tron

„Dal som mu to, čo nikdy nemal. Čo každý chce. Nádej. Dal som mu nádej.“ Point Blank sa snaží maximum čo sa dá ťažiť predovšetkým z ústrednej dvojky Frank Grillo/Anthony Mackie, ale faktom je, že to príliš nefunguje. Mackie sa stále spolieha len na svoj úsmev, čo nestačí, jeho chémia s tehotnou manželkou je otravná a Frank Grillo, obvykle prerastený sympaťák, je tu za solídne hovado, ktorému sa napriek vašej ochote čokoľvek postavám odpúšťa nedajú držať palce. Rád by som povedal, že to zachraňujú aspoň výborné akčné scény, ale faktom je, že tu vlastne žiadne nie sú. Objaví sa krátka autonaháňačka a pár sekúnd bitiek a prestreliek, ale všetko je to natočené tak nudne, že film lepšie funguje v dialógových scénach. Tie sú ale zas pre zmenu plné klišé, predvídateľných okamihov a detského vývoja postáv. Trocha to nakopne „filmovacie“ finále a dve fajn pesničky, ale asi by bolo nefér, aby som tomu dal až 3*. Navyše je tu bizarná záporáčka vo veľmi divnom podaní Marcie Gay Harden.

„Diabol sa skrýva v detailoch.“ Hororové poviedkové filmy nemám príliš v láske, ale zas ak aj nejaký príbeh človeka nebaví, spravidla nasledujúci to napraví, čiže je veľká šanca, že sa vám to ako celok bude páčiť a neskončí to fiaskom. Sympatickým bonusom je tu miláčik Clancy Brown, ktorý jednotlivé príbehy prepája. Nie je to žiadne veľdielo, ale v rámci žánru príjemný a pohodový štandard. Svoje robí pochopiteľne i prostredie márnice resp. pohrebného ústavu.

Nepovedal by som, že je to tak zlé, až je to super. Proste je to len zlé. Divný mix temnej rodinnej rozprávky s drsnejším hororom s fantasy prvkami. Horor a fantasy k sebe majú prekvapivo blízko, tu mi ale táto kombinácia pripadala fakt zvláštna a neustále ma vyvádzala z rovnováhy; akonáhle som sa naladil na rodinný film, vyrušil ma drsnejší moment a akonáhle som si povedal, že tak je to teda asi horor, prišlo niečo infantilné. Masky boli každopádne fajn, taká stará "latextová", ručná maskérska škola. Postavy bohužiaľ nula bodov, herci plus mínus takisto. Scenár šialený. Troll zapadá do vtedajšej éry s „malými“ netvormi (Leprechaun, Critters, Ghoulies, Gremlins, Majster bábkar, Detská hra). Zároveň ho radíme medzi činžiakové horory (Kriteri 3, Candyman, Citadel, Gremlins 2).

Pôvodne som okolo toho chcel chodiť ako okolo horúcej kaše, ale vlastne to tvorcovia vyspoilerovali už v názve. Napriek tomu nepôjdem do detailov a iba dodám, že ak aj vy máte slabosť pre tento hororový (občas skombinovaný so sci-fi) podžáner, prídete si na svoje. Mne pripadá hrozne nepríjemný, strašidelný, zlovestný, mrazivý a znepokojivý, takže som si prišiel na svoje a užil som si to a chcel som dať aj štvrtú hviezdu, ale proste to na to nemalo. Herci boli takí voľajakí divní (až na Andi Matichak) a scenár plný klišé. Oceňujem vidiecku atmosféru.

Na prvý raz ma to nebavilo, ale keď som si dal po 10. rokoch reprízu, tak to bolo nečakane celkom fajn. Zaujímavý mix atmosférických nekrvavých scén (ťažiacich z temnej minulosti hradu so 150. miestnosťami) a nechutných, krvavých momentov (v ktorých sa hrá s otvorenými kartami a v ktorých si Stuart Gordon neberie servítky). Potešil ma Jeffrey Combs v hlavnej a v rámci možností normálnej úlohe (čo uňho je predsa len nie príliš časté). Každopádne je to určené len hororovým fanúšikom, nejde o žiadne áčko typu Exorcistu alebo Čeľustí, ale o béčko s tomu odpovedajúcim kastingom, ako i rozpočtom (a tým pádom i vizuálom). Celkom fajn bol prekvapivo remake z r. 2020.

