Smok

Je až zarážajúce, ako sa nás pán režisér počas celého filmu snažil presvedčiť, že WTO je bebená organizácia plná chamtivcov a tá banda hipíkov v uliciach sa snaží rozbíjaním výkladov na mekáči vybudovať lepší svet a svetlejšiu budúcnosť pre detičky kdesi v ďalekej slnkom strápenej Afrike. Túto ľahkú paranoju pána Townsenda a jeho scenáristu by som ešte rád doplnil o ironické tvrdenie, že strašne bebený je aj MMF, za nitky tohto sveta vraj silne ťahajú aj slobodomurárske lóže, rozenkruciáni, naftárske spoločnosti a samozrejme nesmieme zabúdať ani na židovskú lobby. V našom meste má vraj veľký vplyv aj spolok nespravodlivo ovdovených pedagógov a združenie reumatických dlaždičov. V tomto žánri a na túto tému rozhodne existujú aj lepšie a menej populistické filmy, takže ja ti ďakujem Stuart, ale ja už na to všetko serem, idem si dať pivo. U nás je teraz totiž tiež svinské teplo, nielen v Afrike.

Keďže v mojom okolí je o mne známe, že historické filmy si môžem dávkovať hoci aj tri krát denne po jedle (dôležité je hlavne dostatočne zapíjať), takže ani tento historický počin od západných susedov ma vo svojej podstate neurazil, aj keď sa vlastne skôr jedná, ako tu už niekoľkokrát bolo napísané, o komornú detektívku zasadenú do obdobia vlády Přemysla Otakara II ako o nejaký výpravný historický veľkofilm.

Pravdupovediac Miky Rúrka sa z mojej topky začal s jeho pribúdajúcimi plastickými operáciami vytrácať (nahradil ho Štefan Skrúcaný) a skoro som už na neho od čias Marlboro Mana zabudol. Stačilo mu však trošku pocvičiť, nabrať svalovinu, poctivo natrénovať zopár wrestlingových ťahov, nechať narásť blonďatý vlas a presvedčivo strihnúť rolu obstarožného wrestlera, ktorého už ani pes neoští a človek mu je hneď ochotný odpustiť tú jeho cukríkovú pusinku.

To otrepané klišé s atómovými bombami v rukách teroristov už snáď neplatí ani na malé deti...

Je zarážajúce, aké somariny dokáže človek pozrieť, keď leží v nemocnici so zlámanou hnátou a kamarát mu požičia notebook. Vďaka brutale, ale toto si z harddisku radšej zmaž :)

Tomáš Vorel sa zrejme snažil o neúprosnú a drtivú kritiku súčasnej (nielen) českej spoločnosti a stavu, v ktorom sa nachádza, bohužiaľ mu z toho vyšiel len akýsi neskutočne priblblý pokus o film, lebo tento infantilný počin by som ani filmom nenazval.

Billy Zane mal ešte v roku 2005 vlasy??? Neverím.

Neviem, kto písal scenár k tejto presladenosti, ale niečo podobné už kedysi vymyslel súdruh Arkadij Gajdar, keď dal vzniknúť literárnej postave - Timurovi a jeho parte. Tiež im tá utopia o konaní neskutočného dobra moc nefungovala. Trevorovi som ju tiež moc neveril, ale chápem, že mnohým ľuďom sa na to pekne dívalo.

Neviem, ako to pán režisér dokázal, ale podarilo sa mu to, čo dávno nikomu. Napriek tomu, že mal vo filme kopec sporo odetých slečien, veľa posteľových scén a množstvo hlbokých výstrihov, ja som sa častokrát pristihol pri tom, že rozmýšlam, čo mi treba zajtra nakúpiť a aké boli včera čísla v Lote. Takto sa teda pikantná komédia určite nerobí.

Chcel som byť k tomuto nízkorozpočtovému vojnovému snímku zhovievavý a dať aspoň hviezdu za snahu. Keď tu ale čítam v oficiálnom texte od distribútora tie veľkohubé kecy o "veľkolepých bojových scénach" a "moderne natočenom filme", ktorý sa neboja prirovnávať ku Ryanovi, alebo nebodaj Červenej línii, normálne sa z tej drzosti začínam zavzdušňovať a strácam akúkoľvek toleranciu. Řitka Video si nejak moc verí...