Paldiny

Film počíta s tým, že sa na Pandoru ešte vrátime, preto si dovolí odfláknúť pár dejových línií a nevypointuje načrtnuté myšlienky. V tomto bola prvotina zovretejšia. Stále však ide o vizuálnu pastvu, pre ktorú sa oplatilo otvoriť kiná. Opakovanú projekciu si už ale doprajem v originálnom znení, prípadne skúsim český dabing. Ten slovenský rezal uši. Trochu sa ale obávam, že druhý Avatar bude i tak trpieť chorobou typickou pre filmy, v akých sa pohybuje veľa mládeže. Neviem prečo majú scenáristi (aj dabingové štúdia) potrebu písať/ prekladať detské repliky tak, aby zneli neprirodzene a hlúpo.

Na jednu stranu nemáte pocit, že sa celý film odohráva pred zeleným plátnom. Na tú druhú, ak nemáte v diáre načmáranú premiéru najbližšej komiksovky, vás Samaritán sotva niečím zaujme. Mne celkom prekážalo, že sa správanie a myslenie všetkých postáv zastavilo na mentálnej úrovni trinásťročného klučinu.

Trochu lepší študentský film.

Hrozný blábol ako keby z pera nejakého potrhlého fanúšika. Tí čo mali problém s pokračovaniami Matrixu si budú vážiť pôvodnú trilógiu o čosi viac. Tí druhí, ak je vám život milý, vyhnite sa tomu. Nápad "obráťme všetko naruby" vás naserie, z nových postáv vám bude zle, z tých starých smutno, je tu trápny humor, nulové napätie, impotentná akcia, z ktorej ľudia radšej skáču z okien hlavičky. Chcelo to silu vyvoleného vôbec dopozerať.

Človek by si myslel, že keď sa dostane k najmenej oceňovanej epizóde, čaká ho najvlažnejší kus, mne sa stal opak. Nultá svetová ešte neskrížila meče a ja som tušil, že to konečne môže fungovať. O vyčíňanie draka bola Smaugova pustatina z marketingových dôvodov ochudobnená, a preto začína Bitka piatich armád čoby postapokalyptické dusno, kde lezú plamene aj z monitora. Dračí dych nemá zľutovanie a ja neviem odvrátiť zrak od tohto strhujúceho divadla. Ako sa však jedna katastrofa s ťažkými následkami na majetku odbavila, druhá už trúbila na poplach. Čo predošlé filmy naznačili, to má vo finále zelenú. Hlava trpasličia sa nechce deliť o jedinú mincu, tá ľudská zase ráta s odškodným, elfíci by radi do vitríny nejaké tie drahokamy, a potom tu máme ešte výhodnú strategickú polohu. Mnoho motivácií na meter štvorcový nemôže niesť dobrotu a čo len posledné mierové rozhovory končia fiaskom, nastupuje mastenica s nebožtíkmi na každej strane. A teraz myslím vážne na každej! Ako predošlé dni a mesiace diskriminačne krížikovali iba jednu rasu, vojna vo finále si nevyberá. V jednu chvíľu dokonca zafungovali emócie. A samotné bitky? Peter Jackson kopíruje Petersenov ťah na Tróju a del Toro vyťahuje hrdinov na zamrznutú rieku a rozpadajúcu sa vežu. Všetko samozrejme za prítomnosti obludária a inej hnusnej verbeže. Nech len nechválim, Orlando to so svojimi skillmi zase preháňa, Gandalfova sólo cesta mi prišla navyše a chýba tu zvrat, aký by ma posadil aj po príbehovej stránke. Čo však kvitujem, že tu nie je žiadne dlhé lúčenie, aké by ma nútilo pri sledovaní filmu stráviť aj štvrtú hodinu. Za mňa teda najvydarenejší, najvyváženejší a najkrvavejší! diel ságy, po ktorom nie je vylúčené, že naň znovu nenadviažem starou trilógiou. A možno sa tak stane skôr než za ďalších 7 rokov.

