Sufferer

Trefa do čierneho? Ale choďte. Seriál nepostrkáva svoje postavy ani si neprestrieľava cestu o nič zásadnejšie než ktorákoľvek kriminálka, kde sa ide od prípadu k prípadu, a nezačleňuje komiksové pozadie do vyprávania dôraznejšie než jeho predchodcovia pred ním. Ak k tomu ešte pripočítame, že vzťahová rovina – najmä iskrenie medzi opačnými pohlaviami – baví o niečo viac než Queenove výlety za spravodlivosťou, že retrospektívy, vysvetľujúce priebeh nedobrovoľnej dovolenky na ostrove, sú podstatne zaujímavejšie než dianie v prítomnosti (pretože pôsobia premyslenejšie, sú prekvapivé a na výstavbe deja i progrese Green Arrowa majú najväčší podiel) a v neposlednom rade prenikavý televízny look, nemá Arrow na to, aby výrazne zamiešal karty vo vašej “topke“, ovšem vyhýbať sa mu preto nemusíte. Postupom času, ako odškrtávame epizódy (a mená) zo zoznamu, začne šikovne servírovať zvraty a vyvrcholí finále, ktoré je hrdinské, akčné, strhujúce a sčasti príjemne zimomriavkové. Spočítané a podčiarknuté – jedeme dál! PS: Hlavným dôvodom, prečo som tomu dal šancu, bola Willa Holland. (1. séria – 6/10, 2. séria – 7/10)

Časy, kedy bol nepriateľ len namaskovanou karikatúrou, ktorá s predpaženými rukami a nepríčetným pohľadom za sebou ťahala nohy, sú (skoro) u konca. Máme ale smútiť? Kdeže, divákovi sa vďaka tejto “zombie evolúcii“ pred očami rúti svet do chaosu a skazy v tak rýchlom tempe, že výživná porcia času pretečie medzi prstami ako voda. Vysoko nákazlivý pocit spokojnosti navodzuje taktiež to, ako si Forster poradil s jednotlivými polohami. Akčné sekvencie – navzdory chaotickému snímaniu a pomerne rýchlemu strihu, čo osobne nemám rád – šliapu ako švajčiarske hodinky, dialógové pasáže dokážu pekne našponovať uši a komornejšie scény vedia navodiť pocit, kedy sa človeku zastavuje dych. Pokiaľ sa ale bavíme v rovine celku, nemôže byť o konzistentnosti ani reč, akoby každá časť ťahala za iný koniec povrazu. Nehovoriac o boľavých chybách v logike i zbierke klišé. Svetová vojna Z mala potenciál stanoviť nový míľnik subžánru, ktosi sa však flegmaticky rozhodol, že sa bude dodržiavať hollywoodsky status quo. [Kino 3D]

