tron

„Pretože čo je smútok, ak nie trvalá láska?“ Originálne neznamená lepšie. Niekedy to proste znamená iba originálne. Nápad, že jedna z najmocnejších (svojím spôsobom...) bytostí marveláckeho univerza sa po sérii extrémne vyhrotených situácii zblázni a vytvorí si vlastnú realitu s absurdnými pravidlami, odtrhnutú do okolitého sveta, je geniálny. Bohužiaľ, s týmto sa scenáristi plne uspokojili a nikam ďalej tému neposunuli. Prvé (sitkomové) epizódy sú ako z nočnej mory. Závidím každému, koho rozosmiali (ale zároveň tomu úprimne nechápem). U nás v domácnosti pri ich pozeraní panovalo hrobové ticho ako pri pozeraní mrazivého psychotrileru; manželka sa decentne zasmiala v priemere raz za epizódu, ja som sa raz za epizódu jemne pousmial. Najlepšie na týchto častiach sú (pár sekúnd trvajúce) zlovestné momenty, kedy cez pomyslenú harmonickú dokonalosť Wandiho sveta začnú preblikávať indície naznačujúce, že niečo nie je v poriadku. Zlomový je štvrtý diel, kedy sa ukáže skutočná pravda (ktorú však samozrejme tušil každý správny fanúšik marveloviek). Nanešťastie, následne seriál opäť upadá do letargie a nezaujímavosti, len občas oživenej scénami z reálneho sveta. Ani tie však nie sú vinou priemerných postáv úžasné. Najviac ma potešili detaily súvisiace s filmovými marvelovkami, ale bolo ich málo.

Tešil som sa na niečo, ale dostal som niečo úplne iné. To by samozrejme nevadilo, ak by som dostal dobrý film. Ohľadom toho mám ale isté (a priznávam, nie malé) pochybnosti. Celé je to vyložene priemerné. Herci sa snažia... ale že by mi niektorý z nich utkvel v pamäti sa vážne nedá povedať. Lesná výprava s domom uprostred nie je na zahodenie... ale už som videl stonásobne lepšie výpravy. Kým mnohým iným sa nepredvídateľnosť scenára páčila, mňa skôr vyrušovala. Neviem, čo si o tom mám myslieť. Proste ma to nebavilo.

"Klasický“ stalkerovský psychotriler (aj keď toto de facto nebol stalker, všakže?), ktorý na solídne žánrové 3* vyťahuje sympatická hrdinka, ukážkovo zmagorený ústredný magor (Marc Menchaca v tom istom roku bodoval ako „posadnutý“ policajt Jack v kingovke Outsider), viaceré napínavé scény, Anthony Heald v menšej úlohe a atraktívne prostredie husto zalesneného opusteného územia, kde nikto nepočuje váš krik. Slabinou snímky je scenár plný neskutočne predvídateľných klišé, vo finále (ktoré nie je zlé, ale proste už vás to celé tak nejak nebaví a radi by ste to konečne mali za sebou), haprujúcej logike v správaní postáv a všadeprítomný a všetko tušiaci záporák (fascinuje ma, ako v podobných trileroch prenasleduje obeť v lese, tá sa mu schová za strom a on náhodou z celého rozľahlého lesa zastane náhodou práve pár metrov od jej úkrytu, začne sa jej vyhrážať a keď mu neodpovedá, tak proste odíde, wtf?).

Na toto som sa tešil. Temný seriál o tom, ako drsná policajtka vyšetruje masovú vraždu uprostred dusného, smrteľne nebezpečného pralesa je zápletka, ktorá ma baví už na prvé vypočutie. Bohužiaľ, napokon sa jedná o sklamanie a to také, že skôr väčšie, než menšie. Prostredie džungle atraktívne (ale vedel by som si predstaviť aj oveľa dych vyrážajúcejšie zábery...), ústredná hrdinka veľmi fajn (hrá ju skvelá Juana del Rio, ktorá sa nestratí ani v krčme plnej opitých kvázidrsňákov) a ponurá atmosféra prirodzene tiež poteší, detto prítomnosť mystického indiánskeho elementu (miestami je ho ale až príliš). No a to sú asi všetky plusy. Našťastie je to pomerne krátke nielen čo sa počtu epizód týka, ale aj minutáže (finálna časť má skromnú polhodinku). Ono to nie je nejaká veľká katastrofa, „len“ je to nudné a nezáživné, motá sa to od jednej liany k druhej a nič z toho nevyplýva, pričom na konci budete natoľko zbedačení (tým všetkým), že vás samotné vyšetrenie zločinu už ani nebude záujem, poviete si, že šak hádam to nejako vyšetrili... a pôjdete preč. Škoda.

„Čo sa schováva, je strašidelnejšie a nebezpečnejšie.“ Niekedy majú niektorí tvorcovia nezávislých (melo)drám tendenciu svoje filmy zbytočne komplikovať akýmsi nazvime to „umeleckým fílingom“. Dobrou správou je, že Minari sa (až na divnú postavu, ktorú hrá – ale treba dodať, že dosť dobre – Will Patton) na nič nehrá a je „len“ priamočiarou (melo)drámou s jasným dejom a zrozumiteľnými postavami, ktoré nerobia žiadne umelecké blbosti, ktoré by rušili vašu pozornosť. Navyše je kasting sympatický. Problém je, že je to dlhé a trochu nudné a hoci som sa na to tešil, tak nakoniec som nejako zostal v rozpakoch. Atmosférou mi to trochu pripomenulo americké nezávislé nízkorozpočtové drámy, ktoré sa robili prevažne v polovici 90. rokov.

