evulienka3

Film, ktorý kladie veľa otázok, neposkytuje však žiadne konkrétne odpovede. On už totiž je jednou obrovskou odpoveďou. Záhadou však pre mňa zostalo, čo nám týmito odpoveďami vlastne chceli povedať. Že klonovanie je neetické? Źe aj klony sú ľudia? Že nadvláda vedy môže byť rovnako zhubná ako nadvláda viery? Že, život by mal byť posvätný? Že,...čiastočne tým určite chceli vyjadriť toto všetko, ono to však zostalo len pri akejsi smutnej romantike s netypickým pozadím. Malo to ísť podstatne hlbšie vo všetkých smeroch, ale nešlo a to je podľa mňa škoda. Námet je silná téma, na ktorej sa dal vystavať rovnako silný filmový príbeh.

Zamrznutá zem a ľudia zamrznutí v živote. Otázkou je kto "odmrzne" a kto zostane "zakonzervovaný" vo svojom bludnom kruhu. Prepletenec, ktorý nenudí, ale videla som už aj lepšie. Veľmi slušne natočená a uveriteľná severská realita.

Typ filmu, ktorý ma vždy donúti pátrať a dozvedieť sa niečo viac o jeho reálnom základe. Karen Silkwoodová žena, matka, odborárka a ešte mnohé iné. Jej smrť vyvolala hromadu otáznikov a do dnešného dňa zostala zahalená rúžkom tajomstva. Žena, ktorá sa rozhodla pre nerovný boj, ktorý z nej v očiach niektorých urobil hrdinku. Ona však bola len obyčajným človekom a množstvom chýb a nedokonalostí. Meryl Streep, ktorá ju v tomto filme stvárňuje o nej povedala: "Bola jednou z tých ľudí, ktorí nemajú radi autority. Bola osobnosťou, ktorá rada vyrába problémy. Z jednej časti bola úprimne rozhorčená podmienkami v továrni a nebezpečenstvom, ktorému boli robotníci vystavení na strane druhej ju lákalo dobrodružstvo s tým spojené." Nech to bolo tak či onak na základe jej životného príbehu vznikol tento zaujímavý film, ktorému kraľuje skvelá Meryl. Len škoda toho príliš naťahovaného deja. Videné v rámci Season challange tour.

Je to urobené inak. Nedá sa však povedať, že je to horšie, ani že je to lepšie ako dánsky originál. Isté veci tu čiastkovo fungujú lepšie, povedala by som typicky americky a v dánskej verzii je to chladnejšie, drsnejšie ale zároveň vo výsledku funkčnejšie. Takže u mňa vlastne spokojnosť na oboch frontoch. Zaujal ma rozdiel, ktorý možno postrehnúť v počte hodnotení pre túto veriu (takmer 15000) a v počte hodnotení k pôvodnej verzii (1100). Objasňuje to možno prečo američania siahajú po remakoch a zároveň je to aj smutný obraz toho, ako je európska filmová tvorba nielen u nich prehliadaná.

"Je nás pár, jsme generací poslední. Jdem, o hladu zimou schoulení. Čtem o sobě pravdu leda z úmrtních oznámení v týden starých novinách....Kéž slunce svítí, kéž slunce svítí nám, kéž svítí nám..." Nezažila som dobu hippies, ale tento film a samozrejme hlavne pôvodný muzikál (milujem, ktorú koľvek verziu tohto diela) mi pomohlo ju pochopiť.

Zábavné a pozerateľné to rozhodne bolo. Keď som však začala hľadať bod, ktorým by to zásadne vybočovalo z radu, na nič výrazné som žiaľ neprišla. Jediné čo mi napadá je, že som si na päť minút rozšírila znalosti o rôznych druhoch mravcov. Lenže pri písaní tohto komentára si už ani tie presne nevybavujem. Teraz aspoň ale viem, kde ich hľadať...

To čo mi na Juhokórejských romantických filmoch prekáža mi napodiv v drámach nevadí. Naposledy ma takto dostali s Dogani. Film na veľmi podobnú tému a znovu veľmi ťažko stráviteľný. Práve sem ten nápor emócií akosi patrí, pretože vytvára rovnováhu k vážnosti témy, ktorú spracováva. Nie je len čiernou machuľou, ale poskytuje aj svetielko na konci tunela. Napriek tomu, že i keď to tak v závere možno pôsobilo, Se-won to ešte stále nemala vyhraté, ale bolo príjemné mať pocit, že to tak aspoň na chvíľočku je. Veľmi silný príbeh!

Pokračovania to majú vždy ťažké. Očakávania bývajú zväčša veľké a nie vždy to musí dobre vypáliť. Pokračovanie Love in a Puff veľmi nezaostáva za svojou prvou časťou, niečo mi v ňom však už chýbalo. V prvom rade asi tá nápaditosť a ľahkosť s akou bol natočený a spracovaný predchádzajúci film. To čo sa nezmenilo a zostalo stále krásne, je tá užasná chémia medzi oboma hlavnými hrdinami Jimmim a Cherie. Tá je miestami priam hmatateľná. Na tých päť predchádzajúcich hviezdičiek to však tentokrát nestačilo.

Veľmi príjemná romantická oddychovka, ktorá ma ani tak nezaujala hlavnou dejovou líniou, ako skôr tým všetkým okolo nej. Príbeh nebol komplikovaný a to, ako to celé skončí bystrejší divák určite odhadne už hneď na začiatku. Ako sa však hovorí, nie je podstatný výsledok, ale cesta. V tomto prípade bola dláždená úlomkami nielen rozprávania z dvoch uhlov pohľadu, ale aj veľmi dobre spracovaným pozadia príbehu. Vedľajšie postavy boli síce tradične sa vyskytujúce vo filmoch americkej produkcie avšak tieto neboli len čierno biele, ale mali tiež svoj vývoj a vytvorili tým tak dokonalý obraz typického malomeštiactva vtedajších rokov v Amerike. Summa summarum to teda bol klasický príbeh s veľmi príjemným štýlom rozprávania, ktorý si jednoducho tú jednu hviezdičku navyše zaslúži.

Tento film na svojej pomerne krátkej ploche rieši veľmi veľa problémov, ale musím povedať, že sa mu to darí veľmi úspešne. Vplyv prostredia, výchovy, ale aj individuálne predpoklady jednotlivca to všetko je takmer v každej jednej postave veľmi dobre zohľadnené a uveriteľné. Páčil sa mi aj záver, ktorý zašiel až do podvedomia a dal filmu nakoniec veľmi príjemný a nádejný podtón.