BlackTom

Akákoľvek snaha o snuff je vypustená zo scenára, čo je nakoniec celkom dobre, aspoň sa nič nedokurví, všakže? Takto ostáva aspoň zábavná gore-historka o chlápkovi, ktorý prestane cítiť bolesť a nemôže zomrieť. S takýmto námetom sa ale dalo pohrať aj lepšie (ultranelogické pero a pravítko), no napriek tomu je to zatiaľ to najlepšie, čo séria GP priniesla. Stále je to však žalostne málo...

Bylo nebylo... žil jeden bajúzatý fanúšik Darth Vadera, ktorého práve vyhodili z diskotéky v Japonsku, kde robil osvetlovača. Zbalil si svoj aparát a začal podnikať v mäsiarstve. A keďže jeho veľký sen, stať sa chirurgom nevyšiel, rozhodol sa nám ukázať, že nato kurva predsa len má. Nadroguje devočku, ukáže jej, ako to funguje v KFC, naporcuje ju, a keďže je to veľký maškrtník, čosi z nej aj okoštuje. Po robote si bajúzatý Vader rád zapáli cigaretu a zaspieva, potom nás prevedie svojim domom a jeho skromným zariadením, poukazuje, čo letos pozaváral... ALE PREBOHA! Toto snáď nemôže nikto myslieť vážne! Áno, konečne je to aspoň aká-taká mäsiarčina, ale logika sa vytratila ta tam a krv z temperových farieb ma tiež bárs neokúzli. Dobre, oproti jednotke sú tu konečne nejaké emócie obete (aspoň kým nie je nadrogovaná), ale ináč žiaden posun, ako skoro-snuff sa viac podarila práve spackaná jednička. Ušetrite si čas a pozrite si niečo iné, prosím.

Posledné mesiace som pôsobil ako Tom Welles (8MM) a márne som pátral po niečom, čo aspoň vzdialene pripomína snuff. Nie je to pekná práca, ale za plus považujem, že som si vypestoval istú odolnosť a už ma neprekvapí zvrátenosť akéhokoľvek druhu. Preto, keď mi bolo povedané, že Guinea Pig má k snuffu najbližšie, pripravil som si žalúdok na záverečnú kapitolu svojho zbesilého "pátrania" a dal som sa nato. A div sa mi svete, smial som sa. Ono keď sa v premietačke stretnú Faktor strachu a Jackass, inak to ani nejde. Chcel som počuť šialené výkriky, dotyčná obeť však bola zrejme nadrogovaná, pretože maximum, čo sa mi dostalo bolo pár vreskov pri psychoterore počúvania 20 hodín akýchsi zvukov (za predpokladu, že je niekto tak naivný, že tomu uverí). Facky a kopance boli tak príšerne nekamuflované, že som naozaj videl, ako si jeden z katov plieska dlaňou o dlaň, kopance zas boli jemnejšie než golfové odpaly meter od jamky. A všetky reálnejšie scénky boli až mučivo krátke a nedetailné (trápne trhanie nechtov). Vrhanie vnútorností po obeti? Takto sa zabáva Johnny Knoxville a jeho partia, preboha! Do toho všetkého zmätené zábery ženskej visiacej na strome v nejakej sieti. Nebyť poslednej scénky, oka nalievajúceho sa krvou, bol by to jasný odpad!. Pretože čo iné sa dá hodnotiť, ak nie vierohodnosť? Fyzický teror? Dám ten bod z milosti. Psychický teror? Nula bodov. Takže moja odysea končí a neprekonanou hranicou stále ostáva Srpski film, ktorý má okrem naturalistických scén aj záverečnú pointu. Amen.

Priam monumentálne sklamanie. Titulný Ichi je imbecil, jeho trikot pôsobí smiešne a celý výsledný dojem snímku pripomína Rain Mana skríženého s Kill Bill, kvality spomínaných filmov však ani zďaleka nedosahuje. Aj čo sa týka kultovosti film dosť zaostáva, pretože žiadna zo scén mi natrvalo neutkvie v pamäti. Povedal by som, že len ďalšia povinnosť, potom to rád vypustím z pamäte a viac sa k tomu nevrátim. Jediným väčším pozitívom tak ostáva Kakihara, čo je síce celkom dosť, keby mu bol venovaný samostatný snímok. Ale bohužiaľ...