Postavu Supermana netreba nijako zvlášť predstavovať. Zatiaľ čo v komiksovom svete patrí medzi výrazných hrdinov a medzi milovníkmi omaľovánok sa teší veľkej popularite, vo svete filmu to s ním až tak ružovo nevyzerá. Dlhé roky si ho tvorcovia pohadzujú ako horúci zemiak a nie a nie mu dať podobu, akú by si nepochybne zaslúžil, takže ma ani neprekvapuje, že námet nechávajú radšej pekne krásne ležať v šuflíku. Od posledného stretnutia, kedy chalan s eSkom na hrudi hlásil návrat, ubehlo sedem rokov. Vtedy sa ho pokúsil oživiť Bryan Singer, ktorý si ako režisér neviedol vôbec zle, rodák z Kryptonu však v jeho podaní vyznel akosi staromódne. Najnovšie sa ponúknutej šance chytil Zack Snyder, okolo ktorého sa nahromadilo toľko talentu, že by v tom musel byť naozaj sám rohatý, aby vyšiel nazmar. Prečo si teda myslím, že Muž z ocele smrdí filmom roka a patrí medzi najlepšie komiksové adaptácie vôbec - nebalansuje síce na hrane dokonalosti ako Temný rytier, no predsa siaha na tie najvyššie priečky - sa pokúsim svojsky a laicky vysvetliť na nasledujúcich riadkoch. ___ A začnem naozaj zoširoka. Snímka prilieta v časoch, kedy sú kreslení hrdinovia najvzácnejšou surovinou na burze s filmovou zábavou. Už zopár piatkov potvrdzuje na tomto poli pozíciu jednotky Marvel, ktorý je momentálne nedostižný a nekompromisne vládne. Za dverami svojich ateliérov kuje náramne zábavne filmy na kvalitatívne slušnej úrovni. S narastajúcim kvantom príspevkov, povedzme si narovinu, však začína ich tvorba skĺzavať do pásovej výroby. Nechápte ma zle, produkciu Marvelu mám celkom rád (v priemere odo mňa dostávajú slušnú sedmičku) a na ďalšie kúsky z ich dielne sa skutočne teším, predsa mi ale "legacy" program stajne DC Comics imponuje omnoho viac. Odvážne tvrdenie, hovoríte si. Možno, no po Batmanovi je Superman len druhým kresleným hrdinom, ktorému kedykoľvek v budúcnosti dovolím prevetrať svoj červený plášť na obrazovke môjho notebooku či televízora s vedomím, že každé ďalšie pozretie umocní už beztak vynikajúci divácky zážitok, ktorý má od chvíľkového pobavenia a jednorazovej záležitosti vskutku ďaleko. ___ Nech si vraví kto chce čo chce, jeho strojcom je predovšetkým Zack Snyder. Muž z ocele je bezmála podarenou syntézou jeho predošlých filmov, kombinuje totiž divácku príťažlivosť a pátos z 300 a hĺbku postáv a dôraz na príbeh z Watchmenov. Rád by som konštatoval, že sa nachádzajú v rovnováhe, klamal by som však sám seba. Dopredu vyčnieva akcia, ktorej je na komiksovú adaptáciu pomerne hodne, ale ako sme si pri mene režiséra zvykli, je vizuálne podmanivá, efektne a bez známok monotónosti natočená a výborne vygradovaná. Je ukážkovým príkladom dvoch strán mince, keď jednak budí dojem tlačenia na pílu, no zároveň nie je len akousi nutnou výplňou medzi hovorenými pasážami, ale funguje aj ako tvorivý element, keď rozvíja dej a zakaždým zanecháva v našom zástancovi spravodlivosti stopy a črepinami sa zarezáva do jeho charakteru. Akou stranou vám padne pred očami, je vec názoru diváka. Ak budete mať šťastie, možno padne na hranu. ___ Za pozdvihnutie obočia tiež stojí, ako Snyder buduje ideál hrdinu brázdiaceho nebo v červeno-modrom kostýme. Pretože dejová línia nemá zrovna dvakrát kľukatý priebeh, rozprávanie skrz retrospektívy sa ukazuje ako šťastné a rafinované riešenie. Skutočnosti a okolnosti, ktoré divák chce a potrebuje vedieť (čo sa stalo na jeho rodnej planéte, ako zomrel ten či onen, čo znamená "S", odkiaľ zobral kostým...), neraz priblíži iba niekoľkými zábermi, čo je však dôležitejšie, vecne. Supermanovo univerzum tak už od úvodu tvorí usporiadaný sled akcii a reakcii, ktorý neustále nabaľuje vrstvy ako energická snehová guľa - najmä v prvej polovici prináša mnoho dramatických a emocionálnych vrcholov - avšak s tým rozdielom, že na konci sa neroztriešti, lež vyústi do filmovej katarzie, pri ktorej sa nejednému divákovi budú lesknúť oči. Leví podiel na tom má aj Zimmerova hudba, ktorá možno nie je tak pamätná, ako Williamsov motív, rozpohybovanej omaľovánke však pomáha raziť cestu vpred, ježí chlpy po celom tele a zintezívňuje emocionálne zapôsobenie. ___ Bez povšimnutia by nemal zostať ani Henry Cavill, čoby nový Kal-El, ktorý je bez debaty najlepším predstaviteľom, aký mal tú česť cez seba prevesiť červený plášť a lietať po plátne. Jeho premenu z ustráchaného chlapca, v ktorom to vrie pochybami a ktorému hlavou prebieha toľko otázok, až sa dobrovoľne postaví na okraj spoločnosti, v ochrancu sveta prežíva človek spolu s ním a počas tej takmer dva a pol hodiny trvajúcej epickej jazdy si ho natoľko obľúbi, že na konci ho má chuť ťahať za rukáv naspäť na plátno. Medzi ním a Lois Laneovou viditeľne preskočila iskra a aj keď môže romantická línia, rovnako ako niektoré ďalšie postavy, vyznieť do stratena (s výnimkou generála Zoda, a celkovo Snyder uchopil mužské postavy o niečo lepšie, než tie ženské), podpora hlavnej dejovej osi a vplyv na vývoj Supermanovho naturelu je neprehliadnuteľný. ___ Aby som uzavrel, aktualizácia na verziu Man of Steel prebehla úspešne, pričom Zack Snyder nás po dlhšom čase dokázal presvedčiť, že letný blockbuster môže divákovi priniesť uspokojenie aj bez toho, aby mu opička v mozgovni trieskala s činelmi. [Kino 3D]

