ScarPoul

Veľmi podarená komédia, na ktorej humor si treba zvyknúť. Dujardina v hlavnej úlohy sa jednoducho nedá neobľúbiť. Vo svojej podstate je agent 117 strašne hlúpy človek, ktorý má častokrát šťastie. Nechýba mu šarm, zmysel pre taktnosť a hláškovanie v tých najnevhodnejších okamihoch. Sekunduje mu nádherná Bejo - s ktorou sa stretol pri tohtoročnom Artistovi. Inak je to ukážka neuveriteľne bláznivých nápadov - ohadzovanie sliepkami, hranie na hudobnom nástroji, alebo vyslobodenie sa z podvodného zajatia. Keď sa na to pozrieme pozornejšie môžme sledovať dokonalú paródiu amerického špionážneho filmu. K dobru filmu prispieva fakt, že vtipné situácie nevychádzajú z absurdít, ale jednoducho z nadšenia pre niečo, čo by normálneho človeka nenadchlo - neustále zapínanie a zhasínanie svetla, čo má vplyv na kotkodákanie sliepok. Bavil som sa. Dokonca si myslím, že je to jedna s tých komédií, ktorú si človek užije keď nemá žiadne očakávania, niekoľko dobrých priateľov v kruhu a nejakú tu fľašu vína pri sebe. Podarená vec, ktorá dokazuje že Francúzi to s humorom vedia. Aj keď po svojom.

Svet Billyho Wildera a jeho Sunset Blvd. v prevedení starých nemých filmov Douglasa Fairbanksa, Charlie Chaplina a Freda Astaira, ktorý vytvorila súčasná francúzska filmová elita ako poctu filmu a jednoduchých ale nikdy nenudiacich príbehov. Výsledok je po všetkých stránkach čarovný. Pre mňa ako fanúšika nemých filmov, bol tento film pohladením. Krásne sa mi na neho pozeralo a užíval som si každú jednu scénu aj dejový zvrat. Zápletka je jednoduchá, herci prirodzený a vo svojich postavách zaujímavý. Výrazne prispievajú k feelingu celého filmu. Obzvlášť tanečnými scénami a psíkom, ktorý je rovnako múdry ako Snowball z nedávnych Tintinových dobrodružstiev. Osobne si myslím, že sa Hollywood a celkovo filmárstvo nachádza pred ďalším významným obdobím. Obdobím, kedy sa kvalitné filmy budú tvoriť ako na bežiacom páse a budú uspokojovať širokú verejnosť. Tento návrat k začiatkom je iba ďalším z mnohých dôkazov. Možno je to trocha trúfalé tvrdiť, ale vidieť ešte niekoľko nemých filmov natočených v súčastnosti, by mi spravilo neuveriteľné potešenie. Vďaka Artistovi vieme, že sa to dá a že to funguje. Už len čakať na správny príbeh a príležitosť. Pevne verím, že nebudeme čakať dlho.

Nič viac som nepotreboval. Len jednoducho ďalší ľudský príbeh. Amerika poslednú dobu, zabŕda do svojej histórie a poukazuje na veci, ktoré sa stávajú akousi hanbou visiacou nad touto krajinou. The Help je príbeh, natočený podľa knižného bestselleru, ktorý na toto obdobie poukazuje. Film má veľa vtipných momentov, ktoré zľahčujú tie momenty, ktoré sa zaryjú do diváka a rozozvučia ho. Pocity, ktoré táto rezonácia uvoľní sa postupne stupňujú a naplňujú celý film neuveriteľnou ľudskosťou, ktorej jadro je zakorenené v nevypovedanej bolesti. Celý herecký asnábel - klobúk dolu. Ľudské príbehy podané bez pátosu, bez nadmernej štylizácie a bez prehnaných emócií. To čo s vami robí film je dôsledok len toho čo potrebujete v tej chvíli ako ho pozeráte. Súčasná verzia Spielbergovej Purpurovej farby, ktorá je o trocha ľudskejšia aj vďaka humoru. Tate Taylor rozhodne dokázal, že vie natočiť fungujúci, dospelý film, ktorý vás na dve hodiny vtiahne do svojho diania, umožní vám aby ste si niektoré postavy obľúbili a aby ste iné znenávideli a pritom vás nenudí, ale baví a miestami dojíma. Podobne ako Moneyball - ukážka prvotriednej filmárčiny. 100%

