tron

Byť zavretý v jednej izbe pätnásť rokov (!) bez zjavného dôvodu, uff, behá z toho mráz po chrbte. Čo tá chobotnička? Mravec v metre? Kladivo? Otázkou je, na čo je komu dobré také komplikované vysvetlenie toho všetkého, ale napriek tomu, že sa mi nepáči, akým spôsobom (plným úmyselného zatajovania a prízemného šokovania) Chan-wook Park rozpráva, musím uznať, že to celé do seba niečo má. Môj obľúbený film to ale rozhodne nie je.

„Viem, že mi niečo tajíš. Že máš druhú tvár. Ale nebudem sa ťa na nič vypytovať. Nechcem, aby si mi musel klamať.“ Na jednej strane po dlhom čase znesiteľný Nicolas Cage (s ktorým to ide dole vodou od roku 1999) a presné obsadenie podporných rolí (Ian Holm, Bridget Moynahanová, Ethan Hawke, Jared Leto) a originálne nápady (úvodné titulky, halucinogénna pasáž), oproti tomu triviálny a otravne mentorujúci scenár a úsmevne silácke dialógy.

Prekvapivo kvalitný psychologický akčný triler, s ktorým si trápny ŠAKAL s Bruceom Willisom (z rovnakého roku) nesmie ani ruku podať. Na strane druhej, nečakajte ani dokumentárnu mrazivosť DŇA ŠAKALA s Edwardom Foxom zo 70. rokov. Poteší inteligentný príbeh (Šakalov dvojník? Wow!), realistické akčné scény, pôsobivá výprava a dobré herecké výkony Bena Kingsleyho a Donalda Sutherlanda (Aidan Quinn sa snaží).

„Caroline. Volala sa Caroline.“ Ja si neviem pomôcť, mne sa to fakt páči. Viem, že tie 4* môžu pôsobiť prestrelene. A asi aj také sú. Ale už keď som 16 blokov videl prvý raz (v roku 2006 na DVD), páčili sa mi. Odvtedy som ich v televízii pri nekonečných reprízach videl veľakrát a zakaždým som musel skonštatovať, že je to dobré. Jasné, akcie je fakt minimum, ak to chcete pozerať kvôli nej, tak to ani nepozerajte. Napriek jej (schválnemu a vedomému) nedostatku je to však nesmierne dynamický film: jednak sa odohráva ako keby v reálnom čase (v podstate behom niekoľko desiatok minút) a jednak sú postavy neustále v pohybe, meniac jednu atraktívnu lokáciu (bar) za druhú (unesený autobus). Bruce Willis s fúzmi je tu vynikajúci. Unavený, opitý, krívajúci, ale zároveň si stále ešte pamätajúci dôvod, pre ktorý sa pred rokmi dal k polícii. Ukecaný Mos Def (chvíľková hviezdička daného obdobia – Lúpež po taliansky, Stopárov sprievodca po Galaxii) mohol byť veľmi ľahko otravný, ale on je viete čo? On je sympatický. A s Willisom mu to pristane, sedia si, ladia spolu, každý je iný a veríte im, že sa postupne medzi nimi stierajú trecie plochy a začínajú si viac a viac dôverovať, čo môže viesť dokonca až k priateľstvu. David Morse (Zelená míľa) už viac klišé postavu mať napísanú nemohol, na strane druhej je to David Morse: stačí mu žuť žuvačku a nahodiť tie svoje úsmevmi (prípadne spýtavo nadvihnuté obočie) a je to. Páčia sa mi drobné chuťovky, ktoré to príjemne osviežujú (hádanka o autobusovej zastávke, pustenie policajtom do metra, „nemý“ spôsob, akým sa Willis dozvie, že do baru práve vošiel zločinec), prípadne prehlbujú postavy (realistický pokus Morsea snažiaceho sa Willisa v bare v poslednej chvíli presvedčiť, aby sa díval inam, lebo veď sa poznajú dlhé roky a snáď by nešiel proti vlastným). V kinách to rozhodne žiadne terno nebolo. Film, hoci na to príliš nevyzerá, stál 52 miliónov. Vzhľadom na svoju relatívnu komornosť vyzerá skôr na o 20 menej. Na celom svete nezarobil ani 66. Hoci legendárny Richard Donner (Smrtonosné zbrane, Superman, Prichádza Satan!, Jastrabia žena) zomrel až o 15 rokov neskôr, jednalo sa o jeho posledný film.

