adamix

Históriu mám rád ale toto ma fakt nebralo. Celý čas sa riešili nezaujímavé intrigy a okatá politika Henricha VIII. s jeho osobnými problémami, ktoré mali byť motorom celého seriálu, ale boli skôr jeho brzdou. Mark Rylance je dobrý herec, ktorého Spielberg vytiahol z diváckej nevedomosti, ale celý čas sa tvári tak isto a každú emóciu prejavuje tým istým zádumčivým pohľadom a časom to začne byť otravné. Oceňujem pekné kostými a melodickú hudbu, ale myslím že pre tento žáner je to taký zaužívaný štandard, ktorý by mal byť samozrejmosťou. Tretiu hviezdu prenechávam z úcty už len z dôvodu, že to vážne môže niekoho baviť. Mňa by tiež bavilo, keby som sa dokázal do toho naladiť. Slabé 2*.

Chuckyho mám rád, ale myslím, že jeho príbehu už by mal byť konečne koniec, pretože takýmto spôsobom to pôjde donekonečna a z jeho kultu osobnosti vyprchá to čaro, ktoré ho robí už desiatky rokov tak unikátnou postavičkou. Čo dodať, je to blbé. Ale nie nudné. Flashbacky vrcholne trápne a zbytočné, rovnako ako ,,herectvo" Jennifer Tilly a jej prítomnosť celkovo. Najhoršie sú na tom tie výkony, dospelí sú hlúpi a bez talentu (v Rodinných prípadoch nájdete lepšie výkony než tu a to už je čo povedať) a tí pubertiaci vrcholne otravní a nesympatickí a aby toho nebolo málo, tak tu máme aj horkosladký románik medzi dvoma rôznorodými kamarátmi. Nič proti týmto novodobým a nasilu pred nos strkaným manierom spoločnosti, ale ukazovať takto ešte relatívne decká je už cez čiaru a mnohí mi to dajú za pravdu. Problémom Chuckyho série neboli ani tak jeho neskoršie pokračovania, ako fakt, že nikdy sa nebral moc vážne. Keby sa seriál aspoň trochu dlhšie zaoberal nejakými udalosťami, v tomto prípade narastajúcim počtom vrážd a riadnemu hľadaniu páchateľa, alebo keby postavy po dvoch epizódach prestali zabúdať, že ešte nedávno im pred očami zomrel rodič, kamarát, hocikto, a nabral by vážnejšieho charakteru, iba by to prospelo. Takto je to dookola to isté, bez emócii ale s občasnou zábavou a za pár korún. Slabé 3* a prosím, už žiadna ďalšia séria. Radšej definitívny koniec a PORIADNY.

Ateisti budú jásať, veriaci zasa odkláňať zrak. Jude Law je frajer, Paolo Sorrentino zasa anarchista. Stvárniť arogantného fracka, čo chce rozvrátiť cirkev a jej poháňací motor do základov a natočiť o tom ešte vysokorozpočtový seriál to chce gule. Je to dokonalé takmer po všetkých stránkach. Skvelo vytypovaný casting - Lawov Pius, starecké ksichty kardinálov, Keaton v mníšskom rúchu, nádherná Cecille de France a mnohí iný (aj tá krásna prostitútka a narkobarónova manželka :). Nádherné zábery, poväčšinou statické, kde postavy sú uprostred a s mimimom strihu, pričom z každého jedného sála neskutočná sila, akoby ste sledovali Da Vinciho umelecké diela. Hudba geniálna (vždy keď hralo niečo moderné vrátane I´m sexy and I know it išiel som do kolien), ale i čistučké tóny vážnej hudby tomu dodávali svojskú mystiku, ktorá sa tematicky hodila. Intrigy fungovali a celkovo dej, pár krát stagnujúci, bol pútavý. Jedinou chybou, pri ktorej som sa rozhodoval o záverečnom hodnotení, bolo, že ku koncu seriál nevedel, ako má skončiť a tempo bolo tiež spomalené a nie tak účinné, ako po šiestu epizódu. Čakal som lepší záver, ale skončilo to tak obyčajne a vlastne nijako, aj keď s milými slovami k celému svetu, ale nijako. Ihneď však mením názor na Lawa, ktorého som nikdy moc nemusel, tu je to arogantný zmrd a veľmi kontroverzná osobnosť, od ktorého nikdy neviete, čo máte očakávať a to je na tom to najlepšie. Young Pope je skvostom medzi novodobými seriálmi, ukazujúci vystrčený prostredník zaužívanému stereotypu a sem tam uznávajúci staré pravidlá (všimnete si ich, keď sa započúvate do Piovych slov). Cítiť z neho poetiku, umeleckosť, nevšednosť, sarkazmus, krásu a provokáciu i sexuálnu štipľavosť. A prvý krát som sa dostal do styku s uznávaným Sorrentinom a neoľutoval som. Ihneď som pochopil jeho štýl a zamiloval som si ho. Už viem, ako by to vyzeralo, keby Kubrick natočil film o cirkvi... Jednoducho topka. Amen.

