BigDeal

Geniálny nápad a asi najoriginálnejší animák čo som kedy videl.

Autentické scénky z boja bez väčšej dejovej linky s malou, no silnou myšlienkou. A napriek tomu som sa ani na chvíľočku nenudil a dá sa povedať, že vychutnával každú napínavú sekundu. Vďaka tomuto filmu som mal možnosť byť dve hodiny v zaprášenom Iraku, vidieť aké to tam je a som za to režisérke vďačný.

Nechápem to nízke hodnotenie- po rokoch sa nakrúti konečne klasická 2D disneyovka plná krásnej naivity, mäkučkej animácie, zábavných postavičiek, oscarových piesní, predvídateľného deja, víťazstva dobra nad zlom a vtipu bez popkultúrnych odkazov (to sa už dnes veru nevidí)- a nedosiahne ani 70%? (písané 19.2.2010). Žeby už boli všetci prejedený tohto neodolateľného (a falošného) disneyho sveta? Možno. Ja ale ani zďaleka. Navyše keď tentokrát Disney zasadil príbeh do krásneho New Orleans, plného jazzu a pridá hláškujúceho žabiaka, som ochotný odpustiť aj to, že príbeh bol po hodine len umelo (pomocou ďalších, nie veľmi vydarených, vedľajších postáv- napr. lovci) predĺženou cestou k finále. 85%

Otcovia Flinstonovcov, Jetsonovcov, Scooby Doo, Top Cat, Medvedíka Yogiho,... a najmä Toma a Jerryho - Hanna a Barbera - sa v 70. rokoch rozhodli obnoviť niektoré zo svojich starších animákov. A tak vznikol tento seriál, ktorý sa však skôr podobá na televízne Hanna-Barberovky (Hucklebery Hound, Yogi Bear), ako na samostatné, častokrát oscarové, T&J kraťasy. Problém je najmä v rozpočte- zataľ čo samostatné, staré diely, ktoré boli určené do kín, stáli aj 35 000 dolárov, jedna časť tohto seriálu sa musela vmestiť do desatiny spomínanej čiastky. Tým pádom je horšia animácia (je síce pekná, no hrubá, nie tak detailná), celku chýba pôvodný hudobný doprovod a vtipom kreativita. Ak ale neporovnávam, vychádza z toho mierne nadpriemerný animovaný seriál, ktorý si zrejme zamilujú deti, pretože sú v ňom Tom a Jerry kamarátmi. Nie, to neberiem ako zápor- ja sám som mal v detstve túto verziu T&J zo všetkých najradšej a to práve pre ich kamarátstvo.

Planéta 51 ma milo prekvapila atmosférou 50. rokov a s ňou spojenými narážkami na všetko, čo je pre tú dobu typické (sci-fi, hudba, autá, reportéri s hlbokým hlasom a klobúkom,...). Toto by však samé osebe nebolo tak zábavné, keby nejde o 50. roky nenznámej mimozemskej civilizácie "napadnutej" mimozemšťanom- človekom. Vďaka tomuto originálnemu nápadu sa potom na plátne rodí množstvo vtipov a milióny odkazov na sci-fi filmy. Škoda len, že popri sympatických postavičkách a pozlátku (vtipne vymyslený mimozemský svet) sa divákovi nedostane žiadneho poriadneho deja, ktorého je aj na film pre deti málo. Kto sa chce ale pobaviť (ako ja), dej mu ani nebude treba, lebo film nenudí ani chvíľku...vážne neskutočne vtipná záležitosť. 70%

Masterpiece! U mňa vedie Atkinson ako shakespearovská postavička.