Hymna teenagerských komédii, ktorá zadefinovala konkrétnu kategóriu na dlhé roky dopredu. V rámci žánru nebol (až na výnimky) fekálny humor nikdy znesiteľnejší, základ partie a ich bláznivý element (čítaj Stifler) sympatickejší, romantika rozkošnejšia, hudba lepšie uštrikovaná na mieru (možno až na druhé pokračovanie) a pohľad na základné životné ciele stredoškoláka (ožrať sa a zažiť sex) tak nefalšovaný. A nezabúdajme na slovenský/český názov – nepamätám si, žeby tuzemský preklad filmu natoľko sadol.

Celkom určite vám hlavou prebleskla (alebo sa tak len udeje) otázka, či druhé vesmírne dobrodružstvo naprieč galaxiou s podtitulom Do temnoty prekonalo svojho predchodcu. Z môjho pohľadu nie, lež úspešne mu dýcha na krk. V podstate sa letí kurzom, aký si DžejDžej nastavil pred štyrmi rokmi, ale čo je dôležitejšie, nie sú na ňom badateľné výrazné známky problematickosti pokračovania. Východiskovou situáciou príbehu je medzigalaktická hra na mačku a myš s elegánom Cumberbatchom, ktorá je po vzore jednotky opticky úchvatná, inteligentná, hašterením postáv maximálne zábavná a navyše milo prekvapivá. Moje hodnotenie nahor tlačí aj to, že dynamiku akčných sekvencii (ktoré dokážu diváka skutočne rozochvieť) nerieši Abrams unáhleným strihom. Výsledný dojem naopak trochu šramotí kolísavé tempo v prostrednej časti i tentoraz slabšie emocionálnejšie zapôsobenie, ovšem to nič nemení na fakte, že tento Star Trek je ideálnym letným blockbusterom a že Abrams prenecháva kormidlo so vztýčenou hlavou. Benevolentných päť. [Kino 3D]

Po druhýkrát ešte lepšie. Keďže vo filmovej brandži zvlášť platí, že železo sa kuje za horúca, bolo len otázkou času, kedy sa na plátnach objaví práve Facebook. Jeho aktuálnosť a narastajúca popularita mu pripisuje istú váhu, avšak až uchopenie danej látky dvíha význam filmu. Vo Fincherovom podaní je absolútne jedno, či ste tomuto fenoménu podľahli ako trinásťročná školáčka, alebo mu neviete prísť na názov – cieľová skupina (neviem, či by týmto slovám nebolo lepšie v úvodzovkách) bude akiste odpadávať blahom len vďake téme, o ktorej pojednáva, naopak druhá strana si rany do čierneho (prakticky celá úvodná päťminútovka alebo veta „V Bosne nemajú cesty, zato Facebook áno“) škodoradostne vychutná – každý si príde na svoje. Sociálna sieť baví svojou bezprostrednosťou, nadchýňa režisérskym majstrovstvom (až neuveriteľné, ako Fincher z pomerne neznámych či priemerných hercov vystrúhal ťahúňov konverzačky) a kadenciou skvelých dialógov na seba strháva celú divákovu pozornosť. Ako inak, palec hore.

