misterz

Keby vedel tatko Bondarčuk, čo za hroznú kakačku natočil jeho (ne)podarený synáčik, tak chytí mokrý vecheť a toľko ho ním mlátí, až by z neho lietali len zdrapy. Viac nie je čo dodať, hrozná digitálna zlátanina na pomedzí fantasy paródie a s pátosom, že by sa zaň nemuseli hanbiť ani v Holyvúde. 15/100

Snímku nemožno uprieť istú dávku napätia v kontexte hry mačky s myšou, kde v tomto prípade mačka je hladný, krásny tygrík a myšou sú dve chúďatká sirôtky. Z tohto dôvodu stred filmu je jednoznačne najlepší. Koniec síce priniesol dlho očakávanú dávku krvi, ale o žiadnu slávu aj tak nejde. Čistý priemer. 60/100

V polohe vojnovej drámy ako celku som od Bondarčuka čakal trocha viac. Na rozdiel od jeho Vojny a mier tu vynikla skôr celková atmosféra vojny a bezprostredná, očakávaná smrť, ktorá bola cítiť snáď v každej scéne. Samotné vojnové bitky sa mi však zdali iba priemerné a miestami málinko teatrálne. Nad hrdinským pátosom sa nezamýšľam, to vzhľadom na straníckosť proste muselo byť, hlavne keď na Done vtedy Rusi dostali riadne na frak. 75/100 Videné počas Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou.

Asi nikdy nepochopím pravidlá baseballu, popravde mi tento šport nič nehovorí a ani ma neláka. Film je ale natočený spôsobom, ktorý má čo ponúknuť a v polohe drámy vie aj potešiť. Príbehová linka je síce taká šedivá myška, naproti tomu je tu však veľa emotívne silnejších miest (hlavne k záveru), preto ho hodnotím ako pohodlný nadpriemer. 75/100

Krásna satira, šitá na mieru podľa jednoduchej viesky 19. st., láskavý výsmech náboženstvu ako takému aj so všetkými poverami okolo toho. Očarili ma aj herecké výkony a írečitá slovenčina. 70/100

Obohraný dej, ktorý navyše vykradol všetko, čo sa len vykradnúť dá. Príbeh preto začne veľmi rýchlo nudiť a čím bližšie je koniec, tým je tendencia pozerať sa na hodinky vyššia. Snímok poteší hlavne oko, ale to sa mi zdá na kvalitný animák málo, pocitovú stránku ani nemá význam rozoberať - limita sa blíži k nule. 55/100

Ako je pre severanov typické, film zobrazuje bezútešnú realitu, z ktorej sa len ťažko hľadá únik. Kruté, depresívne a nepríjemné. To sú najväčšie prednosti. Na druhú stranu, zdalo sa mi, ako keby príbeh ku koncu trochu strácal dych, a samotný záver mi prišiel troška nedorobený. Nevadí, stále to vidím na slušný nadpriemer. 75/100 Videné počas Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou.

Priemerná dráma s dostihovou tématikou. Film je natočený nudnou, nezáživnou formou, možno aj to je dôvodom, prečo som si k hlavným hrdinom nezískal skoro žiaden vzťah. Samozrejme, preto o nejakej vypätejšej emotívnej atmosfére nemôže byť ani reči. Jednoducho ako prišlo tak aj odišlo. Pár scén, hlavne v spojení s dostihmi, však dokázali vytrhnúť zo šedivosti priemernosti, takže lepší priemer. 65/100 Videné počas Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou.

Slávici v klietke patria k tým filmom, ktoré dokážu diváka láskavou a oddychovou formou príjemne pohladiť na duši. Výsledný dojem je preto veľmi pozitívny. K tomuto pocitu napomáha výborná hudba, na ktorej v tomto prípade záleží viac, pretože sa okolo nej točia hlavné myšlienky a vlastne aj celý film. Páčil sa mi aj casting, hlavne u detských hercov, milučké neviniatka alebo grázlikov zvládli zahrať veľmi presvedčivo. Škoda, že sa po dramatickej stránke nezatlačilo viac na pílu a emotívna stránka sa viac nevyhrotila. Inak však spokojnosť. 70/100 Videné počas Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou

Problém väčšiny megalomanských, hrdinských ázijských eposov je ten, že kým sa človek ako-tak zorientuje v tej halde rin-tin-jin-tin mien, ktoré sa hneď na úvod zosypú na diváka ako vrece zemiakov, tak príbeh je už v polovičke a človek je tomu vlastne aj rád. Dejová linka ma preto moc nechytila za srdce, pozornosť som skôr sústredil na pekne spracované historické bitky a jednu silnejšiu dramatickú scénu. Ostatné pre mňa zaváňalo pachom nudy. Silný priemer za snahu a potešenie oka. 65/100 Videné počas Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou