tron

Z každého rohu niečo, ale v konečnom efekte tým pádom o všetkom a vlastne o ničom. Veľa silných tém, ale na priestore ani nie jednej hodiny neeexistovala najmenšia šanca všetky (alebo aspoň jednu z nich) dostatočne spracovať.

„Dobre. A teraz to začne byť fakt šialené.“ Nikdy by som nebol povedal, že ma niekedy dojme chobotnica. Skvelý film, ktorý možno občas jemne stagnuje (a podľa mňa mal detailnejšie rozviesť hrdinove psychické problémy, bolo by to silnejšie), ale rozhodene vám to následne dostatočne vynahradí sériou fascinujúcich, neuveriteľných momentov, kedy si poviete „človeče, to fakt?“. Je to príbeh o zotavovaní sa jedného človeka, jeden zvedavej chobotnice, o podvodnom svete, ktorý vyzerá viac sci-fi, ako posledné sci-fi Jamesa Camerona a v neposlednom rade o tom, že na tomto svete nie sme na návšteve, ale sme jeho súčasťou. A to je podstatný rozdiel.

Niekedy sa behom jedného roka na scéne objavia dva filmy s rovnakou tematikou. V roku 1988 sa to stalo hororom o bábkach. Okrem legendárnej Detskej hry je to i prípad zaujímavého psychologického hororu PIN. PIN má však v skutočnosti oveľa bližšie k Čarom Richarda Attenborougha s Anthonym Hopkinsom v titulnej úlohe z roku 1978. Páčilo sa mi hranie na psychologickú strunu a mierne (alebo dosť?) kontroverzný incestný motív. A pravdaže samotný „pin“ bol pekne mrazivý a znepokojujúci, aj jeho hlas (v ostrom kontraste s pokojným, nemenným, bezhybným vzhľadom). Musím sa každopádne priznať, že napriek všetkému ma to trochu nudilo, dlhé dialógy ma ničím nezaujali a scenár mi pripadal predvídateľný (hlavne motív o žiarlivosti).

Keď som svojho času dal jednotke 4*, trocha ma to štvalo a pýtal som sa sám seba, či som to neprehnal. Po dvojke sa už nepýtam. Po dvojke je jasné, že jednotka bola fakt dobrá komiksovka. Čo sa o dvojke povedať skutočne nedá. Ak by som mal hodnotiť čisto scenár, bolo by to max. za 2*. Čosi tak jednoduché a pritom chaotické a strašne komplikované som už dlho nevidel. Gal Gadot miestami pôvabná, niekedy neviditeľná, často žiaľ príšerná. Temer ako vyložená neherečka. Samozrejme to vôbec nič neznamená, ak má slabý herec dobrého režiséra, stane sa zázrak, viete si napr. v Terminátorovi 2 namiesto Arnolda predstaviť Al Pacina? Chris Pine mi prišiel preceňovaný už v jednotke. Tu je ešte horší. V jednotke ma bavila akcia; minimálne tá v zákopoch a v dedine bola super. V dvojke je akcie minimum, prvá akčná scéna (ak necháme bokom povinné intro + krátku scénu z obchodného centra) sa rozbehne až v polovici (!) a ani potom to nie je zázrak. Napriek tomu sa režisérke nejakým zázrakom podarilo vytvoriť pár fajn mrazivých, akoby až ikonických momentov. Cheetah... no neviem, poďme ďalej. Alebo radšej nie, to by sme sa totiž museli pristaviť pri Pedrovi Pascalovi a to je chlapík, ktorý ma absolútne dostal v prvej sérii Narcos... a odvtedy mi prináša jeden bolehlav za druhým (fakt som miestami až neveril, aký zlý tu je). Ešte som zabudol dodať, že z toho, že sa dej odohráva v 80. rokoch, absolútne nič nevyplýva a v 98% filmu si to nebudete vôbec uvedomovať (dokonca ani zo soundtracku). Rovnako tak tvorcovia nevyužili možnosť „prianí“; mohlo to byť geniálne a vynaliezavé, ale vlastne to nie je nijako využité (ak nerátame pár detailov vo finále). Napriek tomu, že len kritizujem, ono to vlastne nie je nejaká katastrofa, len sa proste potvrdilo, že jednotka bola naozaj dosť vydareným filmom... no a dvojka nie je. Napriek divnému scenáru, nedostatku akcie a mimóznemu kastingu sa však (svojím spôsobom) budete baviť. V potitulkovej scéne sa objavuje pôvodná (seriálová) Wonder Woman zo 70. rokov.

Neskutočné – po strašnej štvorke, päťke a šestke prichádza Saw 7, od ktorej som nič dobré nečakal a nakoniec je to pre mňa jeden z najlepších dielov. Určite mu pomohli jednak vcelku sympatickí dvaja mužskí hrdinovia (spisovateľ + policajt), jednak pasce sú fakt odporné, jednak je prítomný super nápad (s preživšími Jigsawovými obeťami z minulosti) a jednak film obsahuje peknú, poučnú a náučnú scénu s náckami. Ak necháme bokom twistovú koncovku, tak scenár je prekvapivo jednoduchý a priamočiary. Navyše ma potešil návrat Caryho Elwesa.

