Anderton

Na to, ako je Nope ťažšie uchopiteľnou záležitosťou, mi pripadajú reakcie typu "Peeleho najmainstreamovejší" film trochu scestné. V každom smere tu ide o kombinácie. V žánroch sú to mimozemský atak hororového rangu s westernom, v tom myšlienkovom sa zase zaoberá prirodzenosťou a predátorstvom fauny a zároveň tým, že médiá a film, akokoľvek je ale aj adorovaný, sú najsilnejším predátorom dneška. Tomu zodpovedá aj scéna, kedy v štvorcovej papuli mimozemšťana vidíme prvé filmové zábery, legendárneho cválajúceho koňa. Či sú to kombinácie vhodne zvolené, je vecou do dlhšej diskusie. No a myslím, že Peelovi muselo byť jasné, že publikum rozdelí ani nie na dva tábory, ale skrátka že jeho novinka bude dostávať od odpadov po maximálne hodnotenia. Možno aj za to, že takéhoto mimozemšťana ste ešte nikdy nevideli; zabudnite na UFO a humanoidov.

Judáš a čierny mesiáš sa snaží ukázať udalosti asi tak, ako sa stali a postavy ukázať také, aké mali zmýšľanie a povahy. To znamená, že Fred vykrikuje, že najlepšou satisfakciou je zavraždiť všetkých policajtov, že Čierni panteri boli oddaní a trochu naivní socialisti a vlastne si tým pílili pod sebou v kapitalistickom USA konár ešte jednou pílkou navyše. Plemonsova postava sa chtiac nechtiac musí prispôsobiť a hajzlom sa stáva akosi automaticky časom, no a William si proste chráni predovšetkým svoju kožu. Tu myslím platí, že i keď film vie, komu straní, tak keď si ho pozrie akákoľvek ideologická strana, možno sa vo svojej pravde ešte viac utvrdí. Alebo začne premýšľať o veci v širších súvislostiach. Výčitkám ohľadom nudy nerozumiem. Nie je to síce emocionálna bomba, ale funguje to zrejme tak, ako bolo pôvodne v pláne.

Prípad s osahávajúcim riaditeľom školy otvára otázky typu "stačí agentovi k zasiahnutiu intuícia?", "Prečo musíme riešiť až zločin a nie radšej prevenciu?", "Prečo má autorita automaticky akúsi nedotknuteľnú pravdu?" a tak podobne. No a ako by sme sa na Holdenovom mieste zachovali my a prečo majú Bill a Wendy svojim spôsobom pravdu, keď mu oponujú? Síce sa nerežú hlavy a nerobí sa na nich orál, ale mňa to možno práve preto bavilo ešte viac.

Pre viacerých jedna z najlepších epizód mi paradoxne príliš nesadla. Množstvo súkromia, pričom to má síce svoje opodstatnenie, ako sa práca prejavuje v súkromných životoch hrdinov, ale radšej by som trávil viac času vo väzení, či na mieste činu. Scény s neviditeľnou mačkou sa zdajú byť zatiaľ tie najzbytočnejšie v sérii, ale možno iba prebieham udalostiam. No a vrah milujúci lodičky ma masturbáciou pred vyšetrovateľmi príliš neohúril, možno keby za tým všetkým nebola zase dominantná mamina...

Ťažko povedať, prečo táto komorne pojatá, až meditatívna cesta za chladnou pomstou nepresvedčila širšiu filmovú obec. Scenár iba pomaly odkrýva, o čo postavám ide a kam to celé smeruje. Tým ale dokáže prekvapiť a vôbec nevadí, že všetko je artovo tlmené, práve naopak. Niečo podobné sme už síce videli viackrát, ale Schrader využil tému psychicky zničených bachárov fungujúcich počas nultých rokov v rôznych väzniciach prispievajúcich k "väčšej demokracii" na svete prostredníctvom mučenia každého, kto pripomína Araba. Málo prepieraná téma v kinematografii možno nesadla každému práve kvôli spojeniu s hazardným svetom kartových hráčov.

Tak prípad má nakoniec iné riešenie, než sa na prvý pohľad zdá. A asi aj to najlogickejšie. Ale vysvetlite to tým hore, ktorí chcú naopak riešenia čo najjednoduchšie. A do určitej miery majú aj pravdu, ale iba do určitej. Wendy sa stáva právoplatným členom tímu, pričom jej osobný život a maska, ktorú musí na verejnosti nosiť, myšlienkovo korešponduje s tým, ako sú vnímaní aj vrahovia. Hlavne im pripísať tie najjednoduchšie stereotypné motivácie.

Zatiaľ asi najtypickejšia detektívna epizóda ako z klasickej minisérie, kde sa rieši jeden ústredný prípad. Začíname tam, kde sme skončili a končíme tam, kde nabudúce začneme. I keď väčšinu vecí súvisiacich s prípadom poznáme, niečo ešte očividne chýba. Niekomu môže tento prístup v Mindhuter pripadať ako neoriginálny, divákom napríklad Temného prípadu naopak dokonale vyhovovať. Ja som "len" skrátka opäť  spokojný.

Rozhovor s ďalším nebezpečným zločincom vo väzení vedie k ďalšiemu podobnému prípadu, aké dotyčný páchal. Dozvedáme sa podrobnosti, sledujeme vypočúvanie hlavného podozrivého, ale zatiaľ to nevedie k uspokojivému výsledku. Tým je ale bezpochyby samotný záver, kedy sa postavy dozvedajú, že ich výskum dostáva zelenú s veľkým Z aj zhora. No keď to porovnám s dnešnými grantami na Slovensku...

Zaujímavý a originálny koncept, ale v konečnom dôsledku mierne rozpačitý. Úvodná časť zaujme viac prírodopisom našej zemskej fauny, keďže mimozemské tvory sú výplodom fantázie tvorcov, ako by to mohlo vyzerať na planéte Atlas, ak vychádzame z našich podmienok a pretavujeme ich do podmienok na tejto planéte. Ten život na tejto exoplanéte by mohol samozrejme vyzerať absolútne inak, ale predsa len sa snaha a fantázia tvorcov cení. Vystupuje tu aj vedec, ktorý objavil prvú planétu mimo našej slnečnej sústavy.

Alexandria nebol len slávny alexandrijský maják, siedmy div sveta. Ale samozrejme jeho predstaveniu patrí záverečná pasáž dokumentu. Urbanisti priniesli revolučný šachovnicový pôdorys, mechanici a konštruktéri zase revolučný vodný a zavlažovací systém. Veľmi zábavná hodinka dejepisu, kde vystupujú viacerí historici, ale prím hrá vizuál a doprovodné slovo. No a neprekvapivo sa pri vizualizáciách starovekého mesta ukazuje, že Alexandria minulosti bola omnoho krajšia a fotogenickejšia ako tá dnešná.