A láthatatlan gyilkos
Režie:
Lajos KoltaiScénář:
Balázs MaruszkiKamera:
András NagyHudba:
Atti PacsayHrají:
Miklós H. Vecsei, Katica Nagy, László Gálffi, Tamás K. Kovács, Ferenc Elek, Attila Csapó, Blanka Mészáros, Anna Györgyi, István Znamenák, Kornél Simon (více)Obsahy(1)
Semmelweis. Dnes si ho pamätáme ako legendu: odvážny a nemilosrdný, muž plný vedomostí a túžby po pravde. Nie nadarmo ho nazývajú záchrancom matiek. V jeho vlastnej dobe sa však naňho pozeralo úplne inak. Ostatní lekári, s ktorými pracoval na viedenskej pôrodníckej klinike, ho považovali za šialenca: nezaujímali ho pôžitky cisárskeho mesta, žil len pre svoju prácu. Rakúski lekári ho považovali za neznesiteľne násilníckeho: mal na zreteli len jeden cieľ, zdravie matiek, ktoré mu boli zverené do starostlivosti, a v záujme tejto posvätnej veci prekračoval všetky hranice, porušoval všetky pravidlá. A pre svojho šéfa, prednostu kliniky, bol živým, nepríjemným svedomím: ak bola totiž teória doktora Semmelweisa pravdivá a pôrodníci šírili chorobu, ktorá zabila toľko žien, potom boli všetci vrahovia… A po jeho boku pracovala pôrodná asistentka, ktorá v ňom videla to, čo nikto iný: človeka, ktorý chcel lásku a pokoj. (Vertigo Distribution)
(více)Videa (5)
Recenze (2)
Maďari sú ďobrí filmári a toto bol zase jeden maďarský film na skvelej remeselnej úrovni. Na film podľa skutočnej udalosti to bolo aj dosť dramatické, aj trochu romantické, až mám podozrenie, scénarista tú skutočnosť trochu prifarbil. Ale budiž, nie je to veľká chyba. Ak to vôbec bola chyba, lebo to možno bolo presne takto. Iné mi vadilo viac - to, že hlavný hrdina je taký klaďas, že aj Limonádový Joe mu môže závidieť. A jeho protivník bol zase riadne slizký podrazák. V paródii by to nevadilo, ale tento film sa tváril úplne vážne. Alebo som ho vôbec nepochopil. A ešte jedna vec mi udrela do očí. Hlavný hrdina je maďar a hlavný zloduch je rakušan. A to sa netýka len tých dvoch. Maďari v tomto filme sú tí slušní, pracovití a progresívni, zatiaľ čo rakušania (česť výnimkám) sú povýšeneckí, intelektuálni lenivci a najradšej zo všetkého ponižujú maďarov. Takéto rozdelenie etických rolí v umeleckom diele by sa dalo chápať v prvej polovici 19. storočia, ale po rakúsko-uhorskom vyrovnaní už bolo zbytočné a dnes, po vyše 160-tich rokoch je neskutočným anachronizmom. ()