„Roky som si myslela, že ste diabol. Ale už to vidím. Ste obyčajný chlap.“ Mnohí od tohto hororu veľa čakali, keďže sa Neil Marshall po Páde do tmy (jednom z najlepších hororov desaťročia) vrátil k „svojmu“ žánru. Avšak! Jednak The Reckoning nie je horor a jednak všetky ostatné Marshallove horory (Psí vojaci, Súdny deň, aj keď tam je otázne, či vôbec šlo o horor, ale minimálne prvú polovicu azda áno) stáli za figu borovú (s čestnou výnimkou seriálového Hannibala). Takže ja som od tohto nič veľkolepé neočakával a to, čo som čakal, som plus mínus dostal: solídny historický krvák o usvedčovaní bosorky (či skôr „bosorky“?). Na Kladivo na čarodějnice sa to nechytalo, ale inak to bolo vcelku v pohode a znesiteľné (až na absurdnú dvojhodinovú stopáž a hlavnú ženskú postavu, ktorá by vyzerala ako dobre odpočinutá modelka aj po mesiaci mučenia). Ale rád som znova po rokoch videl Duncana z Posledného mohykána.

Dole klobúk za beštiálnu bradu, George. Niektoré momenty super, dojemné, vtipné. Vizuálne to vyzerá podmanivo a draho, najmä scény z vesmíru (scény z vnútra lode a pozemskej základni č. 2 naopak lacné). Oceňujem sympatické postavy, aj keď občas sa príliš tlačí na to, akí sú i po rokoch zohratí a majú rodinné vzťahy; v tomto mi pripadala o čosi realistickejšia posádka zo Sunshine, ktorá tiež pozostávala z profesionálov, ale občas prevládli emócie, čo bolo uveriteľné. Koniec nijaký, bol tam jeden v podstate šokujúci twist, ale zároveň to bolo možno až príliš otvorené a jednak sme sa v jednej chvíli mali báť o osud dvoch postáv, ktoré boli vedľajšie, nijako extra nám dovtedy neprirástli k srdcu a dosť dobre som nerozumel, čo tým režisér sleduje resp. čo odo mňa vyžaduje. Okrem toho dlhé, čiastočne nudné. Plávanie som nepochopil; jednak sa predtým zadýchal aj keď hasiacim prístrojom hasil minipožiar a jednak to akože v daných podmienkach (a v mokrom oblečení) neumrzol?!

Strašne nezáživný iránsko-americký (!) horor. Pritom na prvé počutie to znie fajn: prostredie tichého nočného hotela, divný recepčný, komorný kasting, vcelku sympatickí herci. Ale tvorcovia z toho vydestilovali neskutočnú nudu s fajn atmosférou, ktorá ale nezachráni všetko. Nie, ani omylom nezachráni všetko.

„Pre mňa je to koniec krásneho priateľstva.“ – „Pre mňa jeho začiatok.“ Vôbec som sa nechytal, takže ma prekvapilo, že mi tie monštruózne dve a pol hodiny ubehli celkom hladko. Akcia bola patrične ambiciózna, ale typicky nolanovsky nudná (najviac ma zaujala 28-sekundová bitka v kuchyni, inak bieda). Herci sa snažili (minimálne Elizabeth Debicki z Nočného manažéra dostala fakt skvele napísanú, silnú a uveriteľnú rolu), ale nedá sa o nich hovoriť ako o nejakých extrémne prepracovaných charakteroch. Dobrou správou je, že keď to začnete vzdávať, vytasí na vás Christopher zdanlivo obyčajnú, ale v konečnom efekte o to podmanivejšiu, dojemnejšiu scénu (pasáže so synom, finálny manželský rozhovor). Škoda, že Nolan celú svoju kariéru ostentatívne odmieta „obyčajné“ ľudské scény a zbytočne to komplikuje. Vidno, že si s tým dal prácu, ale nie som presvedčený o tom, že to za to stálo. Potešila dynamická, pulzujúca, kinetická hudba, ktorá je (na rozdiel od divákovho tepu) stále v pohybe.

„Je to komplikované.“ – „To znamená čo?“ – „Že to nie je jednoduché.“ Na Patrolu sa to nechytá, ale každý, kto má rád policajné drámy odohrávajúce sa behom jednej služby (Training Day, 21 Bridges), príde si relatívne na svoje. Najpozitívnejší dojem v dosť smrtiacej stopáži napokon zanechá masívny Thomas Jane, ktorý toho nakecá strašne veľa, ale iba málo k veci, no keď už povie niečo k veci, stojí to za to a treba si to vypočuť a nechať si to prejsť hlavou (najmä rôzne chuťovky ohľadom nevďačnej policajnej práce). Produkcia: Alec Baldwin.