Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Animovaný
  • Krimi
  • Komedie

Recenze (2 096)

plakát

Looper: Nájemný zabiják (2012) 

Po dlhšom čase originálna a komplikovaná sci-fi, ktorá sa nebojí mixu Willisovskej akcie, elegancie JGL, netradičného spracovania ani ťažkej drámy, ktorej venuje až prekvapivo veľa priestoru. Bruce si zasa strihol béčkovú akciu plnú klišé, no doplnil ju vynikajúcimi dramatickými fragmentami z minulosti a ťažkým rozpoložením, v ktorom sa nachádza. JGL je ten chlapík, ktorý síce nevie, čo je menšie zlo, no snaží sa na to prísť a používa k tomu všetkých dostupných prostriedkov, pričom je to stále ten sympatický a elegantný mladý muž, akého poznáte napr. z Nolanovho Počiatku. No a nakoniec výborná Emily Blunt, ktorá hrá konečne naplno a nenútene, a jej dejová línia s problematickým synom výborne doplňuje štýlovú akciu a napínavú sci-fi, hrajúcu si s vyobrazením života nájomných zabijakov. Len nabudúce trošku pridajte na tempe, dobre chlapci?

plakát

Madagaskar 3 (2012) 

Jednoznačne najlepší diel série, ktorý možno nepriniesol žiadne novátorstvo ani inteligentný dej, no svojou brilantnou výtvarnou stránkou, hitovým soundtrackom, humorom na úrovni a cirkusu si ma táto hlúposť totálne podrobila. Ďalší dôkaz toho, že film nemusí byť hyper inteligentný, aby sme sa uňho mohli dobre baviť.

plakát

Maniak (2012) 

[Cinematik 2014] Pôvodnú verziu som nevidel, takže som oprostený od porovnávania. Predne sila Maniaka spočíva vo forme, nie obsahu. Využitie subjektívnej kamery len ťažko hľadá konkurenciu, retro elektronický soundtrack rozprúdi krv v žilách a gore je pôsobivé. Umelecky pojatý a do umeleckého prostredia zasadený horor však trpí nedostatkami v oblasti, ktorá robí problém mnohým podobne soft-artovým filmom, a to je fabula. Jednak je hlavný antagonista doslova vystavaný na tom najjednoduchšom freudovskom modele zvrátenej sexuality a narušených rodinných vzťahov, jednak sú po celom, relatívne plytkom deji rozsiate absolútne žánrové klišé a stereotypy (obeť vždy zvolí najhlúpejší spôsob úteku a zabijak ju bez ohľadu na rýchlosť vždy dostane). Ku koncu je vývin čoraz predvídateľnejší, ale aj po celú dĺžku Khalfoun nevie udržať konštantné napätie, ale osciluje medzi genialitou a nudou. Pritom nápady ako nabúranie diváckeho vnímania určitých sekvencií pomocou opakovania určitých scén z inej perspektívy ako očami hlavnej postavy, prípadne prostredníctvom fotografií sú zaujímavé a majú potenciál, ktorý žiaľ zostal nevyužitý. A podobné impresie mám z celého filmu. 60%

plakát

Mekong Hotel (2012) 

[AFF 2014] Zvláštne meditatívny, na vlnách ľahkého brnkania na gitaru poeticky nesúci sa film striedajúci záznam reality s fikciou, prenášajúcou prostredníctvom nehereckého náhodného osadenstva hotela na brehu Mekongu na plátno fragment thajsko-laoskej mytológie. Čo pre diváka znamená hlavne jedno - príklon k transcendentálnemu uchopeniu a vnímaniu sveta (upíri, démoni, putujúce duše meniace telá - mimovoľne som si spomenul na astrálnu projekciu, s ktorou ma po prvý raz zoznámil James Wan). Zároveň sa prostredníctvom rozprávania postáv okrajovo venuje aj problémom minulým (vojna) i súčasným (povodne) a potrpí si na dlhé scény pre silné (a rôznorodé) interpretačné vyznenie. Snový odpočinkový videoart, ktorý každému nezachutí, ale ani neublíži. Len je škoda, že je to len fragment, nič viac. 75%

plakát

Měsíčňan (2012) 

Niekedy si poviete, že pozrieť si nejakú rozprávku nezaškodí, o to viac, ak sa jedná o nepríliš známy počin úplne mimo hlavnej produkcie. A práve v rieke neznáma môže skúsený zlatokop nájsť skutočný a nečakaný poklad, akým je Moon Man. Na prvý pohľad obyčajná, ničím výnimočná rozprávka pre deti v predškolskom a školskom veku skrýva pod škrupinou viac, než sa zdá. A na (po pravde nie až tak) veľké počudovanie MÁ čo ponúknuť aj dospelým. Základnou, nosnou zápletkou je príbeh mesačného chlapca, ktorý každý deň pozerá z oblohy na deti, a dohliada na ich pokojný spánok. Cíti sa však osamelý, a tak keď okolo Mesiaca letí meteorit, chytí sa príležitosti a odletí na ňom na Zem. Medzitým na Zemi oslavuje prezident planéty konečné ovládnutie sveta. Ako sa zdá, sú 60. roky, a éra dobývania vesmíru je na dosah. Je preto logické, že sa prezident obráti práve týmto smerom, a keď sa dopočuje, že na zem dopadol meteorit a na ňom neznáma bytosť, okamžite vyhlasuje pátranie. Začína sa dlhá cesta za návratom domov... Príbeh má klasické večné detské motívy ako priateľstvo (ten je pre dieťa práve tý nosným) a pomoc v núdzi, ale taktiež poukazuje na dávny sen a túžbu prebádať a dobyť tajomné územia, o ktorých má ľudstvo len nejasné predstavy. Vo filme sa mihnú aj čiastočne symbolické, dalo by sa povedať, že alegorické postavy, okrem prezidenta je to napr. John Lennon (toto si skutočne všimnú len dospelí) alebo pes s menom Lajka. Odkazov a symboliky tu je viac, ale medzi ďalšie lákadlá filmu patrí určite aj nevšedná, zaujímavá a oku lahodiaca animácia a kresba, ktorá spolu so skvelým hudobným sprievodom, zasadením a príbehom podporujúcim fantáziu vytvára úchvatný celok. Mám chuť si to okamžite zopakovať. 95%