„To ešte nič nebolo. Zlé to ešte len bude.“ Veľmi slušný... čo vlastne? Triler? Dráma? Krimi s akčnými vsuvkami? Asi od každého niečo, ale funguje to. Postavám veríte a veríte aj hercom. Patrick Swayze a Liam Neeson sú tu veľmi dobrí, ale rozhodne nesklame ani zvyšok kastingu. A cintorínové finále á la Sám doma potešilo. Zaujímavé je, že kým v mnohých filmoch bývajú „sedliaci“ záporné postavy (viď. Vyslobodenie a obecne hixploitation), tak tu je to presne naopak – mestskí ľudia stratili posledné zábrany a morálka je pre nich neslušné slovo, kdežto „dedinčania“ sú ich presným opakom. Zaujímavé. P.S. – Pozerám a že „to je asi brat Bena Stillera“. Potom idem na IMDb... a bol to Ben Stiller.

Tie „len“ 3* ma vlastne dosť mrzia, lebo sa to začína perfektne. Sympatická matka s dvoma malými dcérami odchádza do geniálneho domu uprostred lesov v blízkosti jazera, do ktorého stredu vedie mólo a všade naokolo sú iba hlboké lesy a ešte hlbšie hory. No a noci, tak tie si asi viete predstaviť: ponuré, tiesnivé, až nepríjemne tiché, no napriek tomu máte pocit, že sa na vás z lesa niekto pozerá. Je ukrytý za kmeňmi stromov v tme, kým vy sa pohybujete síce v relatívnom bezpečí zamknutého domu, ale je vysvietený a vy ste v ňom na rane ako nejaká zas*atá rybka v akváriu. Bohužiaľ, po fakt dobrom hororovom rozjazde to začne skĺzať ku klišé a zvratom natoľko očakávaným, až sú absolútne nudné. Miestami vás dokonca až rozčúli, po akom klišé tvorcovia siahli. Ku koncu už si len od bezmocnosti trieskate hlavou o stôl (alebo aký nábytok práve máte po ruke).

Spoilery. Sú tam miestami priveľké skratky (tešíte sa na súdny proces a nakoniec ho vlastne vôbec nevidíte) a občas si poviete, že si scenáristi niektoré veci súvisiace s väzením v Thajsku predstavuje troška zjednodušujúco. Otázkou je aj to, prečo Hal Stanton vlastne pátral po hlavnom strojcovi celého nešťastia, lebo keď nakoniec odhalil nielen jeho identitu, ale dokonca bydlisko (!)... tak sa nič nestalo a vyšumelo to do prázdna. A Hal vyzerá po dvoch desaťročiach rovnako, ako v minulosti; aspoň parochňu mu nasadiť mohli. Inak silný, vydarený a kvalitný dramatický seriál. Mladučká Nicole Kidman tomu nesmierne veľa dáva ako presvedčivá, naliehavá obeť, o ktorú sa úprimne bojíte. Je naivná, ale nevinná a hoci občas môže pôsobiť jemne arogantne (jej postava ostatne pochádza z prominentného austrálskeho klanu), držíme jej palce. Prítomný je tiež skvelý Hugo Weaving ako právnik a výborný Denholm Elliott (ktorý mal v tom čase pred sebou už len necelé tri roky života). Svoje robí aj atraktívne exotické prostredie, zaujímavý hudobný sprievod, silné scény (poprava, gynekologická prehliadka) a napínavé finále s vcelku dojemnou bodkou na letisku, ktorá o čo je skromnejšia a kratšia, o to je v nej možno naakumulovaných viac citov.

„Kto si berie dáždnik do lesa?“ Nechápal som, prečo horor o vraždiacom diviakovi trvá ako ľubovoľná časť Pána prsteňov, ale potom mi to docvaklo. Chaw je totiž všetko možné, len nie čistý zvierací horor. O útoky odporného zvieraťa v ňom bez debaty ide, ale táto dejová linka sa naplno prejaví v podstate až v akčnom finále (!), kedy postavy pochopia, že im neostáva nič iné, než sa ozbrojiť a vyraziť do hory. Dovtedy je to skôr príbeh zaspatého mestečka a jeho tu viac, tu menej čudných obyvateľov. Je to miestami strašne osobitý filmový zážitok, napr. postavu matky (alebo „ženy“) som vôbec nepochopil a rušil ma protiklad krváku s ekologickým posolstvom a s komédiou.

Bohužiaľ, hororová udalosť sa nekoná (ale mohla). Je síce cítiť snaha starať sa o postavy, tie sú ale nudné, takže to vychádza vnivoč. Strašidelné scény stoja za to, ale sú asi tak dve, možno tri.