Áno, páčilo sa mi to, akurát ma trochu zamrzelo to účelové násilie, pôsobí tu ako päsť na oko. Myšlienka je zaujímavá, pekne sa rozvíja, až do predvídateľného konca s nepredvídateľnou pointou na záver. Napriek tomu výborná šokáreň s neopozeranými ksichtami, jednou hnusnou potvorou a originálnymi scénami. Keby to ostalo len pri prvej polke, smelo dám plný počet, akurát, že sterilné násilie v tej druhej pokazilo všetku dovtedy vybudovanú atmosféru. Ale ešte sa určite pri Martyrs zopárkrát rád a dobrovoľne vymučím. Edit: +*

Aspoň raz som urobil výnimku a nešiel som do kina na horor, ale na Občanský průkaz. Kino bolo tak narvané, že sme boli radi, že nesedíme na zemi. Ale oplatilo sa. Spočiatku som to dosť porovnával s už kultovými Pelíškami, no potom som si uvedomil, že to nemá zmysel. Pelíšky sa jednak odohrávajú v "kľudných" 50. rokoch, kým tu už zúri tvrdý totáč, a podľa toho sa zákonite odvíja nálada filmu, teda Pelíšky sú viac humorne ladené, kým Občanský průkaz je skôr vynikajúcou drámou, miestami tragikomédiou. Trocha mi vadili hlavní hrdinovia, nie však kvôli hereckým výkonom, ale kvôli hlbokým hlasom, ktoré v kine moc dobre rozumieť nebolo. Osobitné uznanie ale patrí Lukášovi Latinákovi (ktorého už v slovenských programoch, seriáloch, reklamách, etc. nemôžem ani cítiť), ktorý si strihol dokonale bezcharakternú charakterovú rolu (pozri a pochopíš), ktorá mi ešte dlho utkvie v pamäti i napriek tomu, že vo filme účinkoval sotva pár minút. Za spomenutie stojí tiež Jiří Macháček a dokonca aj Matej Landl, ktorý zo seba robí drbka s príčeskom v nekonečnom Paneláku. Hlášky sa vydarili až do takých extrémov, že kino sa otriasalo našim smiechom. V podstate nemám čo vytknúť, bavil som sa, a po projekcii som mal dokonca taký zvláštny melancholický pocit, no plný počet dať nemôžem. Edit: Po x-tej projekcii môžem a dávam :)

Po komentároch k ostatným častiam by sa mi už patrilo niečo napísať aj k tomuto veľdielu, aj keď si myslím, že všetko už bolo povedané skôr a lepšie. Prvý Hellraiser je nesmrteľný a nadčasový, takže pre mňa je skoro svätokrádežou vyjadriť sa, ale musím. Barker svoj príbeh rozpráva pomaly, užíva si ho a podfarbuje vynikajúcou hudbou. Po fanúšikoch chrlí oheň a síru a jeho známy Doug Bradley, hoci len na pár minút, stáva sa neprekonateľnou ikonou žánru horor. Tu niet čo vyčítať, Hellraiser je dokonalosť sama o sebe. A kto tvrdí opak, nech počká. Prídu si poňho oni.

Napriek evidentnej snahe vytriasť zo skvelého seriálu ešte nejaké bubáky musím uznať, že to bolo fajn. Samozrejme, exceluje najmä William Fichtner, ktorý sa tentoraz musí rozhodnúť, na ktorú stranu obráti kabát a nemenej dobrý Robert "T-Bag" Knepper. Zápletka je celkom uchádzajúca, takisto potešilo prostredie ženskej väznice, a mimo iného sa konečne dozvieme pôvod Sarinej jazvy. Pre fanúšika povinnosť, pre ostatných zbytočnosť.

Absolútne nesympatickí herci (zvlášť odporný arogantný blondiak) mi náladu našťastie nepokazili a v konečnom dôsledku vlastne ani nie je moc čo vyčítať. Roth sa blysne v dvoch miniroličkách (pričom tú druhú si tuším strihol aj v 2001 Maniacs), týpek pobaví historkou o masturbácii a psovi, a celkovo je jeho snaha pobaviť diváka veľmi milá, no bohužiaľ neúspešná. Pekný pokus.

- Proboha Belo... Jak to děláš? - Musíš mít gumové klouby. A být Maďar!" Priznám sa, dávno som sa tak nezabavil. A je to ešte vtipnejšie, keď si človek uvedomí, že sa to všetko naozaj udialo. Len samotný Wood vo vynikajúcom podaní Johnnyho Deppa je pastvou pre oči, nieto ešte partička podivínov (Tor, Vampira, Bunny) na čele s morfínovým Belom Lugosim, ktorý keď sa zjaví na plátne je o zábavu určite postarané. Ed Wood je najkrajší, najvtipnejší, a dovolím si tvrdiť, že aj najlepší film Tima Burtona. Martin Landau ako Bela mi bude ešte dlho pripomínať zosnulého velikána.