Anderton

Som rád, že tvorcovia BM vždy prídu s niečím originálnym, i keď samozrejme podobné záležitosti tu už vo forme celovečerákov boli, ale v tomto seriáli to pôsobí tiež vťahujúco a jednotlivé zvraty prekvapivo. I keď ten záverečný asi napadne viacerých, pričom je ale dobre, že to bolo tým pádom ešte viac meta ako sa na prvý pohľad zdá. A potešilo aj to, ako si Netflix dokáže urobiť zo seba srandu. Názov druhej časti zase celú sériu stavia ešte do ďalšej neočakávanej meta úrovne.

Ešte intenzívnejšie ako pilot druhej sezóny. Dej je rozdelený na viaceré fronty, hlavným triumfom epizódy je ale to, že sa takmer celá odohráva v noci. Kde bol Boyd, to sa snáď niekedy aj skutočne dozvieme, ale ten výlez zo studne stál za to. Všetko je tu asi najviac creepy zo všetkého, čo sme doposiaľ videli, tancujúca balerína sa bije o prvenstvo so nemŕtvym číslo 1, ten sa zase poriadne vyriadil v autobuse a osobne by som mu venoval v seriáli viac priestoru.

Ak by takto vyzeral celý seriál, vôbec by som nebol proti. Morálne dilemy, ktoré nová situácia vyvoláva, filozofické otázky ohľadom prispôsobenia sa novej situácii verzus možnosť vlastnej voľby a tak ďalej. Navyše tu máme skvelú postavu chlapíka, ktorý tesne pred cestou videl Shyamalanovu Osadu a pochopiteľne tak ničomu neverí. No a záver epizódy je možno trochu urýchlený, pretože som sa ešte nechcel dozvedieť, čo sa stane s mužom v búdke.

V priebehu druhej a tretej sezóny tvorcovia naznačovali, že možno majú všetko premyslené vrátane úplného záveru. Finále štvrtej série a celého seriálu tomuto názoru dáva za pravdu. Ono by sa to dalo ukončiť v podstate v predchádzajúcej epizóde oným modrým svetlom, kedy sa zdanlivo všetko mohlo uzavrieť, ale Manifest je predsa len lepšie vymyslený a dokonca vo finále dokonale fungujú aj emócie. Za mňa v podstate prvýkrát v celom deji. Príde síce aj na objímania, ale tentokrát som bol za ne rád.

Ono sa to ponúkalo už dlho, prepojenie Siedmej pečate a vizuálneho stvárnenia hudby DM, i keď to asi nikoho priamo nenapadlo. No a Anton to vymyslel skvele, dokonca scény hrania šachu nekopíruje doslovne, ale kapelu (či jej zvyšok, alebo tvrdé jadro) posadí na strechu v downtowne New Yorku. Samozrejme to musí byť čiernobiele, inak by to stratilo veľa zo svojej pôsobivosti. Ghost Again je typický popový singel, našťastie má v sebe niečo, čo odráža aj témy albumu s priliehavým názvom Memento Mori.

Pochopiteľne tie najlepšie videoklipy a zároveň aj klipy k tým najobľúbenejším piesňam DM spracoval Holanďan Anton Corbijn a tým pádom môže padnúť námietka, že ak tu máme niektoré dnes už smiešne videá z prvých rokov pôsobenia kapely a niektoré videá nového milénia, ktoré nepatria medzi najkvalitnejšie vizuálne počiny spracované pre kapelu, tak by konečné hodnotenie malo reflektovať aj túto časť zbierky. Avšak ak ste fanúšik a pri takom videu k See You cítite úžasnú nostalgiu a môžete sa pri tom zároveň aj nahlas smiať, bolo by nespravodlivé oberať kompiláciu čo o i len jedno percento. Nič nové, čo už tu padlo nenapíšem, tak snáď len to, že raz vyjde aj disk 4 s videoklipmi zo Spirit a Memento Mori.

To najlepšie nakoniec alebo krásna ukážka skvelej dramaturgie minisérie, kde je každá časť o niečo lepšia ako tá predchádzajúca. I keď je otázne, prečo Čas nevznikol ako regulérny celovečerák, keď by ani tá stopáž nebola vôbec prehnaná. Tretia epizóda zodpovedá v podstate všetko, čo bolo nevyhnutné vedieť a najmä sa krásne ukázalo, že išlo v prvom rade o premyslenú psychologickú drámu kladúcu závažné morálne, etické, filozofické a existenciálne otázky.

Suverénne najlepšia epizóda doposiaľ. Prečo to? No samozrejme z toho dôvodu, že sa konečne začal súdny proces. A okrem toho tu sú aj lepšie zostrihané jednotlivé dejové línie a dočkáme sa aj subjektivizovaného pohľadu na to, čo sa mohlo stať z iného uhla pohľadu ako naposledy. No a dočkáme sa prekvapivo aj rozsudku, ale keďže sme iba v polovici a zároveň sa pozeráme na skutočný prípad, tak vieme, že ešte nie je zďaleka koniec.

Bezpochyby jeden z najlepších počinov na poli seriálovej tvorby v histórii. Ide síce o samostatné príbehy s uzavretými príbehmi, avšak Dekalóg sa odohráva v jednom fikčnom svete, ako sme sa presvedčili v dvoch epizódach (aspoň ja som takto zaznamenal opakujúce sa postavy a udalosti). Ale pozor, Dekalóg nie je rozhodne záležitosť pre bing watching, každý príbeh sa vám musí v hlave rozložiť, treba ho precítiť, správne pochopiť a následne ho nechať nejaký čas v sebe doznievať. Neviem, či je súčasná mladá generácia zvyknutá čisto na nadväznú serialitu toho schopná.

Jeden z najmenej tradičných príbehov lásky vôbec. A zároveň aj jeden z najmenej tradičných milostných trojuholníkov. Len neviem, či deviatka nemala skončiť tým veľavravným pohľadom Hany v autobuse. Ale opäť platí, že epizódy fungujú tak, že sa vám musia najprv rozložiť v hlave, aby ste ich naplno pochopili a precítili. A to opakované zvonenie telefónu mi liezlo na nervy, tam si nemôžem pomôcť, pevné linky sú už dávno minulosťou, odvykol som si. A ako to Hana vydržala v tých lyžiarkach?