Hodnotiť horšie len kvôli tomu, že pri filme dotyčný zaspal a to by sa mu pri dobrom filme nestalo je fakt scestné. Mne už sa podarilo zaspať pri prvom Matrixe a Batman začína, čo sú inak výborné filmy...ale k veci: Pre mňa je Shrink malým vydareným (no nie bezchybným) filmíkom o tom, ako sa dá vyrovnať s veľkými životnými problémami. Jeho najväčšia chyba je ale v tom, že sa miestami snaží byť príliš dnešný, realistický a mierne to preháňa (5 minút po zoznámení sa tehotná žena spýta cudzieho chlapa: "Nechceš si zašukať v aute?"). Inak je ale fajn, príbeh sa skladá z viacero prelínajúcich sa príbehov a aj keď sa pri deji, zloženého len z (väčšinou dobre napísaných) dialógov, nájdu hluché miesta, stále sa na to dobre pozerá vďaka postavičkám týchto príbehov. Je síce pravda, že s nie všetkými sa stotožníte a nie všetky sú sympatické (zopár ich nie je ani dobre zahraných), všetky ale vyvážia scény s vynikajúcim Kevinom Spaceym, cez ktorého sa depresia prežívaná jeho postavou dostane aj k divákom...a nie v malom množstve.

Chýbajú mi takéto TV Shows aj u nás. Ale na druhej strane- kto by sa tam preboha prezentoval so svojim novým filmom, keď dokopy nič netočíme?

Prvá séria (100%): "You can´t allways get what you want"... asi tak by sa dal zhrnúť tento vynikajúci seriál s postavou hláškujúceho, nadávajúceho a znechuteného (životom) Hanka Moodyho, ktorý perfektne sadol Duchovnemu. Celý čas vidíme ako sa Hankovi nič nedarí a on sa postupne aj prestane snažiť, pričom sa len prizerá ako ho zabíja ten posraný život. Našťastie sú jeho prehry nesmierne vtipné a tak nám môže privodiť depresiu i výbuch smiechu (alebo prinajmenšom aspoň úsmev) naraz. Celá séria bola skvele ukončená (...but if you try somethime, you might find- you get what you need), preto dúfam že ďalšia nebude, aj keď ma láka vidieť čo sa stalo potom... Druhej série (90%) sme sa nakoniec dočkali a nie je to vôbec zlé. Je pravda, že už neprináša toľkú depresiu (viac sa stavia na humore), nesústreďuje sa na pády Hanka, ale Charlieho (a jeho ženy), no prináša aj niečo nové- postavu Lewa Ashbyho, hudobníka, o ktorom má Hank písať životopis. A je to práve jeho bohémsky štýl života, ktorý vracia Californication tú správnu atmosféru prvej série. Preto aj keď mi prišiel koniec akoby odseknutý, stále je to na 5*. Len mi trochu začínajú vadiť tie "náhody", po ktorých Hank zostane sám v meste plnom pipiek (aby bolo o čom točiť). Tretia séria (95%) sa definitívne sústredila na komediálnu časť tým, že pripravila Hankovi (pre neho i pre divákov) lahodnú i pikantnú zápletku o troch ženách, ktorú musí celý čas riešiť. To ale rozhodne neznamená, že sa Californication zaradil k účelovým sitcomom, skôr naopak- každú časť sa čudujem, ako dokáže preskakovať z vážnych vecí na vtipné úplne prirodzene a dokáže priniesť smiech i slzy bez toho, aby preháňal. V dnešnej dobe seriálov je Hankov svet zrejme jediný úplne očistený od pátosu a všetkého klišé a najviac pripomína náš svet už len tým, že sa nebojí nahlas povedať to, čo si všetci aj tak myslia- bez cenzúry. Štvrtá séria (85%): Hank sa dostal do nového problému, stále chrlí hlášky, ale začína sa zdať, že postavy riešia stále tie isté osobné problémy.

Príjemný seriál s príjemnou retro atmosférou, príjemným prostredím, príjemným hrdinom a nepríjemným tlačením na pílu čo sa týka komických situácií. Vtipy sú robené akoby nasilu a potom sa to odzrkadľuje aj na postavách. Možno preto som mal miestami pocit, že autor sa dlho pozeral na kvalitný sitcom a chcel si spraviť vlastný, tak okopíroval niektoré prvky v rozprávaní.