Madsbender

Konečne ten Chaplin, na ktorého som toľko čakal. Originálny, nápaditý a neskonale humorný počin, ktorý vám behom 25 minút naservíruje nevídanú porciu komických situácií a vtipov, od problematického štartovania automobilu cez morskú chorobu, bitku a ďalšie udalosti na lodi až po doslovné zacementovanie dvoch príslušníkov dopravnej polície. Skvelé, bavil som sa nevídane - a kvalitne. 85%

Rozšírenie faustovskej mytológie zahalené do talianskej dekadencie, dodržiavajúce posvätné dekórum a princípy zomknutého tragického príbehu. Alba, vetchá, upadajúca stará dáma, žije obklopená samotou a prázdnom v minulosti a spomienkach. Je zosobnením smrti, upírom, ktorého bozk vysáva dušu a život z nevinných obetí. Uzatvorením dohody s Mefistotelom získava prítomnosť, no netuší, že tým definitívne stráca budúcnosť. Romanticko-hororové faustovské motívy sa tu stretávajú s podobenstvom o talianskej smotánke, vyprázdnenej spoločnosti bez lásky (koho napadne Fellini, je na správnej adrese). Vizuálne na svoju dobu pôsobivá snímka s bohato zdobenými interiérmi salónov a honosných sál, v ktorých vyniká šerosvit a hra tieňov. Pasáže s Mefistom tým nadobúdajú na sile a sugescii. Režisér Nino Oxilia však neodhadol možnosti nemého filmu a hranice jeho vyjadrovacích prostriedkov. Na ploche stručných 45 minút preto pôsobí jeho podanie rozpačito, až zmätene - dej je príliš komplikovaný a Oxilia nie je zďaleka taký zručný rozprávač, aby dokázal vytvoriť naratívnu kostru založenú primárne na obraze (čo naopak Murnau o sedem rokov neskôr hravo zvládol i bez medzititulkov). Scény tak sami o sebe nedávajú vždy jasný zmysel, preto musí divák dávať veľký pozor. Na mňa to pôsobilo vyčerpávajúco a tým pádom i trochu nudne. Som však presvedčený, že nie mojou vinou. 60% P.S.: Film v skutočnosti pochádza z roku 1917.

Predĺžený zostrih: Ty bláho, to je megalomanský nárez! A navyše geniálne pokroková filmárčina. ////////// Apendix: Len by ma zaujímalo, kde je tá údajná nuda, o ktorej tak často počúvam v komentároch. Zrejme svoje pátranie po odpovediach ukončím tým, že sme asi videli rozličné filmy. Áno, to je presne ono, veď ja som videl strhujúcu 198-minútovú (pamätám sa dobre, malo to o minútu viac) verziu!

Nie. Jednoducho nie. Zrodenie národa si v živote celé nepozriem, stačilo mi pár ukážok, ktoré dali dokopy asi pol hodiny. Griffith je zručný režisér uplatňuje mnoho novátorských postupov, za to ho uznávam. Veľmi sa teším, kedy si pozriem jeho Intoleranciu. Ale tento inak významný film ma odpudzuje. A to mám kontroverziu rád (možno až príliš). Lenže film, v ktorom ku-klux-klan zachraňuje Ameriku pred barbarskými černochmi a žehná im k tomu Ježiš Kristus? Okrem toho pri nemom filme takmer neúnosná stopáž a ohyzdne teatrálny herci. Ďakujem, neprosím.

Chaos na pľace a ďalšia nepríliš záživná chaplinovka, ktorá, okrem pár nejasných odkazov ma Lumiérovcov a spol., nemá čo príliš ponúknuť. 35%

Hlúpe, nezábavné a nudné. 30%

Doposiaľ najnudnejší ranný Chaplin. Zvyky, chovanie a vystupovanie v roli tuláka s obnosenými šatami už má v krvi a dej je prehľadný, ale zbytočne rozťahaný a funguje lepšie než uspávanka starej mamy. 20%

To už začína byť celkom ono. Chaplin sa zo začiatku len obšmieta okolo ľudí v parku a párov posedávajúcich na lavičkách, no potom začne flirtovať s jednou s dám. Mužovi, ktorý je s ňou sa to však príliš nepozdáva, a tak sa Chaplin po chvíli vydáva a inou. Do toho sa zapletie kapsár, ktorý si striehne svoje ciele a ktorého paradoxne samotný Chaplin okradne. Konečne zábavné a zaujímavé, z jeho krátkych filmov z roku 1914 jednoznačne jeden z najlepších. 70%

Chaplin ako nadmieru rozhnevaná žena, ktorá cíti akútnu potrebu všetkých naokolo otravovať, mlátiť, kaziť zážitok z prehliadky a akýmkoľvek spôsobom narušovať pokoj okolitého ľudu. A ako si poradiť s takouto ženou a manželkou? Predsa jednoducho: strčiť ju z móla priamo do vody a potom už len vyčkať, kým sa utopí. Problém vyriešený. 55%

Chaplin v zajatí (ne)šťastnej lásky, zmietaný medzi priazňou a nepriazňou osudu (a vtipkujúcimi sluhmi, ktorí si z neho robia žarty). Rómeom a Júliou mierne zaváňajúci zvrat v druhej polovici je trochu netradičným a zaujímavým prvkom, ktorý u Chaplina príliš často nevidíme, už kvôli tomu stojí za to si ju pozrieť. Inak opäť priemer, i keď miestami zábavný. 60%