plakát

Messner (2012) 

Vynikajúci dokument o mužovi, ktorý väčšinu strávil na hranici medzi životom a smrťou, o jeho živote ale aj tragédii, ktorá ho sprevádza do dnes. Messner je tak trochu egoista a aj keď sa snaží tváriť, že to tak nie je, svoju slávu a všetko s ňou spojené si náležite užíva. To však neznamená, že to nie je výnimočný človek, ktorý sa zapísal do histórie. 85%

plakát

Miláček (2012) 

Stručne: vypoklonkovaná rutina. Dodatky: 1. Pattinson mi všeobecne narozdiel od väčšiny nijak výrazne nevadí (Voda pre slony je síce film mnou trochu nadhodnotený, ale jeho herecký prejav tam bol niečo viac než len neurážajúci), avšak tu bol strašný - vlastne jediný, kto sa v prvej polovici filmu pokúša o aký - taký výkon je Uma Thurman, zvyšok sú len pekné tváričky a lacní intrigáni. 2. Kostýmy, do ktorých Umu navliekli sú nehoráznym škandálom. 3. Tak zúfalo nezaujímavé postavy a príbeh som v dobovej snímke (s výnimkou béčkových amerických fantasy a variácií na Harryho Pottera) snáď ešte nevidel. 4. Čo mal znamenať ten koniec? To sa páni režiséri nedokázali ani držať knihy a museli z toho spraviť amorálnu rozprávočku? 35%

plakát

Mnoho povyku pro nic (2012) 

William Shakespeare, Joss Whedon a jeho dvorná herecká elita v indie filme. Shakespeara mám osobne veľmi rád, Whedona tiež (samozrejme už od Firefly, ako inak) a táto "trendy" adaptácia okúzľujúco prepája prvky ich tvorby. Komorný príbeh z jedného sídla odohrávajúci sa v súčasnosti obsahuje takmer nezmenené shakespearovské dialógy a jazyk, ale aj britký humor jemu vlastný. Whedon ho súka do čiernobielej formy s rutinnou kamerou, honosiacou sa však niekoľkými výraznými obrazovými kompozíciami. Kostra príbehu je obalená svojským humorom kombinovaným s Whedonovskými gagmi (ale značne omedzenými a v prospech predlohy výrazne zriedkavejšími), ktorý ju ovenčuje najmä v úvode a závere. V jadre naopak vystupuje do popredia dramatická línia, ktorá naberá na obrátkach a vrcholí v emocionálne vypätej, dokonale zahranej a zrežírovanej scéne prerušenej svadby, v ktorej všetci zúčastnení predvádzajú svoj kumšt, a následnej scéne v dome. Tieto dve sú vlastne vrcholom filmu, po ktorom opäť prichádza zvoľnenie a humorné odľahčovanie (podľa mňa vydarenejšie než v úvodnej časti), sprevádzajúce diváka až do patrične uspokojujúceho záveru. Jediný problém vidím v tom, že sa v prvej časti filmu Whedon príliš nesnaží získať si diváka, zaujať ho a udržať; všetko pôsobí tak nejako improvizovane alebo trochu bez tvorcovského záujmu a nadšenia jemu vlastnému. Zvyšok to však bohato vynahrádza, takže výsledkom je spokojnosť. I tak sa však neubránim dojmu, že to šlo aj lepšie a elegantnejšie. 75%

plakát

Moje letní prázdniny (2012) 

Mel Gibson dokázal, že ešte nepatrí do starého železa... Scenár možno kopíruje od všetkého možného aj nemožného, ale nedá sa ani omylom tvrdiť, že by bol nudný a neoriginálny. Výborne zvolená vizuálna konštrukcia nám reálnejšie približuje zábery z El Pueblita, najneobyčajnejšej väznici Mexika, ktorú v 20.8.2002 skutočne prepadli dve tisícky federálnych policajných jednotiek. Špinavé a drsné prostredie tohoto "väzenského hotela" dáva filmu výnimočnú osobitosť a rozhodne si pri ňom nebudete v duchu vravieť "kde som to už len videl...". Všetkému nasadzuje korunu Gibsonov nekompromisný humor a ešte nekompromisnejšia akcia s jednou parádnou tarantinovskou prestrelkou v centre väzenia. Herci sú skrz naskrz dobý, ale Gibson nad všetkými vyniká a ten jeho chmaták Porter výborný. Rozhodne jeden z lepších filmov roku.