Neviem, skade zobrali tú anketu, podľa ktorej je Jonah Hill je najvulgárnejším hercom súčasnosti, za mňa je nepochybne kráľom nadávok Samuel L. Jackson ale na to kašľať. Všetci vieme, prečo nadávky používame - sloboda, uvoľnenie, sebavedomie, humor či sťažovanie sa. Cage nám to dá najavo svojimi pompéznymi komentármi, ktoré pobavia, pár odborníčiek cez lexikológiu nás informuje o ich zaujímavej histórii a pár traperov a trapošiek nám k tomu povie niečo na čom by sme sa mali akože zasmiať. Ale vtip to má, aj také dôležité posolstvo, že aj keď sú v spoločnosti často používané alebo cenzúrované, sú nevyhnutnou zložkou nášho života. A natočiť o ich anglických synonymách bol dobrý nápad.

Originalita sa cení a keď sa tvorcovia vydali touto cestou k spracovaniu seriálu o sympatickom marveláckom páriku, prinieslo to svoje ruže. O Wande a Visionovi sa patrilo spracovať vlastnú sólovku a v tomto prípade sa to z veľkej časti podarilo. Priznám sa, smial som sa, aj keď pochopím tých, ktorým miestny humor prišiel trápny. Jednotlivé diametrálne odlišné a vždy niečím zaujímavé epizódy prehĺbovali viacej vzťah dvoch hlavných protagonistov, ktorý bol  v predchádzajúcich filmoch len zbežne znázornený. A to je ďalšie plus. Napodobeniny jednotlivých sitcomov zo všetkých dekád boli do detailov premyslené, či už módou, spôsobom vyjadrovania postáv či štýlom humoru a intrami. Po postupnom odhaľovaní skutočnej podstaty deja som zostal prekvapený, že hlavná postava má v tom prsty. Koniec seriálu bol síce emočne poňatý (sčasti), ale nie do takej miery, ako k tomu celý čas smerovalo. Osobne som veľmi spokojný, že to nebola žiadna zbytočnosť, aj keď nechápem, kde môže byť referencia na očakávané multiverzum.

Dobrá animácia, bohovský námet s vyobrazením mimozemskej civilizácie, ktorá je totálne zmagorená a vystrašená s príchodom ,,našincov" na ich planétu, iba z opačného hľadiska v rámci vnímania kto je tu ,,domáci" a kto je tu ,,votrelec". K tomu všetkému halda smiešných narážok na veľa známych filmov, z ktorých sú najlepšie Corn to Mill či malý domáci maznáčik v podobe xenomorfa, ktorý má na búde menovku s nápisom Ripley :).

Jedna z tých komédii, ktoré vás vyslovene nerozosmejú do prasknutia, ale spríjemnia znudený večer s tradične sarkastickým Murrayom a zaujímavou zápletkou (vždy fungujúcej) časovej slučky.

,,Kto ste? Ja som Smrť a dnes večer budem mať veľa roboty." Trierovský mindfuck, búrajúci všetky stereotypy seriálov z lekárskeho prostredia. Nie tak mätočný, ako Lynchov Twin Peaks, ale rozhodne zostane veľa otázok nezodpovedaných. Prvá séria je skoro dokonalá. Pýši sa tak skvelou hororovou atmosférou, že pri niektorých scénach (skoro všetky nočné pasáže) som skutočne prežíval to, čo v teenagerských rokoch so všetkými horormi - strach, napätie a vzrušenie - to, čo mi dnes pri týchto žánrovkách veľmi chýba. Prostredie nočnej ,,kráľovskej" nemocnice mi strašne pripomínalo prázdne hotelové peklo z Kubrickovho Osvietenia. Dokonca s oboma miestami je spätá podobná kliatba. Problém som mal iba s jej až moc vtipným zakončením, ktorý síce bol veľmi vtipný, ale na môj vkus to bolo mrhanie potenciálu celého seriálu. Bohužiaľ druhá séria sa viezla presne na tejto vlne silenej komiky. Zasmial som sa, situácie a postavy boli hlavne v druhej sérii komické, ale ako podotýkam, mrhanie potenciálu tak brutálne hororovej látky (ktorej dopomáha nemocničné prostredie!). Postavy sú perfektné, pričom každý si tu nájde svojho obľúbenca a vedzte, že nikto z nich nie je stopercentný dobrák. Mojimi favoritmi boli stará spiritualistka pani Drusse a slizký egoista doktor Stig Helmer. Dej je zrozumiteľný, ale pri veľa veciach nebudete chápať o čo ide, až kým nezistíte, že to celé je zámer - zmiasť diváka. A potom po každej epizóde zavíta Lars so svojim šibalským úsmevom a dodá celému tomu predstaveniu tvorcovský efekt s menšou rekapituláciou a otvorenými otázkami, aby zostal divák na pochybách, čo tým všetkým chcel autor vlastne naznačiť. Seriál má svoje chyby, avšak tie prevyšuje halda originálnych nápadov, geniálna hororová atmosféra, zaujímavé postavy a obzvlášť perfektný set-up do nemocnice, ktorá bola postavená na akomsi vstupe do Pekla. A čo je hlavné, nechýba ani tá Trierovská morbidita a otázky o zbytočnosti a ľahkej pominuteľnosti ľudského života, ktorá sú jeho tvorcovskou značkou naprieč celou umeleckou tvorbou. ,,Dansk jävla!!!"

Ešte teraz mi brní v ušiach z hlasitého chrčania malého Chewbaccu. Stále mi vrtá hlavou, ako mohla k účinkovaniu v tomto zázraku súhlasiť stará partia z pôvodných filmov. O kúsok (ne)znesiteľnejšie než tá zvláštna Turecká verzia.

Milióny rokov evolúcie a my sa dopracujeme až sem 🙈.