Marius

Hodne experimentálny film. Otázka je či správnym smerom. Proti zobrazovaniu násilia nemám žiadne výhrady a aj tu to IMHO bolo ešte v norme. Čo mi veľmi vadilo bola tá rozčuľujúca krútiaca sa kamera, bez ktorej by som možno šiel aj vyššie. Civilný prejav ústrednej trojice presne sadol do scén v ktorých boli ešte šťastní a rozzúreného Cassela by som teda nechcel stretnúť (aj keby to iba hral). A slovami jednej z postáv Monika Bellucci je "estetický zážitok", najmä v posledných momentoch filmu, keď leží na deke na zelenej tráve. Irreversible je dielko, ktoré olen tak z pamäti nevymažete, ale žiaden strach, čas predsa všetko zničí. 7/10

Ako natočiť "kontroverzný intelektuálsky film inovatívnym postupom" ? To vezmete výborný scenár, výborných hercov a necháte ich to hrať na prerastenom javisku s divadelnými kulisami. Potom to natočíte tak, aby to vyzeralo ako (veľmi podarená) generálka nafilmovaná štýlom televízneho spravodajstva, podivne to nastriháte a máte film nad ktorým budú kritici a pseudointelektuáli debatovať dlhé hodiny. Môže to však mať malý problém, a síce nebude to fungovať ako film, ale ako generálka nafilmovaná štýlom televízneho spravodajstva, podivne nastrihaná, nad ktorou budú kritici a pseudointelektuáli debatovať dlhé hodiny. Jednak si nie som istý, či toto je podstatou filmového umenia a jednak som presvedčený, že so stopážou cca dve hodiny a s normálnou výpravou pre žáner dráma by to odo mňa dostalo plný počet a možno pár Oscarov k tomu. Pretože jediná scéna v Dogville, ktorá si IMHO také hodnotenie zaslúži sa celá odohráva v aute, teda pôsobí ako film, nie ako divadlo. Za tú si tiež Dogville odo mňa vyslúžilo tretiu hviezdičku. 6/10

Grimmovcov Gilliam asi zobral naozaj len preto, aby ukázal, že i jeho filmy vedia zarobiť. I keď námet sa môže zdať rýdzo gilliamovsky absurdný a vizuálna stránka je takisto výrazne podpísaná režisérovým štýlom, čo vo filme zlyháva je scenár a postavy. Pokiaľ ide o scenár je ako celok nudný a hoci jednotlivé scény majú nápad, pokope nedržia. Čo sa týka postáv , už dávno som nezažil film, kde by mi boli všetky postavy tak ukradnuté ako práve tu. Výnimkou bol snáď len taliansky majster mučiteľ Peter Stormare a "civilnejšia menej božská verzia Keiry Knightley" Lena Headey. Monica je síce klenotom pre každý film, avšak jej kráľovná mi bola sympatická iba kým neprehovorila, potom to už bol prejav nadržanej mačičky s dialógmi ...nadržanej mačičky. Každopádne tento zvláštny film dokázal Gilliam ukočírovať tak, aby bol aspoň mierne nadpriemerný, i keď si z neho na druhý deň nebudete pamätať nič (až na Monicu). 7/10

Po všetkých tých nadšených komentároch som sa na Wallace and Grommit dosť tešil, o to väčšie je však moje sklamanie. Nechápte ma zle, plastelínová animácie je vynikajúca, postavičky dostatočne komické, čo však absentuje je poriadny príbeh. Film má švih v záverečných dvadsiatich minútach, ktoré sú nabité odkazmi na iné filmy a strhujúcou ( nikdy by som neveril, že toto slovo použijem v súvislosti s plastelínou) akciou. Takisto úroveň fórov je v celom filme dosť nevyrovnaná, rozhodne som sa na tom netlamil toľko ako napríklad na Burtonovej Továrni. Záverečný verdikt : Vizuálne pútavý animák s nevyrovnaným dejom a úrovňou humoru. 7/10

Prvý diel považujem za jednu z perál filmovej vizuálnej estetiky a má u mňa plný počet. Keď som počul, že dvojku robí iný režisér (v podstate jedno kto, Kitamura je len jeden) začal som byť voči nej podozrievavý, čo ešte zosilnelo po vlažných reakciách na výsledok. Skutočne jediné plus pokračovania vidím v orientácii na psychológiu postáv.Ayuška Ueto je kočka, ale čo si budeme klamať, keď Chiaki Kuriyama jedenapolkrát sekne mečom, je vidieť, že jej to ide lepšie než samotnej assassinke Azumi. Tu sa dostávam k tomu, že akčné scény nielen že nie sú zaujímavé alebo aspoň dynamické, sú zlé, Shusuke Kaneko skrátka nie je Kitamura a nevládne kamere a strihu tak dynamicky a inovatívne ako ďábel Ryouhei. Keby sa snažil Ayu trochu viac potrápiť s ovládaním meča a nielen ju zbesilo strihať tak, aby to vyzeralo cool, ale vlastne nebolo nič vidieť, bol by výsledok omnoho lepší. Ďalším problémom sú exteriéry, ktoré majú nevyrovnanú úroveň. Bambusový les a japonské hory majú svoje zvláštne čaro, tak načo z nich vyťahovať všetky masovky do nejakého ílovitého kopca, ktorý je absolútne nezaujímavý. Posledným klincom do rakvy je pre mňa :SPOILER: vzkriesenie jednej z postáv :KONIEC SPOILERU:, ktoré dáva filmu punc „prekvapivých“ zvratov z amerických televíznych seriálov. Avšak musím tiež uznať, že záverečný preslov Azumi k Tenkaiovi a vôbec veľmi umiernené zapichnutie filmu mi dosť vylepšilo obraz o ňom. Keď k tomu prirátam krásu Aye Ueto, vychádza mi to na mierne nadpriemerných 6/10. P.S. Ak trojku tak len od Kitamuru.

Nebyť tam Angie....

Do pokojného prostredia Tendo dojo padne z neba biely slon Jasmine...a to neveští nič dobré. Vzápätí je Akane unesená do Číny partou pošukov čo jedia iba ryžu so zeleninou a hovoria si „Sedem šťastných bohov“. Na záchrannú akciu sa vyberie Ranma, Ryoga a Soun....po krátkom presviedčaní aj ero-dedko Happossai a Genma. Kam ide Ranma musí aj Shampoo, kam ide Shampoo musí aj Mousse... a keďže ide o jednu z jeho schizofrenických lások nesmie chýbať ani bad boy „modrý hrom Furinkanskej školy“ Kuno. Prvý film o Ranmovi ma celkom sklamal, lebo nie je taký vtipný ako by som od OVA jedného z najvtipnejších anime čakal. Pre fanúšikov série je to však povinnosť. 7/10

O niečo lepšie než prvý Ju-on. Hlavne v tom, že sa divák v nechronologickom (a nelogickom) deji už stráca výrazne menej než tomu bolo pri prvej časti. Dvojka tiež trochu vysvetľuje ako kliatba funguje, čo by som čakal od jednotky. Ľakačky sú menej nahustené, ich kvalita je taká ako v prvom dieli (tj. zívam), ale ten záverečný pôrod je fakt hustý. 6/10

Typický predstaviteľ "buddy movie" 3D animákov so skvelou grafikou, pár naozaj geniálnymi fórmi (Americká krása, tučniaci a uspávajúca ihla) a priemerným scenárom. A to najhoršie nakoniec ...opäť tancujúce milé zvieratká....5/10

New Orleans je ako najeurópskejšie americké mesto preplnené snáď všetkými rasami a miešancami sveta vďačnou kulisou pre tvorcov romantických horrorov. Priznám sa, že na kľúč som šiel len a len preto, lebo trailer mi chcel nahovoriť, že scenárista asi príliš čítal Riceovej Mayfairské čarodejnice. Našťastie som sa však mýlil. V niektorých kulisách síce je poznať inšpiráciu, napriek tomu ostáva Kľúč pomerne originálnym príbehom. Bohužiaľ originalitu príbehu udupala pod zem rozťahanosť scenára najmä v prvej polovici. Film plynie brutálne pomaly a strach nikde. čo na tom ,že na močiare sa pekne pozerá, hrá vám do toho striedavo výborné blues, jazz a prekrásne znepokojivá gitarová vybrnkávačka. Kate Hudson síce chce vyzerať pekne ale nie je pekná. Ešteže je celkom slušná herečka. Čo film v mojich očiach vytiahlo je záverečné rozuzlenie. Síce ma nijak neprekvapilo (som zvyknutý z Riceovej kníh na podobné záležitosti), zato milo potešilo. Kľúč je jedna neuveriteľne spálená šanca, pretože s námetom aký mal sa dal vytvoriť kultový romantický horror. Každopádne je to najlepší predstaviteľ žánru horror v roku 2005. 6/10