misterz

Nemôžem si pomôcť. Macko Pu ma vždy dojme - krásne spomienky na detstvo mojich dcér, ktoré na ňom vyrástli. Áno netvrdím, že nie, bolo to jednoduché, príliš nostalgické a dojímavé, no práve to som tu asi aj čakal a vôbec mi to nevadilo. Výhrady by som mal jedine k obsahu, kde postavu dcéry Krištofka Robina by som trochu viac rozvinul. Inak ide o príjemnú nostalgickú záležitosť. Slušný nadpriemer. 80/100

Jeden z mála blockbusterov a veľkých amerických kinotrhákov, z ktorého nemám pocit typického hollywoodskeho pozlátka. Miestami, tiché, miestami geniálne ozvučené, v nádhernom obraze, realisticky a zaujímavo poňatý príbeh o prvom človeku, ktorý si urobil prechádzku na mesiaci. A k tomu strhujúci Goslingov výkon - jednoznačne pre mňa jeho najlepšia rola zatiaľ. Nie je čo riešiť, zásah do čierneho!

Ja by som snímok ani nebral ako komédiu, aj keď sa tu pár úsmevných momentov nájde. Skôr ide o drámu na tému dospievania, zabalenú do pomerne realistického pláštika a to bez nátlakovosti či zbytočne cukríkových emócií, tak ako sme si zvykli u väčšiny teenagerských filmov. Pre mňa rozhodne veľmi príjemné prekvapenie. To ako sa hlavná postava vyrovnávala s problémami na škole alebo v súkromí bolo brilantné, vrátane tých jej niektorých monológov. Film poteší každého introverta, slušný nadpriemer. 80/100

Jediné čo je na tomto snímku dobré je obstojná smutno-melancholická atmosféra a výkon Paula Giamattiho. Samotný príbeh ma moc neoslovil - nudné a klišé hľadanie samého seba a cesty k rodine. Na komédiu málo humorných situácií a na drámu slabé emotívne vyznenie a veľa nezáživných situácií a dialógov. Podpriemer. 40/100

Bez zbytočného pozlátka a priam až dokumentárne poňatá chronológia málo známej, no zato ohromne dôležitej časti 2. sv. vojny. Ten kto ovládne jadro, ovládne celý svet - to platilo vtedy a z veľkej časti to platí aj dnes. Veď dôsledky toho, keby sa nacistom podarilo zostrojiť atómovú bombu si asi všetci vieme predstaviť. Bol som zvedavý ako sa tu popasujú s postavou Heisenberga v súvislosti s jeho spoluprácou s nacistami a bol som vcelku spokojný. Dokonca to tu vyriešili celkom šalamúnsky, aj keď si neodpustili náznak toho, že Heisenberg úmyselne zavádzal a zdržoval nacistický atómový program. Na to však nie sú žiadne dôkazy, iba záhadný úsmev Heisenberga tu vo filme. Pravdu sa už nedozvieme. Silný nadpriemer. 85/100

Nepopieram, atmosféru to malo dobrú - príjemná melanchólia zvýraznená výbornou hudbou. No nad obsahovou stránkou sa musím poškrabať na hlave, to čo bolo? Banálne až strach. Vo svete zúri vojna a chalani si s rodičmi dovolenkujú na ostrove. Partička troch kamarátov zažíva svoje prvé stretnutie s láskou a pokúša sa o milostné dobrodružstvá... A to všetko v lenivom tempe. Len samé poflakovanie po pláži, sem tam záber na more, peknú dievčinu ako objekt záujmu jedného z nich... Keby nebolo tej roztomilej scény, kedy sa Hermie snažil pomáhať so škatuľami, alebo keď si kupoval v obchode pánsku ochranu tak sa unudím k smrti. Ani ten záver to už moc nevytrhol, aj keď výborne podčiarkol všadeprítomnú melanchóliu, ktorá sa ťahala celým snímkom. Slabší priemer. 55/100

Je pravda, že príbeh je slabší, a po celý čas sa tu vlastne nič také prevratné neudeje, väčšinou ide len o bezcieľne poflakovanie, no hudobná stránka tohto snímku je parádna. A to hovorím z pozície človeka, čo si na hudobné filmy moc nepotrpí. Záver potom trocha vylepšil aj obsahovú stránku, páčil sa mi ten fantasy motív. Inak s touto témou - uzavretie zmluvy slávneho bluesmana s diablom kvôli hudobnému talentu, sa môžete stretnúť aj v jednom diely seriálu Cestovatelia v čase. Slabší nadpriemer. 70/100

Zo začiatku to bolo celkom utrpenie - dlhé, nudné zoznamovanie sa s postavami, málo záživné a lenivé uvedenie do príbehov jednotlivých žien... No ale ako išiel čas a ja som sa začal čoraz hlbšie vnárať do deja, tak predsa len prišiel ten pocit, kedy sa prestanete pozerať na hodinky, že koľko preboha ešte do konca, a začnete si film užívať. Pochopiteľne, najviac sa mi páčila dejová linka a príbeh postavy, ktorú stvárnila Julia Roberts. Nemôžem sa ale ubrániť pocitu, že film si užijú predovšetkým iba ženy. Lepší priemer. 65/100

Tak toto bolo príjemné prekvapenie, na predvianočný a vianočný čas ako stvorené. Vianočný príbeh plný pohody, dobrodružstva, úsmevných situácií a samozrejme i nejakého toho morálneho poučenia. Moje dcéry sa pri pohľade na tých škriatkov celé rozplývali... Rodinný vianočný snímok, ktorý dokáže dôstojne sekundovať tým tradičným. Nadpriemer. 75/100

Ako pätnásťročný chalan a v tej dobe, tak to by bola pecka, aleže riadna. Zo súčasného pohľadu musím konštatovať, že film so sebou po obsahovej stránke nepriniesol nič extra, aj keď nápad s mimozemšťanom, ktorý berie ľuďom sekrét z hypofýzy nebol zlý. Len to chcelo trocha záživnejší dej, nie len prach sprostú kriminálku s naháňačkami a strieľačkami. Ale koncový stret z tohto pohľadu nebol zlý. To isté možno povedať aj o hercoch, vrátane Matthiasa Huesa. Osobne ma však najviac nadchla najmä príjemná nostalgická atmosféra, dotvorená typickou filmovou hudbou 80. rokov. Priemer. 60/100