kikuka

So long have I waited..či sa oplatilo? Ale aj áno, hoci som si od nadšenia neobhrýzala nechtíky, ani som nemala náladu zisťovať a overovať fyzickú kapacitu môjho telíčka. Chocolate vlastne poskytla akýsi slušný základ, ktorého plusy nemožno poprieť, no na to, aby bola niečo extra (87% horká s chilli / pomarančom) predsalen nemá. Bojové scény, ich choreografia a spád majú progresívnu tendenciu, hoci..ten správny švih narúša akoby nedôvera (neviem si to inak vysvetliť) v schopnosti Jeeja Yanin, ktoré vyústili v nasadenie kamerových "trikov" v podobe rozdielneho snímania / projektovania jednotlivých scén. Žiaľ, občas je to vidno až príliš Jednoducho, údery a kopy a pohyby celkovo pomerne často postrádajú švih a silu, ktorú vyžadujú. Rovnako by som bola opatrná s komparovaním s Tonym Jaa, ktorý dosahuje vyšších hereckých kvalít ;-) Pinkaew sa tak trochu vyžíva v citáciách seba (až je to otravné), filmov Brucea Lee (najma vo zvuku a v "odpisovaní" setov a onoho "mňauuuuuuuuuu!" Brucovi tak vlastnému) a mnohých ďalších (Lady Snowblood a jeho odvodeniny). Narf.

Yummy..

Pekné poctivé 4/5. Veľmi zručne urobená police story o policajtoch chrániacich policajtov. Main point síce nie je originálna, ale zručnosť réžie, ako i voľba farebnosti, niektorých skutočne vydarených záberov a šikovne zvládnuté akčné sekvencie, ako i dialógové party, dvíhajú Street Kings nad hranicu priemeru. Dvojica Ludlow (Reeves) a Diskant (Evans) tak trochu pripomína Buda Whitea a Eda Exleyho z L.A. Confidential a ono ani samotná hlavná zápletka nie je vzdialená (ale tak to sa dá nájsť aj viac takých, že áno ;-) ). Evans ma potešil a najmä, Forrestko Whitaker dostal zasa raz rolu, ktorú si môže vychutnať a ktorá mu umožňuje hrať. Bodka.

Celkový dojem z filmu mi výrazne zlepšil záverečný "klip" - teda cca posledná polhodinka filmu, kedy konečne nastúpilo dlho očakávané napätie medzi postavami a boj sa preniesol z vojsk medzi postavy generála Zilonga (Andy Lau) a vnučku generála Yinga (Maggie Q), ktorého Zilong tak trochu dosť pripravil o život v úvode filmu. Jednoducho, finále par excellance, pri ktorom som ani nedýchala a v ktorom sa naplno prejavilo to, čo mohlo dať filmu správnu iskru a náboj. A vlastne, vôbec by som sa neurazila, keby posledná bitka na Phoenix Heights predstavovala gro deja a všetko, čo sa odohralo dovtedy bolo len akýmsi stručným náčrtom postáv a vzťahov. Malé dejiny postáv by sa tak dostali pred veľké dejiny krajiny a zároveň by ich skonzumovali. // Nestalo sa, a tak prvá hodinka filmu sa nám topí v čmuhatých detailoch a neprehľadných súbojoch, kedy nik netuší, kto je kto a kde je a čo to svištalo vzduchom. Three Kingdoms... sa tak aj opticky scvrkáva a dusí aj pod ťarchou rýchleho strihu, prípadne rozmazaných spomalených detailov a polodetailov. //Navyše, po asi 40 min. filmu je Andy Lau už starý a šedivý. Ale jeho súboj s Maggie Q bol fajnový. (Keďže bol OSOBNÝ!!)

Ešte aj deň po tom ma bolí bránica. Strašidelná zlátanina všetkého možného, ktorá je však urobená s takou láskou a zápalom a vysokopravdepodobne aj s úmyslom nakrútiť to, čo vzniklo. Tým pádom sa Doomsday posúva medzi tie "zlé" filmy, ktoré si človek aj tak pozrie a bude sa na nich smiať (alebo ich okamžite vypne s komentárom v zmysle, že je to chlopotina alebo tak). Trochu mi však vadila neujednotená práca s filtrami, následkom ktorej sa v rámci jednej scény dosť veselo menila jej svetelnosť a farebnosť. Akčné scény by potrebovali občas aj väčšie zábery, možno aj trošku dlhšieho trvania a vôbec, trochu prehľadnosti, aby sme vedeli, kde kto stojí, lebo potom sa neradno čudovať pochybovačným tendenciám. Čo mi však vadilo veľmi, bolo brutálne zaobchádzanie so zvieratkami. Čo ten malý rozkošný zajo komu urobil? Ako by sa to vám páčilo, ha?..A to už nehovorím o týraní plyšových zvieratiek, ktoré patria buď do postieľky, alebo do krabice, ale rozhodne nie na nárazník. Kam tento svet speje..Liga emancipovaných veveričiek sa pripája k protestu United Nations of Bunnies. You don´t wanna know what we can do with nuts!! PS: Máme hlásenia od Environmental Racoon Patrol. Stretneme sa v hlavnom stane DNV-E17.

Tak trochu ako grécka tragédia o rodine v klasicky modernom háve. Na jednej strane pevné režijné vedenie S. Lumeta necháva prejsť do popredia šeď bežného dňa, ktorého beh zasiahli následky skratu. Rozprávenie fragmentarizované tak, aby poskytlo náhľad na udalosti tak, ako sa týkali ich aktérov - v zásade funguje na to, na čo je primárne určené. A najmä, celé to funguje. (7/10)

Nie, toto bolo nudné. A trochu to prehnali s americkým strihom. A nech mi je Simon Yam sympatický sebaviac, do ringu nepatrí. A nebolo to ani zábavné.

Občas je slovo človeka, ktorý zažil silnejšie než rovnaká metráž "ukázaného". Herzog si opäť raz vybral výnimočný osud výnimočného človeka (ktorý zároveň reprezentuje celú skupinu) a urobil film Wernera Herzoga. Práca s vlastným rozprávaním a rekonštruovaním udalostí, ktoré Dieter D. zažil počas zajatia v Laose, v kombinácii s "trailerovým" voice-overom, ako i štylistické finesy známe z jeho filmov ako práca s tichom, s rytmickou "meditačnou" hudbou (resp. hudbou, ktorej rytmus navodzuje istý stav tranzu). Použité síce zilión raz,ale stále funkčné ako akcent sily "príbehu" o človeku, ktorý prekonal sám seba. V tomto prípade už len tým, že sa na kameru nezosypal. A ani mimo ňu, myslím.

Príjemnejšie a zábavnejšie než som čakala. Fakt, ako povedal RJ: taký román pre ženy. Ale na niektoré perly asi tak rýchlo nezabudnem (Ideální muž je nebezpečný mýtus pro ženskou racionalitu. Pokud něco jako ženská racionalita existuje.)

Yummy! Po pár nádejne vyzerajúcich kúskoch, ktoré sa utopili a v lepšom prípade skončili ako slušný priemer, mi Open City prišlo ako smotana na slnkom spálený chrbátik. Trochu by som síce prestrihala záver a prepísala "dvojičky", stále však ostáva pocit výsostnej spokojnosti. A celkom fajn, že sa tu neobšmietal neoholený Lee Byung-hun ;-).