Zlepšenie. Druhej výprave Hobbita a spol nechýba dobrodružstvo, zakázaná láska ani veľké scény. Páčilo sa mi, že sa medzi riadkami odsudzovali hriechy modernej spoločnosti, uvítal som elimináciu infantilných momentov, aké kazili ovzdušie v prvej výprave a moc rád počul krik z úst tých, ktorým sa minule zázračne neskrivil vlas na trpasličej hlave. Nič proti nim, želám im šťastný návrat do jaskýň, ale aj vo fantasy ságe ocením trošku tej reálnosti. Kto by si zaslúžil viac skromnosti je rasa uhladených Elfov, ktorí svojimi génmi položili základný kameň Neovi aj ázijským samurajom. Našťastie sú prestrelené schopnosti servírované v medziach únosnosti, respektíve nedostáva sa im toľko priestoru.

Z Pána prsteňov som nadšený nebol, aj preto som chlapíka krpatého nechal čakať rovných sedem rokov. Až dnes ma akési kúzla a čary nasmerovali do fantasy sekcie HBO GO, kde ma z plagátu svojim pohľadom zhypnotizovala mladšia verzia Bilba Bublíka. Šancu teda dostávajú opäť rozšírené verzie a žiaľ začíname rovnako ako naposledy. Dostáva sa mi krásna výprava, veľa kráčania a pomalé tempo. Čo mi vadilo viac je barlička akou Jackson zakaždým vyseká hrdinov z nepríjemnej situácie. Tou je pomocná ruka na poslednú chvíľu a tak trpaslíkov na ich ceste získať späť stratený domov postupne zachraňujú Elfovia, Gandalf, sovy. A keď už prituhuje natoľko, že by mohol mráz aj niekoho uspať, umieračik v pomerne širokej výprave nie a nie zazvoniť. Nesmrteľní smrteľníci jednoducho víťazia nad obludami všetkých rozmerov. Ak bol Pán prsteňov s prístupnosťou 12+, tak je Hobit s prístupnosťou 12-. Uchádzajúce muzikálové čísla žmurkajú aj pre tých najmenších. Viem, že si tento svet nezamilujem, ale dúfam, že mi budúce diely ponúknu viac takých okamihov ako boli tie s rozpolteným Glumom alebo aspoň gigantickými mužmi z kameňa, čo si to rozdali v efektnej bitke za búrkových mračien. Veď viac drámy a monumentálnych momentov tomuto kraju určite uškodiť nemôžu.

Amíci nahodili britské úsmevy a vzniklo čosi na polceste k obom krajinám a ich chápaniu ako má vyzerať romantická komédia. A takto vznikla strelená záležitosť, kde sa márne snažím uveriť hlavnému páru a ešte viac mám problém porozumieť ľuďom z mestečka. Tí aj napriek vedomiu čo to šovinistické prasa v podaní Gerea predstavuje, mu otvárajú náruč a pomaly ho po piatich minútach pozývajú k štedrovečernému stolu. Deje sa tu niečo tak odstrihnuté od reality, až mi to vadilo aj na pôde filmu. A ak v tom režisér Pretty Woman videl odkaz, že sa po svete pohybujú ľudia, pre ktorých je jednoduché si získať tých druhých, tak si vybral nesprávny scenár alebo nesprávnych hercov a možno oboje.

Uležalo sa mi to v hlave a tri hviezdičky sú málo. Priznám sa, že som sem-tam kontroloval čas, rovnako som neuveril záverečnému odpusteniu, ale dojem z filmu vo mne pretrváva aj po dvoch týždňoch, a preto ho nemôžem hodnotiť ako priemerný. Viaceré kapitoly, ktoré malého chlapca konfrontujú s tými najspodnejšími ľudskými pudmi, mám stále pred očami. Zároveň si pamätám, že každý nasnímaný záber si pýtal pozvánku do galérie. Pred pustením sa do filmu som čakal srdcervúci kalkul a dostal naturalizmus s umeleckým presahom v plnej poľnej. Chýba tomu snáď len celistvejšie zovretie a nekompromisná bodka.

Vlaky mi prešumeli hlavou pred desiatimi rokmi a včera sa tomu tak stalo znovu. Ten film by chcel mať hĺbku ale nemá na to silu. A tak som znovu nezúčastnene sledoval nesmelého mladíka, zopár podivínov od fachu a veľmi zvláštne napísané ženské postavy. Možno to malo čosi symbolizovať, teda určite, veď sa dej odohrával v zložitej dobe našej histórie. Ale keby som aj ten vzorec rozlúštil, neviem či sa dokážem preniesť cez ten mdlý dojem, aký nedali do pohybu ani guľky zo samopalu.