Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Krátkometrážní
  • Horor

Recenze (3 490)

plakát

Polnočná omša (1962) 

Úplne na päť hviezd vygradované mi to neprišlo (nepretržitý  nervák Obchodu na korze je tam počas ukrývacej scény možno raz), ale je to skvele zahrané, a v úvode a závere riadne nemilosrdné. A kamerou v interiérových scénach mi to miestami pripomínalo Kalatozova. Raz by som to chcel vidieť v kine. 90%

plakát

Rubber (2010) 

Dupiexov nihilistický humor ma baví v iných “žánroch”. Hudba fajn.

plakát

Lajka (2017) 

“La la la la la la Lajka, chytrá jsem jak Ezopova bajka…” 🎶 Počiatočný dojem super, aj ma potešilo, že Lajke zmenili osud, lenže potom - ako tu už niekto písal, sa to brutálne zabrzdí a začne to byť monotónne. A edwoodovské. Ale skôr áno, ako nie.

plakát

Štěstí (2021) 

Pekný film, ale dosť trpí tým, že ako pocitovka s minimom deja dostal dynamický trailer, ktorý ukázal dve tretiny filmu. A európska festivalová snaha o čo najväčšiu autentickosť klasicky eliminuje všetku hudbu, a teda aj emócie. Fakt neviem, kto ešte dnes považuje uprednostňovanie zvukov pozadia pred melodrámou za pozitívum. Obe herečky dobre hrajú, takže to vo mne v záverečnej scéne vyvolalo skoro až pocit, aj keď proti tomu režisérka krvopotne bojovala.

plakát

V moci davu (2008) 

Kruto vtipné. Všetky časti skvelé, ale u mňa jasne vyhrala dejová línia s učiteľkou. Plakal som od smiechu. My sme tak smiešny druh, lol. 🤦🏻‍♂️

plakát

Horizont události (1997) 

Ten film som videl strašne veľa krát a vždy sa tu čudujem, prečo len 4*. Tak si ho vždy kuknem znovu, aby som si spomenul na ten nablblý scenár. Ale kult! Subžáner vysokorozpočtový sci-fi horor z vesmíru, by si zaslúžil byť v áčku využívaný nepomerne viac.

plakát

Bufo Alvarius (2017) 

Na začiatku zavesia nápis, že film nechce nikoho navádzať na drogy a potom vás 80 minút navádzajú na drogy. :) A to nielen opismi extatických stavov, ale aj priamo pozvánkami.  No nič. Ja osobne považujem slovo ezo za jednu z najhorších nadávok, vo všetkom sa snažím hľadať vedecké vysvetlenie - uvažovať racionálne, jak len je to u agnostika možné. A aj tak vám nikdy nebudem tvrdiť, že niektoré miesta neexistujú, keďže som ich osobne navštívil (samozrejme nikdy žiadne takéto, na to mám slabú psychiku). Práve tá existencia  je ale relatívna. Tento film nie je ezo predkladaním ezoterických obrazov a púšťaním medatatívnej hudby, pretože to sú veci, ktoré vám trip skutočne ukáže. Nie je ezo ani v zmysle rozprávania o vyšších sférách, pretože na ne vás trip skutočne zavedie (Tripové halucinácie sú na miesta, ktoré ste nikdy nemohli vidieť. A predsa tam sú. Preto sa ich váš mozog, ktorý ich nemá k čomu prirovnať, snaží popisovať skratkami typu “posvätný”, nakoľko jediné miesta, ku ktorým ich v našom svete dokážeme prirovnať, sú tie spomínané v niektorých východných náboženstvách. Stojíte nad scénou, ktorú zažívate a sledujete sám seba zvonku, zhora. Zároveň pocity plného vedomia a zároveň vlnité steny a záchvaty smiechu. V tom je práve tá dilema; môže to miesto neexistovať, pokiaľ som tam bol?). Ezo je tak trochu ten postoj, jak všetci príjmajú za fakt, že sa jednalo o niečo viac, ako len ich súkromnú halucináciu. Tá je však už u najslabších halucinogénov natoľko dilematická a  intenzívna, že chápem, ako ju pri tých silných (a bufo je najsilnejšie) musia  zainteresovaní považovať za skutočnosť. Neviem si predstaviť, že by som tam bol a ani tam nepojdem, pretože by som tam ostal. Uveril by som všetkej kráse a pravdepodobne by som sa z nej zbláznil (A dosť ezo je aj ten idiotský šaman - čo to tam vôbec mlel o médiách a liekoch na predpis? Presne pre takýchto ľudí je správne, aby boli halucinogény, v hrubej forme, zakázané. Chápem v tomto aj druhú stranu; aké asi budú reakcie, keď vám chce banda divnoľudí v rauši a s rumba gulami rozprávať, ako žiť. Ich to spravilo lepšími, prinieslo im to hlavne mier, ale rovnako to niekomu inému môže priniesť skok z útesu.). V istej forme a malom množstve sa už teraz prírodné halucinogény využívajú v medicíne, prínos je zároveň značný.  A už ten termín droga je nepresný, nakoľko na nich nevzniká závislosť. Ťažko si  vytvoriť jednoznačný názor.  A ťažko tiež hodnotiť Zárubov film. 3*?

plakát

O Elly (2009) 

Farhadi je taký iránsky Haggis. Brilantne napísané konverzačky a sem-tam vypätý okamžik, ktorý vám vezme slová aj dych. A About Elly je jeho najintenzívnejší film. Infarkt scéna príde ešte pred polovicou a zvyšok je jedna permanentne napnutá, rozdielno-kultúrna trýzeň. Všetci máme rovnaké problémy.

plakát

Mořská horečka (2019) 

Milujem tento subžáner, možno aj najviac, aj keď radšej ho mám s ozajstným monštrom, napádajúcim posádku fyzickým útokom, než len vypúšťaním lariev. Kapitánujú dnes už ostrielaní Dougray Scott a Connie Nielsen, a hlavnej role sa ujala ozaj cute zrzka, ktorá vyzerá jak cudnejší klon Karen Gillan (a ešte sa aj volá Hermiona!). Len tam nejak neni nič, čo by sa reálne snažilo preliezť hranicu štvrtej hviezdy, možno s výnimkou pár fotogenických vizuálov v závere a záverečného songu. O rok o tomto čase tomu kliknem na profil a budem sa pomocou komentárov a galérie snažiť identifikovať, čo že to bol za film.