vinc_vega

Dejové línie mimo bojiska zbytočné a nudné. Postavy a herci nevýrazní. Jediné na čo sa ako tak dalo pozerať boli zábery z bojiska. Oproti Bratstvu však pôsobili príliš jednotvárne, neprehľadne a čo je najhoršie, mal som pocit akoby tam vlastne o nič nešlo. Finálna bitka bola k zaplakaniu a posledná časť klincom do rakvy zbabraného seriálu.

Výborné herecké duo, v ktorom ani Cooper ani Lawrence nevyčnieva nad toho druhého. Oscarovému úspechu nežnejšej časti tejto dvojice veľmi nerozumiem, Lawrence úloha sadla, zahrala ju výborne, ale na ocenenie mi trochu búrlivosti, irónie a sĺz príde proste málo (možno po druhom pozretí zmením názor). Film samotný je zaujímavý dovtedy pokiaľ nepríde na rad hlúpa stávka a finálna scéna je príliš zostrihaná na to, aby som ju, resp. hercov mohol obdivovať. Záver je tak príliš priehľadný, šablónovitý a ničím neprekvapí. A kontrastuje s celkom zaujímavou prvou polkou filmu. Je to tak medzi troma a štyrmi hviezdami. Kvôli ústredným dvom hercom a ich chémií vo filme teda slabšie štyri.

Lacný záver.

Neskutočne pózersky film. Taký mal byť. A tak sa aj podaril. Pre scénu s jablkom dávam výborné štyri!

Dej filmu je asi takýto - Dr. Shultz vyslobodí Djanga, nechá ho pozabíjať pár bielych a následne sa spolu vydajú vyslobodiť Djangovu ženušku. To je všetko. Žiadne vedľajšie dejové línie, žiadne odbočenia. Len zopár (výborných) retrospektívnych pohľadov vytrhávajú diváka z pomaly plynúceho príbehu. Ktorý je však príliš jednoduchý, aby dokázal zaujať. Na prvý pohľad sa môže teda javiť, že Django je sklamaním. Ale tvrdiť niečo také by bolo obrovskou chybou, takže je tu jedno veľké ALE. A tým je režisér! Napriek primitívnemu príbehu to ostatné funguje bravúrne. Každá scéna vyžaruje cit a perfekcionizmus, každá veta zmysel, svoju pointu a vtip. Mnohé, na prvý pohľad nezaujímavé scény, v ktorých postavy zomierajú obsahujú jednoduché a pritom originálne nápady, ako je napríklad smrť jazdca na koni. Jazdca neuvidíte, ale jeho smrť je jednou z najlepších zomierajúcich scén vo filme. Dokonalosť filmu, tak ako vlastne všetky Tarantinove filmy, spočíva vo veľavravnosti, štýle a humore v jednotlivých obrazoch. Sila dialógov vrcholí v záverečnej časti filmu odohrávajúcej sa v Candylande, kde sa plne prejaví DiCapriova postava a DiCaprio sám. A keby mala časť filmu po príchod k Stephenovi (Samuel. L. Jacskon) aj tri hodiny, tak na finálnu prestrelku by sa i tak dlho oplatilo čakať. A tu je druhý kameň úrazu. Pretože film po takomto finále nekončí, ale pokračuje ešte dvadsať minút. Takto zostavený "epilóg" je stále zaujímavou zložkou, ale čo už, keď vyvrcholenie filmu dávno nastalo. Divák teda, prirodzene, očakáva niečo väčšia a údernejšie, avšak sa nedočká. Waltz a DiCaprio hrajú doslova fantasticky. Foxx, paradoxne (ako hlavná postava) zaostáva, pravdou je, že nemá veľmi čo hrať, takže "nevadí". Kto však vadí je uškriekaná Kerry Washington, ktorá zrejme trpela nezvyklou chorobou. Prejavuje sa tak, že keď sa jej takmer hocikto dotkne, začína neprirodzene kričať. Jej postava mohla byť viac zrelšia a charizmatickejšia. Django je predstavený napriek nevzdelanosti ako inteligentná postava, ku ktorej sa hodí postava rovnakého charakteru. Čo však mal Tarantino aj v úmysle, keďže Broomhildu (Washington) vytvoril ako jazykovo zdatnú (ovláda nemecky), odvážnu (pokus o útek) a charakternú (nedovoliť Djangovi sa vzdať) postavu. Bohužiaľ do jej tela naordinoval túto snedú krásku, ktorá to zrejme nepochopila. Franco Nero a jeho "ja viem" je skvelé. Tarantinovo cameo, až na jednu výbušnú situáciu, nudné. Hudba. Dokonalá. Ak si môže niekto dovoliť pustiť do westernu rapovú skladbu, ktorá tam sedí ako uliata a scéna s ňou má "kurevské gule", tak iba Tarantino. Kvôli príbehu (i po druhom zhliadnutí) nemôžem dať plných päť, dávam plné štyri! - - - Tarantinove filmy boli vždy a myslím si, že i budú prevažne o zábave (žiadne hlboké filozofické myšlienky). V tomto sa však prejavuje i spoločenská kritika, samozrejme svojím spôsobom. Ide o jednu nepríjemnú súčasť ľudskej minulosti - otroctvo. Tarantino reflektuje a komentuje tento ľudský defekt skrz postavy, medzi ktorými v tomto zmysle vrcholí práve Samuel L. Jackson. Jeho postava predstavuje, možno komickým spôsobom, rasistické a nadradené črty bieleho človeka spred dvesto rokov. Ale hovorí nám tiež, že byť sviňou nie je o farbe pleti.

Anderson je zrejme úchylný! Asi je smutné, že to mnohí (z vás) nevidia. Pozerať sa na trinásťročné deti ako sa ohmatávajú je už trochu moc!

Už pri pilote vám musí napadnúť paralela s Breaking bad, tu sa však hlavná predstaviteľka rozhodla situáciu riešiť, tak trochu pozitívnejším spôsobom. Na oplátku sa vám dostáva veľmi príjemný, vtipný a v kostiach citlivý seriál s fantastickou Lauri Linney! Ďakujeme Larelay za preklad ;) ("Si môj Jin k môjmu Jang, Ping k môjmu Pong.")

Film stojí na vratkých základoch. Aj s prižmúrením oka nad cestovaním čase logika posielania "gangstrov" v čase naspäť však nedáva ani najmenší zmysel. A toto vedomie ma sprevádzalo celým filmom, ktorý som si tak patrične nevychutnal. Levitt mal na tvári buď kopu lacného mejkapu, alebo jeho tvár sama o sebe vyzerá umelo, a vôbec by ma neprekvapilo keby sa nakoniec zvliekol z kože ako istý Arnold v istom filme. Willis hrá čo má hrať, badal som tam zopár hlášok, ale nestáli za veľa. Prekvapením, po hereckej stránke, bol pre mňa detský herec, ktorý naozaj pôsobil zlovestne. Kvôli, ale fakt - musím sa opakovať - nelogickej premise, dávam za tri.

Priehľadný film, v ktorom pointu odhalíte už v prvej polovici. Neoriginálne a zbytočne dlhé.

Po nezaujímavej a nudnej dvojke je toto pokračovanie svižnou a chutnou jednohubkou. Spielberg tento krát urobil krok vzad a réžiu nechal na iného režiséra, ktorý natočil poctivý akčný počin, za ktorý sa rozhodne nemusí hanbiť. A celkom sa teším na štvorku.