kikuka

..uuu..

..len jedno ma udivuje..vlastne teší - vyzerá to na zajímavú hereckú generáciu..a presne také vlasy ako mala sarah roemer chcem..a moja kaderníčka to nie a nie pochopiť :-( ..

..zasa mám dilemu..ten film mal chvíľami atmosféru, ale v konečnom dôsledku sa niekde za polovicou rozhodol ju zahodiť spolu s rozohraným "bordelom" v čase a prešaltoval na veľmi zlú rodinnú drámu..s poučením..a ono, atmosféra a nepríjemné momenty - ja nie som moc relevantné kritérium, ja mám husiu kožu z chlapčekov v uniformách a dievčatiek z rozpustenými vlasmi v šatočkách a tak..tak sa na to vyspím..ale 5/10 zatial..nič svetoborné, ale na druhej strane, videla som už výrazne väčšie zloby..(tam "atmosféra" nefungovala ani na mna)..

..veľmi zaujímavé entré Mony Stevens - v šortkách..uhladenosť bokom, vychutnáva si divokú jazdu, no sú limity (rodina), ktoré nenaruší..zaujímavá žena..

..aj tak som rozpoltená duša..váham, či zemitá farebnosť súvisí s istými tendenciami v čínskom filme zaciatkom (prvej polke) 90. rokov (u Yimoua jeho "neorelisticke tendencie"), alebo je to len zemitosť, pretože to ladí s príbehom..a možno oboje..ale druhé riešenie sa mi páči viacej..je tu príbeh nazeraný cez kaleidoskop, ktorý ho rozkladá na vnemy, spomienky (ktoré nie a nie odísť do zabudnutia), túžby..vášne.. The flags are still, no wind blows. It´s the heart of man that´s in turmuil..

..celkom ma fascinuje, ake postavy bruce hra..taky mily, tichy usmievavy..drsnak..posobia trochu priblblo..ale z neho samotneho taky pocit nemam..najma ked kuknete, co secko ma pod palcom a ako to vyzera..

uhm..zatial som vypla 20 min pred koncom, ked tam nieco zasuchotalo a mne vletel do izby zakerny cierny chrobak..povie mi niekto, preco asi v polke filmu vymenili kameramana, strihaca a zvukara a zacali robit neprijemnu atmosferu? to mam ako kukat?..to sa nerobi..sak ja vlastne ani neviem, preco to pozeram..ja horory nemam rada..ja sa fakt bojim..strraaaasny klaun.."o".. (dokukala som po cca10-min. pauze..) (mamma mia)

..výborne a jednoducho spracovaná téma utečencov, najmä keď sa na Severnú Kóreu v tomto smere skutočne zabúda (utečenci sú z Balkánu, Afganistanu, Iraku a tak ďalej) - akosi ju nevnímame, lebo nie sme priamo dotknutí..Seoul Train prenáša ten šialený pocit beznádeje, ktorý si mi môžme len predstavovať (vďaka za to), keď ľudia nechávajú svoje všetko a utekajú zo svojho domova, lebo ich ničí..ale nie je to len o ich zúfalstve, ale aj o ignorácii tých, ktorí by mohli pomôcť a mali by pomôcť, no zatvárajú oči a tvária sa, že je všetko v poriadku..NIE JE!!..

..dobrý Jeden svet dokument..

Siempre que te pregunto.. Que, cuándo, cómo y dónde.. Tú siempre me respondes.. Quizás, quizás, quizás.. Y así pasan los días.. Y yo, desesperando.. Y tú, tú contestando.. Quizás, quizás, quizás.. Estás perdiendo el tiempo.. Pensando, pensando.. Por lo que más tú quieras.. Hasta cuándo? Hasta cuándo?.. Y así pasan los días.. Y yo, desesperando.. Y tú, tú contestando.. Quizás, quizás, quizás.. .. vždy keď sa ťa opýtam..čo, kedy, ako a kde..odpovieš mi..možno, možno, možno..a tak nám plynú dni..a ja si zúfam..a ty opakuješ..možno, možno, možno.. film ako pieseň..o "možnom", ale neuskutočnenom a predsa skutočnejšom než skutočné..a celé je to neskutočne krásna rumba..