Anderton

Tak Farhadi na môj vkus až príliš kráča v stopách Rozchodu Nadera a Simin, jedine že by Klient bola nejaká druhá časť voľnej trilógie. Interiéry, divadeľnosť, dlhá expozícia, náhoda/nehoda/zločin, ktorý rozhýbe dej a začne rozohrávať psychologickú hru manželov a ich blízkeho okolia. A všade zase peugeoty :) Možno ako pri Rozchode film docením viac na druhý krát, zatiaľ som trochu rozľadený z jeho jednoduchosti a svojim spôsobom aj predvídateľnosti. Je fajn, že sa z toho nestala v prvom pláne detektívka s detektívom na vlastnú päsť a ide skutočne o tú psychológiu. Lenže práve odľahčené momenty ako bláznenie s kamoškiným dieťaťom mi pripadajú smerodatnejšie ako dominujúce divadelne vypäté scény. Tu zisťujeme, čo možno Emadovi a Rane v spoločnom živote skutočne chýba.

Patrick je zaujímavá postava nielen preto, že je transvestita a jeho image a orientácia tu slúži najmä ako kontrast k násilnostiam "normálynch občanov", tak typických pre írske a britské reálie vtedajšej doby. On sa totiž rád smeje, neberie nič vážne, dokonca sa usmieva aj po teroristickom útoku, ale čo je v skutočnosti vnútri jeho duše a hlavy sa nikto skutočne nedozvie, pretože to samotný Patrick nedovolí a pretože ani nemá inú možnosť. Minimálne teda aspoň do záverečného aktu. Murphymu sekundujú vynikajúci Neeson, Rea, Gleeson a ďalší a práve ich účasť vyzdvihuje Murphyho výkon a zároveň dotvárajú jeho postavu.

No, pointa vám pri pozornom sledovaní dôjde rozhodne skôr, ako to mali v úmysle tvorcovia. Lenže...miera vševedúcnosti inak nedá a ak chcete nakrútiť film tak, ako to mal v úmysle Barker s Morrisseym, tak s predvídateľnosťou musíte rátať. Našťastie má ale scenár viacero zvratov a tie na seba priamo naväzujú. Takže scenár je slabší, ale režisér a najmä herci do toho dávajú zo seba pomerne veľa. Najmä Brosnan, tomu som toho.....spoiler nepoviem....uveril dokonale a je to najmä jeho charizmou a nie scenárom, dokonca aj jeho nečakané výbuchy hnevu. Potešili pekné zábery Chicaga, či už panoramatické, alebo medzi barákmi, či už v noci, alebo cez deň. Celkovo priemer.

Film beriem ako zaujímavý cestopisný dokument, pri ktorom nám nie sú prezentované iba tie najkrajšie zákutia a pamiatky navštívených krajín, ale aj ich odvrátená tvár. Horiaca Sumatra v smogu, kde na luxusný hotel nenarazíte, ak ho nevyhľadáte. A Austrálske vnútrozemie znie oveľa exotickejšie, ako ho vidíme vo filme. Lenže čomu nerozumiem a prečo ma tvorcovia a cestovatelia nepresvedčili, je rozhodnutie sa vybrať do týchto končín Trabantom, starým Fiatom a motorkami. Keď som sledoval ich problémy, začal som mal pochybnosti o ich mentálnom zdraví a mám ho aj po skončení filmu. No ako by som sa vybral na Kriváň v šlapkách a v plavkách a potom sa stále sťažoval, že je to vážne ťažké a očakával vaše uznanie za moju odvahu. 50%

Vzhľadom k tomu o čom film je a čo ropráva patrí k najkrutejším filmom, aké som kedy videl. Tým ako je nakrútený už menej, pretože dnes tak populárneho explicitného násilia sa príliš nedočkáme, ale niečo by sa našlo. A že to funguje lepšie, ako vo väčšine diel súčasného naturalizmu, je zbytočné písať. Vojna je kolotoč násilia (viac menej nekonečný), kde málokto rozozná jeho počiatok a málokto vie, za čo bojuje alebo začal bojovať. Skutočne nič pre kresťanov ani pre priaznivcov akéhokoľvek vierovyznania, scénou filmu môže byť pre mnohých práve výbuch jednej z postáv, ktorá si dovolí v 17. storočí povedať svoju ateistickú pravdu. Na začiatku sme svekami brutálneho vyvraždenia dediny a následne aj s týmito vykonávateľmi strávime ďalšie dve hodiny a budeme prehodnocovať to, čo je dobro a zlo. A na žiadnu pravdu právd neprídeme. V kinematografii málo frekventovaná téma 30 ročnej vojny, o to je pre mňa Posledné údolie (aj informačne) hodnotnejšie. 90%