Ďalšie zbytočné pokračovanie, postavené na jednoduchej zápletke a klišé, ktorá má tento krát prezentovať pravého vianočného ducha s pohľadov dvoch huličov. Tam, kde bol prvý film neuveriteľne zábavný, sa druhý a teraz už aj tretí diel snažia o príliš očividnú komerčnú zábavu. To ale neznamená, že sa tu nenájde pár skvelých scén. Zhulený Santa, decko na kokaine, alebo hod ping pongovou loptičkou. Nejedná sa o výborné scény, ale nedá sa im uprieť určitá dementnosť, ktorá filmu do značnej miery v mnohom pomáha. Inak je to rutinná záležitosť. Harold a Kumar by si zaslúžili poriadne trafený príbeh. Nie len náznaky hlúpostí a nelogickostí. O tom predsa prvý film bol. Určite poteší štek NPH, ktorý krásne vysvetlil mýtus okolo svojej osoby a dokázal si zo seba spraviť fantastickú srandu. Hlavne jeho stretnutie s Ježíšom je nezabudnuteľné. Priemerná komédia, ktorá neurazí a ktorá pripomenie fanúšikom, prečo sa nám prvá časť tak veľmi páčila. 3D efekty nevyužité, alebo až príliš samoúčelné, ale na to sa môžeš jeden vykašlať. Každopádne je to zneisteľné a úsmevné čo sa nedá povedať o mnohých súčasných komédiach. 50%

Športové filmy som nikdy moc nemusel a už vôbec nie, keď tam bol akýkoľvek náznak niečoho životopisného. Všetky tie príbehy podľa skutočnej udalosti, ma jednoducho ako diváka nedokázali uspokojiť. K tomu všetkému ani Miller nie je typ režiséra, ktorý by ma svojou prvotinou nadchol. Capoteho som prijal vlažne a k druhému zhliadnutiu sa nechystám. Moneyball mal však Brada Pitta. Považujem ho za jedného z najtalentovanejších hercov súčasnosti a mal som neuveriteľnú potrebu tento film vidieť a držať mu palce na oscaroch. Ak za niečo Moneyball treba vychváliť(okrem hereckých výkonov a zručnej réžií, ktorá udržuje tempo aj v slabších chvíľach) je to fakt, že som si zamiloval baseball. Stále mu nechápem, ale konečne viem, prečo je taký dôležitý a čo v ňom ľudia vidia. Číra radosť s tohto športu, neustále dokazovanie kto je lepší a kto horší, podfarbené veľmi peknou hudbou a nezabudnuteľnou atmosférou, robia s tohto filmu veľmi podarený športový aj životopisný film. Jeden z malých veľkých filmov, na ktoré je radosť pozerať. Aj napriek rôznym odbočkám, je celistvý a ako príbeh jedného človeka funguje dokonale. Ale hlavne pojem druhá šanca naberá v tomto prevedení iný, svojský zmysel podfarbený ešte schopnosťou pôsobiť skutočne, bez sentimentu. 100%