Poisťováci, poisťovne, poistky, nelezte na skálu, jež je hodné vysoká. Asi to všetci poznáme: kým musíme platiť, je dobre, ale len čo od poisťovne niečo chcete, často, hoci nie vždy, ale väčšinou, sa musíte obrniť obrou dávkou trpezlivosti. A nejeden raz to dopadne tak, že sa dozviete, že ste si to celé roky platili úplne zbytočne, pretože práve na to, čo sa vám stalo, sa vaša poistka nevzťahuje. Po svojom sa s týmito osobami rozhodol vysporiadať Jigsaw, takže Saw 6 okrem rozvíjania dejovej línie v prítomnosti hojne siaha i po flashbackoch. Už to ale vážne nebaví a asi jediné, čo tomu zostalo, sú drastické pasce. Pretože kvalitné postavy to ozaj nemá. Ani dialógy, ktoré by sa dali počúvať. No a scenár? V tom sa určite ťažko orientujú už i fanúšikovia série (resp. si šestku musia pozrieť viackrát po sebe, aby všetko pochopili). Je to na môj vkus už až príliš zamotané a všetky tie twisty na mňa už do značnej miery začínajú pôsobiť absurdne.

Tak tu už som sa vážne strácal v deji a potvrdilo sa mi, že je dobre, že som prvým trom dielom dal 3* (aj keď ma až tak veľmi nebavili), lebo štvorka (a dnešná päťka) sú naozaj o triedu horšie. Objavuje sa síce Jigsaw v početných flashbackoch, ale už to nie je ono. „Súčasný“ dej je napriek nechutnosti pascí o ničom, postavy hysterické a nesympatické, dialógy majú ku klenotom strieborného plátna sakra ďaleko a miestami sa tu tak ziapalo, až som toho fakt mal po krk a boleli ma z toho uši. Za najväčší problém Saw 5 považujem hrozne nezaujímavé dve mužské postavy, ktoré sa na seba podobajú, takže som miestami nevedel, na koho sa práve pozerám (!). Páči sa mi nekompromisnosť série (čo sa týka likvidácie dôležitých kladných postáv) + prekvapivé konce (teraz neriešim, či mali dávali logiku), ale päťka ma nebavila. Ale rád som videl Drakea z Votrelcov.

„Jasné, že zomrieš. Ale dôležité je, aby sa o tebe po smrti šírila dobrá historka.“ Ten koniec je nejaký... no, čo ja viem. Ale OK, nech je aký je. Dovtedy super záležitosť s výbornými hercami, ktorí si to zjavne užili. Shiovi LaBeoufovi, nech už vyviedol v živote všeličo (a že toho bolo), bude za tento film všetko komplet odpustené a raz zaň pôjde do neba. Do toho skvelá južanská výprava/atmosféra a scenár, ktorý možno neprekvapí, ale je citlivý, dobre natočený, presvedčivo zahraný a vďaka tomu, že si zvyknete na postavy, tak vám na nich záleží , držíte im palce, užívate si s nimi plavbu, smejete sa s nimi, i sa s nimi dojímate.

Vzhľadom na to, že Saw 3 skončilo tak, ako skončilo, musíme sa v štvorke zaobísť ako bez (pseudo)charizmatického Jigsawa, tak bez otravnej Amandy. Krvavý kúpeľ tak pokračuje prostredníctvom radikálneho nástupcu. Spomedzi kladných rolí sa tentokrát do čela akcie stavia swaťácky sympaťák Rigg z dvojky a trojky + detektív, ktorý sa mihol na začiatku trojky. No ale ukazuje sa, že nech už sme Jigsawa s Amandou akokoľvek nemali radi, udržali našu pozornosť. Zlo v štvorke ju udržať nedokáže už z toho dôvodu, že tu teoreticky drvivú väčšinu času vôbec nie je prítomné. Alebo je? Nuž, so sériou Saw to vždy bolo také, že ste si nikdy nemohli byť ničím istí a spravidla nakoniec vždy všetko bolo inak, než sa zdalo na prvý pohľad. Ale aj preto túto sériu ostatne niektorí z nás vyhľadávajú, nie? Ale práve pre absenciu poriadneho zla to proste už nie je ono. Pasce sú OK (vlasy), ale už sa nejedná až o taký bitúnok, ako v trojke (až na úvodnú pitvu, tá je fakt skvost). Pobavil ma opäť koniec, kedy sa na nás vyvalia čerstvo nadojené zvraty. Vracia sa nielen Donnie Wahlberg, ale tiež Angus Macfadyen a dokonca Emmanuelle Vaugier (prostitútka Addison), ktorá v dvojke zomrela, tu sa vracia vo flashbacku. Univerzum sa v štvorke rozširuje o Jigsawovu milovanú ženu. O to, že tentokrát dávam už iba 2*, sa postaral i scenár, ktorý to s prekombinovanosťou miestami už vážne preháňa a najmä ku koncu som sa stratil. A už som sa nenašiel. Proste, naplánovať TOTO všetko... tak to nie vážení, to sa ozaj nedá. Lukea zo Žien z rodu Gilmorovcov som nespoznal.

Premýšľam, či je to vôbec plnohodnotný film, alebo skôr zraz skupinky amatérskych hercov a ešte amatérskejších tvorcov v takmer žiadnych kulisách a so scenárom, ktorý fakt asi nezabralo veľa času napísať. Najväčšie vesmírne sračky oproti tomuto pôsobia ako oscarové hity.