Fanúšikovia si konečne môžu prestať obhrýzať nechty od netrpezlivosti, pretože dlho očakávaná a s najväčšou pravdepodobnosťou akčná udalosť roka práve dorazila do našich kín. Tou druhou a určite osožnejšou správou je, že očakávania, čo do nás napumpovalo finále rýchlej a zbesilej päťky, napĺňa šieste pokračovanie vrchovato a nenecháva žiaden priestor pre špekulácie, či bol kvalitatívny skok spred dvoch rokov iba náhoda. Poďme ale pekne po poriadku. ___ Kľúč v zapaľovaní motora sa otáča krátko po udalostiach z predchádzajúcej časti. Dominic Torreto (Vin Diesel) si užíva predčasný dôchodok v slnkom zaliatej vile na pobreží Kanárskych ostrovov, kde ho vyňuchá neoblomný agent Luke Hobbs (Dwayne "The Rock" Johnson), ktorý mu však neprišiel nasadiť želiezka, ale požiadať o pomocnú ruku pri dolapení zločinca, na ktorého je sám prikrátky. Jeho argumenty, prečo do toho ísť, sú presvedčivé - úplne očistenie mena, možnosť vrátiť sa domov a ako tromf nesie dôkaz, že jeho životná láska Letty (Michelle Rodriguez) je plná života, má však amnéziu a stojí po boku spomínaného lumpa. No neber to! ___ Prehodíme teda volant na pravú stranu, preorientujeme sa na ľavostrannú premávku a hor sa Londýn! Obmieňanie prostredia rozhodne prináša nový vietor do plachiet a vytrháva zo stereotypu, ktorý pri zvyšovaní čísla za názvom reálne hrozí. Do týchto chvíľ ho však režisér Lin maskujeme aj rafinovaným ohýbaním trademarkov, význam ktorých postupne dvíha a zakaždým k nim prihodí aj čosi navyše. Natriasajúce sa zadočky a pouličné preteky sa možno na povrchu zdajú byť len akýmsi žmurknutím na fanúšika série, no spoločne s frázami typu "Ride or die" či "Show me how you drive, I show you who you are" už nie sú samoúčelne a pre film nepodstatné, nakoľko celok pekne organizujú a posúvajú dej odniekiaľ niekam. Koniec koncov ani tie kecy o rodine, čo lemovali celú Fast Five, už nie sú zbytočným hovorením do vetra, nanajvýš snahou emocionálne zapôsobiť (Vincova smrť), predstavujú dvojsečnú zbraň, ktorú protivník dokáže proti naším hrdinom použiť. Ten by takisto nemal zostať bez povšimnutia. Owen Shaw (Luke Evans) je doposiaľ najzdatnejším súperom, akého naše združenie trhačov asfaltu malo. Disponuje znalosťami a schopnosťami, má jasný plán i motiváciu a rozhodne sa nebojí vyjsť s kožou na trh (podberák rulez). Spoločne s Ginou Carano zapadá medzi zabehnuté ozubené kolieska bez akýchkoľvek zádrheľov, pričom súhrne tvoria jeden charizmatický a šarmantný mazací olej, ktorý zabraňuje treniu a opotrebovaniu ďalších súčiastok tohto filmového motora. Justin Lin si doňho tankuje výlučne palivo na písmeno "A" (akcia a adrenalín) a keďže za volantom má najazdených pekných pár kilometrov, zvuku motora dokonale rozumie a bez väčších problémov, napriek nadštandardnej minutáži, drží dynamiku pevne v rukách. ___ Čo si budeme klamať, aj šestka trpí rovnakými neduhmi ako jej predchodcovia. Dialógy sa z času na čas menia na rozprávanie zo sna, zákony logiky a fyziky sa znovu raz popierajú (auto čoby vankúš, ranvej od vidím do nevidím) a nech sa v priebehu filmu stane čokoľvek, divák si môže byť predom stopercentne istý, že na konci sa všetko v dobré obráti, aspoň naoko. Zároveň platí, že i keď si scenár prešiel rozmachom, naďalej nedisponuje viacrozmernými postavami, komplikovanou stavbou príbehu či sofistikovanejšou zložkou, čo človeku povie niečo navyše, lež vnímať to ako nedostatok by rozhodne nebolo fér. Bezpochyby by sa jednalo o príjemné prekvapenie, ktoré by filmu dodalo pridanú hodnotu, urobilo po vôli náročnejšiemu publiku a pomasírovalo kritikov, k vychutnaniu si tejto luxusne zábavnej jazdy, kde je alfou a omegou akcia, nie sú uvedené atribúty vonkoncom nutné. Keď už je reč o akcii, tá prakticky neutícha, je strhujúca, intenzívna, prehľadná a má mnoho podôb. Inými slovami, na hĺbku dezénu a oškretý lak sa nepozerá, nábojmi a dychom sa nešetrí a slovné spojenie "zaobchádzať v rukavičkách" sa nateraz v slovníku nenachádza. Za to kreativita a invencia v ňom majú (v istých dávkach) svoje pevné miesto. Na sekvenciu s tankom a finále s lietadlom len tak ľahko nezabudnete a pokiaľ sa vám zdalo, že jedna rúbanica Diesel kontra Rock z päťky je akosi málo, pripravte si pršteky, bude čo počítať. Na druhej strane je cítiť, že tvorcovia chceli po tejto stránke zdvihnúť latku stoj čo stoj vyššie. Podarilo sa, na úkor zápletky, ale predsa. ___ Za zmienku tiež stojí, že šieste Rýchlo a zbesilo funguje ako samostatný film a zároveň plní funkciu najsilnejšieho ohnivka na reťazi (niežeby na ňom stála neviem aká váha a niežeby na tom neviem ako záležalo), keďže sa obtiera o štvorku (táto odbočka sa ukazuje ako vjazd do slepej uličky, lež mytológiu série upevňuje znamenite), priamo napája na Rio Heist a naviac premosťuje na Tokyo Drift, ktorý bol doposiaľ odstrčený nabok. Aby toho nebolo málo, do roka a do dňa sa nám séria rozrastie o nový prírastok, kvôli ktorému už teraz, a to najmä zásluhou grandiózneho finále (nie, neprezradím), rotujem na kresle nedočkavosti. ___ Rýchlo a zbesilo 6 je pravá adrenalínová zábava súčasnosti, pri ktorej je všetko, čo má kolesá, rýchlejšie než ktorákoľvek myšlienka. Akcia si tu dáva závody s akciou, charizma akčných veličín a humor srší všade navôkol a pani Nuda sa na to s rukami v bok nečinne prizerá z povzdiali. Sebavedomo zrežírovaná, nudou nepobozkaná encyklopédia akčného žánru, ktorej zápletka i skrz všetky neduhy - bijúce do očí po druhýkrát ešte ostrejšie - drží pevnejšie než lepidlo na čínskych teniskách. P.S.: Just like old times, bitches. [Kino]