Veľká pocta veľkému tvorcovi. Po všetkých stránkach je film veľmi príjemný a hravý a keď si to tak vezmeme aj celkom netradičný pre Scorseseho tvorbu. Film, hlavne v druhej polovici je neuveriteľne čarovný. Každá jedna scéna, každý jeden príbeh, ktorý sa dostáva k svojmu koncu, celé posolstvo filmu a celé to bádanie po pravom zmysle všetkých čudesných vecí, ktoré sa odohrávajú na vlakovej stanici sa tu komponuje v neuveriteľnom kaleidoskope osudov, farieb, úsmevov a sĺz. Prvá časť má ale veľmi pomalý rozbeh a aj keď kamera, herci a prostredie pôsobí naozaj čarovne - akosi som tam nedokázal nájsť ten zlomový moment. Ten pre mňa nastal vlastne až vtedy keď srdcový kľúčik zapadol na svoje miesto. Dovtedy to bola predstavovačka, nielen hlavných ale aj vedľajších postáv( ktoré aj napriek jednoduchosti bočných dejových línií si možno zaslúžili väčšiu príležitosť vyniknúť) ktorá bola trošičku dlhšia a nedokázala ma naplno pripraviť na to čo sa stane ani ma poriadne vtiahnuť do deja. Ale to je zase len môj čisto osobný názor. Filmu neuberám jeho kvality a už vôbec nie jeho hodnotu. Minimálne za Kingsleyho a Moretzovú, ktorý robia príbeh viacej čarovným. Len si osobne nemyslím, že aj keď má film dostatok nominácií, že si tie hlavné aj odnesie.

Herecký asnábel Veľkej Británie v premyslenej, chladnej, na detailoch založenej intelektuálnej a scenáristicky vyšperkovanej vizuálnej žranici, ktorá môže kdekomu prísť pomalá, ale tí, čo pomalosť filmu majú radí, pretože vďaka nej môžu nasávať široké spektrum zobrazených vnemov a emócií, budú nadmieru potešení. Tinker, Tailor, Soldier, Spy je veľmi premyslenou hrou na diváka. Neodhaľuje skoro nič a drobné náznaky umožňujú len naozaj odolnému divákovi postupne a dôkladne porozumieť celej mašinérií, ktorá sa točí okolo hlavného hrdinu. Alfredson, nakrútil veľmi dospelý film. Iglesiasova hudba dodala filmu patričnú dávku atmosféry a herci boli vo svojich úlohách prirodzený a ak sa to tak dá nazvať bezchybný. Veľmi obľubujem tie momenty, kedy človek sedí v kine, okolo neho nikto a má možnosť na plátne vidieť naozaj filmársky prešpekulované(v najlepšom možnom slova zmysle) a poctivo natočené a zahrané dielo. Film, možno nie je natoľko čitateľný ani dramatický vyhrotený a akčný aby mohol konkurovať Bondovi alebo iným špionážnym filmom, ale omnoho viacej z neho cítiť akúsi historický presnosť a logiku, ktorá je v tomto prípade prijateľnejšia a má za následok väčší dôraz na rozmýšľanie a hlavne aj na zamyslenie, čo taký Bond alebo Bourne nevyužíval a ani využívať nebude. Dospelejšie a tým zaujímavejšie. 90%

Nový režiséri priviedli do celej série - okrem značne vyššieho rozpočtu aj niečo čím sa predchádzajúce tri dieli nemohli pochváliť. A nemyslím tým teraz 3D( ktoré som si inak užil). Jedná sa o premyslené akčné scény - ktoré sú priehľadné, efektné a drsné. Myslím si, že až tu sa skutočne ukázalo ako mala vyzerať celá séria Underworldu, keby sa do toho neplietla snaha rozpovedať niečo nové, niečo čo fanúšikovia upírov a vlkodlakov nemohli poznať(Corvinus, William, Marcus a všetky tie vsuvky, na ktorých stáli prvé tri filmy). Samozrejme, bez toho by tento diel nefungoval, ale tých pár vecí, ktoré to prepojuje s predchádzajúcimi filmami (ak nerátame Beckinsale) je naozaj veľmi málo, takže nám tvorcovia vlastne mohli spraviť reštart v sérií a posunúť sa iným smerom. Nechápte ma ale zle. Underworld 4 nie je lepším filmom ako predchádzajúce. Príbehová štruktúra je priveľmi jednoduchá a v niektorých miestach aj prvoplánová, že to cítiť papierom a všemožným klišé - ale celý ten vizuál a akčnosť dospeli a vybrali sa úplne novým smerom. Finále, naháňačka v meste, alebo útek s Antigenu ma ako fanúšika neuveriteľne nadchli a uspokojili. Beckinsale to znova svedčalo a na predzvesť 5 dielu sa celkom teším. Mohlo by sa s toho kupodivu stať akási kultová záležitosť. Aspoň čo sa týka kategórie B.

