Anderton

Zaujímavo rozohraná drsňáreň, kde sa ale všetko deje preto, aby sa to dialo pre potrebný vývoj príbehu, než že by sa nasledovala logika reálneho sveta. Hlavný hrdina je klaďas, ale jeho život sa rúti do priepasti vďaka divným rozhodnutiam ľudí okolo neho, v tomto prípade polície, právnikov, neskôr bacharov a spoluväzňov. V base je to podobné ako na slobode, až má človek dojem, že chlapík je nejakým spôsobom prekliaty niekým zhora. No a záver nás zase akoby informoval o tom, že ten, kto mu vložil do kolísky smutný osud, sa spamätal a zrazu sa všetko zázračne vyrieši. Okrem týchto schválností ale ide o slušnú, drsnú a poctivú zábavu, kde sa predviedli aj herci.

Momentky z exotických krajín, ako krátke scény a fotografie sú pre mňa najpríťažlivejšou pasážou filmu, pretože obsahujú určitý vintage štýl, ako zo starých hraných filmov nakrúcaných v exotických krajinách. Nasledujú sekvencie už nám dobre známe, zábery z rokov 68 a 89 sme už videli v mnohých dokumentoch. Poteší a dojme záver, kedy Zikmunda čakajú pred jeho domom desiatky obdivovateľov a pýtajú si od neho autogram. Aj do knihy Cez Kordillery, ktorú mám tiež doma a rád si ju v lete prečítam.

V Springfielde vždy vládla predovšetkým anarchia, tentokrát sa ale aj tá vymkne spod "kontroly" a čaká nás ťažko uveriteľný vývoj tamojšieho riadenia spoločnosti. Najskôr zákazy pre deti, potom tajné rádiové vysielanie, vzbura a nakoniec... ale to už prezrádzať nechcem, nielen o deťoch a dospelých je Springfield. Poteší najmä Homer ako "verný" fanúšik, myslím, že v jeho fanúšikovstve sa nájde nejeden Slovák a Čech.

Flanders zažije najlepší a zároveň najhorší deň svojho života. Navyše sa od "Boha" dozvie, že keď má peniaze, má hrať ďalej. Čo mu chudákovi ostáva? No už sa len ožrať a zobrať si za ženu miestnu servírku. Ten Stanley Cup zatiaľ pre Vegas ešte nebol, ale možno sa raz dočkáme. Pre Homera ide samozrejme len o taký bežný deň, ktorý akoby mimochodom strávi mimo Springfield, iba tá manželka, no to je trochu menší problém...

Tak tu máme zase nerdovský diel, čo znamená komiksy popkultúru a Star Wars. Okrem toho je tu ale aj mafiánska zápletka, vlastne ešte pred ňou sa stáva Homer starostovým bodyguardom. A do toho si strihne Mark Hamill úlohu v muzikáli. Áno, je tu toho vážne veľa, až sa človek čuduje, že to napísal jeden scenárista a nie štyria. Ale aby som nekritizoval, to vlastne len konštatujem, tak je tu väčšie ako malé množstvo skvelých fórov.

Tvorcovia sa vyjadrili, že toto je jediná epizóda, kde to prehnali a časom by trampoty s obličkami vynechali, pretože to bolo voči Abrahamovi príliš kruté. Okrem toho je to ale veľká sranda, špeciálne úvod vo "Westworlde" je absolútne bezchybný. No a z celebrít to tentokrát schytá Larry Hagman, kto by to bol povedal, že už má tretiu náhradnú obličku a piate srdce, ak si to dobre pamätám.

Epizóda, ktorá toho prezrádza doposiaľ asi najviac, zároveň ale asi nič, čo by pozorný divák vopred nepredpokladal. To je ale otázka, možno pre Marvel fanatikov naopak táto epizóda toho ukáže veľa neočakávaného. Že sa ale nedočkáme extrémne prekvapivých zvratov, nie je na škodu veci, pretože všetko do seba solídne zapadá, je to prehľadné a rovnako aj vizuálna stránka je stále na vysokej úrovni, pričom sme v tejto epizóde v podstate svet sitcomov opustili. Ide o sóla Elisabeth Olsen a Kathryn Hahn a tie si ich patrične užívajú.

Sociálna dráma, ktorá asi nebude púšťaná v televízii tesne pred začiatkom olympiády v Tokyu, aby sme si náhodou nemysleli, že Japonsko nie je iba krajinou tých skutočne neobmedzených možností a rajom na Zemi. V podstate sa dá s určitým nadsadením povedať, že tri štvrtiny filmu sú skôr expozíciou, kedy spoznávame postavy a vzťahy medzi nimi a skutočne do tuhého ide až v závere, po jednej nešťastnej nehode, ktorá celý tento predstavený domček z karát začne od základov búrať. Nevedel som, čo očakávať a dostal som film, ktorý viac rezonuje v hlave po skončení ako počas jeho sledovania, je to ten typ filmu, ktorý si vďaka týmto pocitom asi budete chcieť pustiť časom ešte raz.

Tentokrát sú obidve dejové línie dokonalé, Homerove peripetie s humrom a Lízin problém... s čím iným než svedomím. Tentokrát sa ale ukáže ako rozumný pragmatik samotný Skinner, jeho podvod si nezadá nič s finále legendárneho podrazu. A potom to ešte zaklincuje Homer s poslednou večerou, aby to bolo už úplne dokonalé.

Takto sa Homer snáď ešte nikdy nerozšupol, dokonca ani vo vesmíre. Všetci vieme, že jeho mama bola hipisáčka a tak neprekvapí, že niečo z jej génov sa prenieslo aj na synáčka. Ale hipisárčina nie je o genetike, ale o spôsobe života a tak nech sa Homer snaží čo to ide, skôr svoje okolie otravuje, než že by si získaval sympatie. Podstatnejšie však je, že hláškuje ako o život: "Sloboda pre dvojčatá!" a pripraví pre celý Springfield jeden z najšťastnejších dní miestneho obyvateľstva.