Rok prešiel ako voda a marvelovci sa opäť raz hlásia o slovo. Štafetu preberá Tony Stark, nad ktorým sa v treťom pokračovaní sťahujú mraky a namiesto brnenia oprašuje konverzačnú techniku, avšak o žiadnom markantnom posune látky nemôže byť ani reč. Shane Black skrátka naplnil komiksovú škatuľku akousi hrou na istotu a obohatil ju o vlastné nápady a trademarky – o vtipné bonmoty nie je vonkoncom núdza – ktoré mu idú od ruky a k charizmatickému hrdinovi dokonale pasujú. Momenty, ktoré majú byť komické, prevažne fungujú, hoci sa Black v priebehu poldruha hodiny nijako do akcie nehrnie, odsýpa pekne a vo finále, kde konečne rinčia plechy a lietajú guľky, som sa bavil božsky, lenže celkovo na mňa Iron Man 3 nepôsobí až tak kompaktným dojmom, ako by som si želal. Ničím zvláštne štyri hviezdy. [Kino 3D]

Predstavte si, že ste v zábavnom parku, kde dostanete chuť si vyskúšať jednu z ponúkaných atrakcií. Zakúpite si lístok, pohodlne sa usadíte a šou sa môže začať. Vizuálny kolotoč sa točí, svetielka ladne striedajú farby a hudba v pozadí dotvára tú pravú atmosféru. Uplynie čas a je koniec. Ste bohatší o jeden zážitok, lenže ako vaše kroky smerujú domov, jeho čaro akosi prirýchlo vyprcháva. A nejako podobne je na tom snímka Oblivion. Každopádne, Kosinski je veľmi, ale veľmi perspektívny tvorca, čo má jasnú víziu futuristickej podoby sveta a prsty lepkavé od invencie, lenže jeho kulisy, hoc nádherné kulisy, by si zaslúžili pokropiť živou vodou. Horko-ťažko štyri. [Kino]

Až s odstupom času, kedy prehrmeli prvotné pocity a všetko sa uležalo v hlave, dokážem zaujať jasné stanovisko. S dnes už legendárnym čarodejníkom som to ťahal od základnej školy, cez roky na gympli až po prah štúdia na výške. Za ten čas som si ho, chlapča jedno okuliarnaté, a jeho partiu stihol obľúbiť, pričom vo mne zanechali nezmazateľnú stopu. Myslím, že sága o Harrym Potterovi bolo jedno nehynúce dobrodružstvo do sveta fantasy, pri ktorom si mohli a ešte stále môžu prísť na svoje malí i veľkí diváci, a domnievam sa, že za ňu môžeme byť vďační, pretože nám dala osem (do istej miery) vyrovnaných filmových zážitkov, kde sa v seba snúbilo čisté filmárske remeslo s repertoárom nápadov a kreativity, či Emmu Watson, ako objekt chlapčenských túžob, a mnoho ďalšieho, čo hravo prebije slabiny (problematický scenár, rozseknutie konca na dve časti, neschopnosť vtesnať dej pod dve hodiny, atď.) tohto osemdielneho Hogwarts expresu. Bodku za všetkým dal diel, ktorý má pre mňa odlesk striebra (bez okolkov priznávam, že mojou časťou numero uno je Väzeň z Azkabanu), a to vďaka tomu, že uzatvára kapitolu tak, ako to mám rad. Čiže je epický a výpravný, oprašujú sa prútiky a dialógy sú obmedzené na frázy typu Avada Kedavra. Takže, pán Potter, je to za päť.