„De sú sváko Ragan?" - "Šak vidíte, že tu neny.“ Zo slovenskej dediny mám radšej predsa len temnejšie veci (rodinné ságy Červené víno a Tisícročná včela), ale nedá sa nič robiť, aj "len" komediálny Sváko Ragan je pecka. Jozef Kroner tu je geniálny. Prostredie je mi veľmi blízke, keďže v Myjave som sa narodil, mám tam rodinu a rád chodím do toho rázovitého kraja, obklopeného krásnou prírodou a úžasnými kopanicami. Okrem kameramana, kochajúceho sa typickými dedinkami a lesmi, a Kronera, ktorý je tu fakt za veľkého šéfa, si to poriadne užívajú aj Hana Slivková, Michal Dočolomanský, Zuzana Kronerová, či Oldo Hlaváček. Hlavnou hviezdou je ale bez debaty nezbedný a vynaliezavý Ragan, raz taký raz onaký, ale zakaždým... no skrátka ako povedal rómsky muzikant, pán Ragan, ja vám niečo poviem, čo vám ešte nikto nepovedal, vy ste človek ("No tak to mi ozaj ešte nikto nepovedal."). Svojrázna povaha kopaničiarskeho národa, nezameniteľný slovník s brutálnym prízvukom a huncútske dedinské vzťahy. K tomu víno, jarmoky, kone, humná, šenky, veď to poznáte. A k tomu bombové hlášky ("Nekáž mi tu, neny si farár." alebo "Ogabal, ogabal! Nabudúce ogabeš ty jeho a budete si kvit!"). Negatívne hodnotím občasné, až príliš samopredvádzanie a trošku afektované, neskutočne dlhé scény napr. z rôznych krčiem, kedy postavy rozprávajú celé minúty rôzne vtipy a veselé príhody a hoci to k Myjave patrí, pôsobilo to na mňa skôr ako čudne okostýmovaný Vtipnejší vyhráva. Ceckavé prasce!

Peklo. Hlúpy akčný film s nesympatickým Jackiem Chanom (sorry, Jackie) a strašnou Claire Forlani. V neposlednom rade ukážkový (a zaslúžený) prepadák (rozpočet 41 miliónov, celosvetová tržba 34).

Ďalší hlúpy americký pokus o realistický kriminálny seriál, tentokrát znova z produkcie Bruckheimera a tentokrát v titulnej úlohe vyšetrovacieho tímu ďalšie stroskotané béčko, Gary Sinise (MISIA NA MARS, IMPOSTOR: ŽIVÁ ZBRAŇ, ZLODEJI PAMÄTE). Starý dobrý Derrick!

„Už som to raz videl, ale vždy ma to ohromí.“ To by neboli producenti Zanuck/Brown (vlastne by to neboli NIJAKÍ producent), aby si nechali ujsť príležitosť na zarobenie si nových miliónov na podojení kravy, ktorá už v minulosti raz podojená úspešne bola. Zámotok v roku 1985 bol dojemnou, príjemne odľahčenou sci-fi o dobrých mimozemšťanoch, pozemsko-mimozemskej láske a ľudskej starobe. Snímkou, v ktorej zostarli len efekty. V neposlednom rade to však bol i parádny hit a tak nečudo, že už o tri roky neskôr vzniklo pokračovanie. Bohužiaľ, scenár stratil moment prekvapenia, takže to miestami pôsobí skôr ako remake, než ako plnohodnotný sequel. Návrat starých známych je s prepáčením vycucaný z prsta; proste dôvod, prečo vrátiť obľúbené postavy naspäť do hry a zarobiť vďaka nim pár desiatok miliónov dolárov, sa vždy nájde. No remeselník Daniel Petrie (televízny werewolf movie Znamenie vlka z roku 1972) nie je Ron Howard. Našťastie, ak sa zmierime so smutnou situáciou, že snáď každý úspešný titul sa akoby až MUSÍ dočkať dvojky (a s niekoľkými "čudnými" scénami, ako je tá v reštaurácii), zostane nám vlastne príjemné a poctivé žánrové remeslo, ktoré je (viac než len) znesiteľné i vďaka návratu všetkých starých známych (Brimley, Ameche, Guttenberg, Dennehy, Welch).

Musím priznať, že keby som nevedel, že rok výroby je 1996, ako fanúšik osemdesiatych rokov by som sa bavil (zviazaní na schodoch, vystúpenie v lietadle).

V prvej štvrťhodine stihne Ash prísť do chaty v lesoch, nájsť Knihu mŕtvych, zabiť svoju snúbenicu, odraziť jej hlavu, premeniť sa na démona a slabšie to už nebude. Táto séria ma ale nikdy nebavila, Campbell je fajn sympaťák, ale že by bol mojím milovaným hercom, tak to sa ozaj povedať nedá. A hlavne nemám rád, ak niekto mieša horor s komédiou.