Cappuccino

Vedel som, do čoho idem, vedel som, že žánrom bude romantické drama, ale že sa životopisné spracovanie legendárneho Hawkinga bude točiť prakticky len a len okolo jeho partnerského života a vyrovnania sa s ťažkou chorobou..? Na to sú dve hodiny naozaj príliš, očakával som väčšie zameranie na jeho pracovnú sféru, i keď niesom žiadnym milovníkom fyziky, ale ak už sa točí film o osobnosti akou je Hawking, príde mi smiešne, že sa tvorcovia orientovali primárne na jeho citový život a nie na jeho veľký prínos pre ľudstvo. Pochopte, ak by sa mal natočiť film o milostnom (citovom, partnerskom.. všetko z danej oblasti) živote niekoho známeho, vsadil by som skorej napríklad na Charlieho Chaplina a nie na Hawkinga alebo Einsteina.

Pôvodného Lesného ducha nepoznám, takže zrovnávať nebudem. V každom prípade, tomu najnovšiemu chýbala hlbšia psychológia postáv, ktorá by docielila to, že sa aspoň s niektorou z nich zžijem (už teraz si nespomeniem ani na jedno meno) a väčší dôraz na atmosféru. Na strane druhej sa však jednalo poriadne mäso. A to viem (minimálne v tomto prípade) doceniť.

Akosi som hlavnej postave tú premenu nedokázal uveriť a myslím, že práve v tom spočíva kameň úrazu. Celé Toddovo chovanie mi prišlo tak trochu nelogické, najmä ak prihliadneme na to, že sa malo jednať o mimoriadne inteligentného študenta.

Hm hm hmmm, rozhodujem sa medzi troma až štyrmi hviezdami z dôvodu, že samotný filmový námet mi prišiel nadmieru interesantný, ale každopádne, jeho spracovanie by som tak vysoko už nehodnotil. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že sa to dalo natočiť aj lepšie. Na druhej strane však dávam veľké plus za autentické scény s doprovodom sumersko-mimozemského language, tie boli skutočne mrazivé, ak divák aspoň na pár sekúnd pripustí, že udalosti zo Štvrtého druhu sú viac menej pravdivé a daný záznam nesfalšovaný.

Viac menej priemerná, teenagerská komédia. Obyčajná jednohubka, ktorú si viac krát už asi nepustíte, ale to jedno zhliadnutie vás určite nezabije.

Na to, že sa nejedná o žiadnu hĺbkovú sondu do mysle diváka, mi prišla 141 minutová stopáž absolútne prestrelená. Pokiaľ by The Judge spracuvával zložité téma, ktoré si vyžaduje vyše dvojhodinovú rozpravu na obšírne predloženie všetkých detailov, ktoré tvorcovia ponúkajú, budiž, ale "obyčajná", klišé story linka odľuky/neporozumenia vzájomného vzťahu otec-syn, v kombinácii so súdnou sieňou nie je skutočne nič nové. Navyše spracovanie je poňaté skôr takým klasickým štýlom bez špecifického rukopisu autora, takže dve hodiny a dvadsaťjedna minút - skutočne nie. Ale inak je Robert Downey Jr. a sudca Duvall herecké duo k pohľadaniu a koniec koncov sa na film pozerať dalo, netvrdím, že nie. Kameň úrazu v podobe čísla 141 ale nepustí s hodnotením ďalej.

Lepší priemer, taká pohodová oddychovka, nič čo by spravilo dieru do žánru komédie, ale na druhej strane ani nič, čo by urazilo (teda, ako koho, viz politická nekorektnosť, na ktorej si The Interview zakladá).

Na prekvapenie o stupeň menej kvalitnejšie (vtipnejšie) než dvojka. Alebo to bolo tým, že som si druhú časť užil v kino atmosfére a tým pádom mi všetko prišlo o čosi viac funny? Hard to say..

Som skôr zvyknutý na gangsterky dramatického typu, kde môže aj ten najväčší "hrdina" schytať kedykoľvek guľku do hlavy. Neohrozené postavy mi v tomto žánre jednoducho nesedia (aj keď dokážem akceptovať, že bol film natočený podľa komisku, v ktorom sa Sullivan prezentoval ako riadny búchač). Road to Perdition je natočený zručne, ale príliš šablónovito, so skutočne predvídateľným záverom. Celkový dojem vylepšuje aspoň herecké obsadenie a Newmanov soundtrack.

Chvíľami som si vravel čo za hovadinu to sakra pozerám, ale sekundu na to som sa kochal nad tvorcovskou kreativitou. Rozbeh bol strašne zdĺhavý, ale za to finále som si parádne užil. Až mi je ľúto hodiť len mierne nadpriemerné, tri hviezdy, no kvôli začiatočnej a strednej pasáži jednoducho nemôžem inak. A síce.. Eugen je top a záhada vcelku zaujímavá, mám pocit, že sa z takého námetu dalo vyťažiť aj viac.