Anderton

Bill pokračuje doma vo vyšetrovaní a nachádza nové miesto činu, kde bolo zavraždené dvojročné dieťa. Holden prichádza do Atlanty, kde sa zdá, že nachádza novú lásku, ale našťastie sa tvorcovia rozhodli nebyť patetickí a "vatoví" a všetko ženú do nového prípadu. Je otázne, či by ten "doma" nestačil, ale budiž, aspoň to bude viac "nabúšené".

Hodnotené v rámci slovenskej tvorby. Obeť je atypická kiriminálka zaobalená v šate sociálnej drámy, alebo aj naopak, ako sa na vec budete pozerať. Ponúka viacero námetov na premýšľanie, neodpovedá na všetko, mnohé je len naznačené, no a stačí to. Nie síce na veľkolepý kino zážitok, ale na dobrý film "o niečom" určite áno. Je síce otázne, nakoľko by pravda negatívne ovplyvnila život matky so synom, myslím v momente, keď mama zistí, čo je vo veci. Potešia maličkosti typu vyhodenie zo skúšky na základe nahliadnutia do telefónu a následná paralela s tým, čo urobí Irina, i keď jej motivácia je pochopiteľná. 70%

Stačí sa trochu poobzerať a hneď je čo riešiť, konkrétne sa vyskytla na scéne jedna masová vyvražďovačka v istom rodinnom dome. Pomoc pri hľadaní vraha budeme potrebovať od iného šialenca vo väzbe, ten poskytuje návod na to, ako sa vrah bude chovať, napríklad že s najväčšou pravdepodobnosťou bude navštevovať miesto činu. Takže druhú sériu tým pádom vyhlasujem za definitívne zahájenú.

No opäť je pilot série skôr slušný rozbeh, než plnohodnotná epizóda. Riešime, čo s Holdenom a zisťujeme, že sa vracia, ale bude musieť byť závodným koňom s klapkami na očiach. Jeden člen tímu odchádza a v tomto smere nás čaká prekvapivé rozuzlenie. S novým prípadom začíname veľmi opatrne a na dialógy so zločincami zatiaľ nedošlo.

Hlavnou devízou snímky je bolívijská príroda, respektíve vidiek, pretože podobný príbeh s rovnakými klišé sme videli niekoľko stokrát. Môžete si ich pokojne škrtať, je tam všetko. Ale nijak zvlášť to neprekáža, pretože je to krátke, v podstate stále pravdivé a najmä je tam tá krásna príroda. Mimochodom pôsobí dosť apokalypticky, ono totiž aj do týchto končín zavítalo sucho spojené s globálnym otepľovaním. A medzi mládež zase mobily, takže vnuk je pri večeri na mobile, zatiaľ čo babka naberá polievku. A sme pri tých klišé zase. 70%

Dokonalý opak nablýskaných českých historických a životopisných family friendly drám (nič proti nim), ktoré by chceli vyzerať ako od Miramaxu, ale na ktoré sa ja príjemne díva. Na Arvéda sa príjemne nedíva, respektíve sa naňho príjemne díva vďaka tomu, že je podobne nepreniknuteľný, ako rovnomenná hlavná postava. Výtvarne ide o dokonale zvládnutý počin, čo znie ako paradox k faktu, že sme neustále v opakujúcich sa interiéroch, ktoré sú stále aj rovnako zariadené. Na české pomery nebývalý naratívny experiment, ktorý ale má, obávam sa, v podstate nulový komerčný potenciál. To sa môže negatívne prejaviť na rôznych dotáciách, ktoré bude Mašek požadovať pre ďalšie projekty, ale dúfam, že sa mýlim.

Asi bude hlavný problém v očakávaniach, respektíve v očakávaniach ani nie autorovho rukopisu, ale údernejších zvratov. Ak by som sa ale na Podozrivú od začiatku pozeral ako na old school elegantný film noir v modernom háve, ústredná výčitka by bola minimalizovaná. Podozrivá ponúka niekoľko skvelých scén a momentov (nechajte sa prekvapiť), častokrát som sa ale pristihol, že z filmu vypadávam. Z môjho pohľadu zatiaľ najslabší režisérov počin z tých, ktoré som videl a ktoré ma bez výnimky maximálne strhli, takže aj preto 70% zaokrúhľujem smerom nadol.

Skvelá sociálna dráma, ktorej ale do dokonalosti niečo chýba. V mojom prípade ide o absenciu pedagogického dozoru v škole a až do konca filmu aj polície. Ťažko uveriť, že by udalosti prebiehali presne tak, ako vidíme vo filme. Inak Krásne bytosti dokážu emocionálne strhnúť, ukázať postavy v ambivalentnom svetle a predovšetkým s nimi dokážeme (sú)citiť, aj keď sa chovajú proti všetkým spoločenským pravidlám. Dôvodom je fakt, že scenár ukazuje aj rodinné pozadie (anti)hrdinov. Dôvodom ku konečnej spokojnosti je aj vygradované finále, ktoré ma presvedčilo o lepšom hodnotení.

Trojuholník smútku je úplne iný film, aký si myslíte, že je a to si môžete o ňom prečítať všetko a pozrieť stokrát trailery. Mix sociálneho a politického komentáru, obhrublého humoru a dobrodružného filmu takmer po celý čas funguje. Bohužiaľ Ostlund akoby nepoznal mieru a poriadne nevie, kedy film ukončiť. Záverečná tretia kapitola sa tak už mierne vlečie a na to, akú ma film stopáž, film končí takmer až antiklimaticky. Záver zmysel dáva, to áno, len pri doľaďovaní scenára mohol dať autor priestor viac pre poznámky dramaturgov. Herecky najviac dominujú Burič a Harrelson, čo málokoho prekvapí, i keď ide samozrejme o vedľajšie postavy.

Do vyhadzovu z práce ide o kvalitnú expozíciu, potom ale postavy neriešia to, čo by mali riešiť a začnú filozofovať nad zmyslom života. V podstate úplne bezcieľne. Film by chcel fungovať ako "festivalová haluz", najlepšie pre nahúlených teenagerov a dvadsiatnikov alebo hard core fans severskej inakosti. Výsledok pôsobí ale tak divne a síce ide odnekiaľ, ale nikam. Čo je mimochodom jedna zo zásadných otázok filmu; odkiaľ ideme a kam. Pričom odpovedať na ňu plnohodnotne nedokáže. Občas je to sranda, v drvivej väčšine stopáže som ale iba nechápavo pozeral na plátno.