Tak Cieslar sa myslím celkom predviedol a teraz neviem, nakoľko je to zásluhou koprodukcie s Holandskom. Ale Colette vyzerá skutočne ako právoplatný európsky historický kinofilm. Panorámy tábora a jeho okolia asi boli dotvorené v kompe, ale triky sú od reality nerozoznateľné. Ani s tým pátosom to nie je okrem záveru prehnané, ak Nemci vraždia, tak tomu väčšinou predchádza nejaká akcia. Kvalitne sú vykreslené aj vzťahy a fungovanie zariadenia, pašovanie, za trest sa ide pracovať bližšie ku komínom, pretože až tam je to skutočné peklo, za plotom je hneď bordel atp. Herecky nesklamal nikto, ale aj napriek jednorozmernosti postavy filmu dominuje dokonale árijský Eric Bouwer. Aj keď veľká sviňa, pretože obrovskej moci sa ťažko odoláva, tak veľmi chytrý a preľstiť ho nie je vôbec jednoduché. Bezproblémové to ale nie je, kedy vlastne vznikla tá veľká láska ani nezaregistrujete a to miešanie češtiny, slovenčiny a nemčiny je značne mätúce, pretože neviete či ten, kto rozpráva česky, nehovorí v skutočnosti nemecky, keďže ste tu počuli predtým reálnu nemčinu tak o tom pochybujete. Ale dá sa to ignorovať. No a aby som sa vyjadril k tej kritike neustáleho pripomínania si holokaustu, tak bola to genocída obyvateľov množstva európskych štátov, takže je to história väčšiny štátov starého kontinentu a nechcem si predstaviť reakciu Turkov na nejaký film o arménskom holokauste, tam sú od nejakej sebareflexie na rozdiel od Nemcov asi ešte dosť ďaleko. Ale budem si ceniť odvahu nejakého tvorcu sa k tomu vyjadriť aj napriek očakávaným následkom. Preto mám tak rád Egoyanov Ararat.

Walkerovi s týždňovým strniskom niekto povie, aby sa oholil a za chvíľu má na sebe iba dvojdňové strnisko. Večer už ale prichádza čerstvo oholený a druhý deň ráno sa zobúdza zase s trojdňovým strniskom. A bohužiaľ so "skutočnými" filmovými zložkami je to ešte podstatne horšie. Takže prečo dávam tak vysoké hodnotenie? Prvých a záverečných 15 minút je celkom dobrých a film ma tak zaskočil svojou debilitou, že som bol prekvapený aj tým záverečným zvratom. "Normálny" scenár so solídnym potenciálom potápa diletantská réžia. 30%

Newell a spol. zrejme nakrútili túto novú adaptáciu pre nové publikum, neznalé Leanovho filmu. On sa mu totiž značne podobá. Bohužiaľ sa verzii zo 40. rokov atmosférou Newell približuje iba letmo. Mne viac vyhovuje pre podobné látky čiernobiely materiál, inému zase pestrejšia ponuka farieb. Väčší problém ale vidím v krátkych a zmätočne nakrútených retrospektívach, v ktorých sa neznalec predlohy môže veľmi ľahko stratiť a ďalej v nie príliš uveriteľnej chémii medzi dvoma mladými, potenciálnymi milencami. Možno je to tým, že Holliday Ggringer hrá postavu, aká by viac sadla takej Mie Wasikowskej alebo Saoirse Ronan. Proste niekomu éterickejšiemu a na prvý pohľad nežnejšiemu. Ale celkovo spokojnosť, dostal som presne to, čo som očakával a nemal som určite great expectations.

Mám rád také filmy, pri ktorých si uvedomím, na akých maličkostiach a náhodách stoja dejiny ľudstva. A milióny životov. Bohvie ako by to vyzeralo, ak by sa Elserovi plán vydaril. Hirschbiegel sa v téme druhej svetovej vojny vzhliadol a vlastne aj vo vojne všeobecne, jednou z tém Invázie boli aj súčasné vojnové konflikty. Ibaže je otázne, či osobný život Georga Elsera stojí v tejto forme za dvojhodinový celovečerný film, či by nebolo dramaturgicky vhodnešie sa venovať napr. príprave atentátu a následne tomu, čomu sa film venuje celú svoju polovicu paralelne s retrospektívnymi momentami. Pretože okrem zopár scén, kde sledujeme postupnú premenu nemeckého vedomia v priebehu 30. rokov, ma jeho osudy nijako zvlášť nebrali. Jednoducho či by film nefungoval lepšie ako triler, než ako dráma. Ale to je myslím skôr vecou vkusu, režisér mu chcel zrejme podrobnejším zmapovaním jeho života vzdať dostatočnú poctu. 70%

Štyri postrehy v Havane: 1. Akútny nedostatok architektov- pamiatkárov. 2. Akýtny nedostatok LCD monitorov. 3. Pri sexe si treba vypínať telefón. 4. Ani detektívky na ostrove slobody sa nezaobídu bez klasických policajných klišé typu nasratý, ale správny šéf, rozdielny parťák, detektív Conde povolaný k prípadu po opici. Poteší ale množstvo sexu, karibské tropické podnebie asi robí s ľuďmi divy.