Underworld možno nepatrí k najlepším sériám aké vznikli, ale rozhodne sa mu nedá uprieť niekoľko silných pozitív. V prvom rade je to nové pretvorenie mytológie o upíroch a vlkolakoch. Má to nový, našlapaný, chladný sexi mód, a niekoľko naozaj potešujúcich vrážd. Tiež by som mohol spomenúť pomerne schopných hercov v hlavných úlohách a príťažlivé sexi hrdinky. Ide o to, že Underworld tri aj napriek niektorým s týchto pozitív, je v rámci celej série úplne zbytočný. Dôvod je jednoduchý. Tento diel sa zaoberá udalosťou, ktorá je v prvom diele dopodrobna vysvetlená. Iste chápem tomu, že si niekto povie, že treba vidieť viac, treba vidieť celý ten súboj vášní a rozdielnych názorov a rás, a sledovať dychberúce finále, ktoré by povýšilo rozprávanie z prvého dielu na samostatný a v rámci série dôležitý film - lenže - kvalitou a pamätnosťou sa Underworld jednoducho nedostáva ďalej ako do béčkových vôd - aj keď tam má pomerne pevnú pozíciu. Snaha o zobrazenie minulosti jednoducho nedopadla dobre. Nie preto, že by to bolo zle natočené, alebo že by sa to nedržalo štandardu predchádzajúcich dvoch dielov, ale vďaka tomu, že sme príbeh poznali, sme všetky akčné, dôležité a vydramatizované scény jednoducho prezývali. Vedeli sme ako to skoční, vedeli sme kam to všetko smeruje a naozaj sme nepotrebovali vidieť hodinu a pol dlhý film aby sme si povedali - hej, po tomto skutočne nasleduje prvý diel. Avšak, keby tento diel odštartoval celú sériu a nemal som skúsenosť s predchádzajúcimi dielmi - jednu hviezdu by som pridal.

Z mesta sme sa presunuli do lesov, upíri dostali krídla a medzi hlavnou dvojicou to začína konečne iskriť. Viacej bozkov, dokonca aj pekná posteľová scéna. Príbeh ukončuje históriu oboch rodov, dostávame sa spolu s hlavnými hrdinami ku koreňom ich pôvodu aj ich vojny a na konci sa to všetko uzatvára v predzvesti ďalšieho temnejšieho pokračovania. Atmosféru a režisérsku invenčnosť si to stále udržuje a hlavne pri scéne s nákladným autom - ochutnávame aj keď iba na chvíľu poriadnu akčnú žranicu. Akcia sa v prípade tohto dielu stáva viacej ťažkopádnou a nie je ničím prekvapivá. Pozeráme sa na 5 minutové strielačky, kde nikto nezomrie. Pre tento druh efektnosti a prvoplánovosti uberám jednu hviezdu. Ďalším problémom je neschopnosť sa rozhodnúť čo má vlastne film byť. Má byť novou kapitolou novej mytológie o upíroch a vlkolakov, kde ako východzí bod slúži Shakespearová dramatická hra? Alebo to má byť akčná cool rezanica, s množstvom dychberúcich scén a pamätných momentov. Je to v obidvoch prípadoch len polovičná funkčnosť. Herci by to uhrali a vo svojich úlohách sú viac menej presvedčivý, ale ako náhle príde na akciu je to akési ťažkopádne. Za to uberám ďalšiu hviezdu. Priemer, ktorý má úplne odlišné klady a zápory ako prvý diel a pritom ho nie je schopný ani prevýšiť ani sa dostať za neho.