Innocence
Nevinnosť
Obsahy(1)
Oceňovaný film Nevinnosť po prvýkrát otvára tému dopadu militarizácie izraelskej spoločnosti na životy mladých Izraelčanov, z ktorých mnohí sú nútení slúžiť v armáde napriek svojmu osobnému presvedčeniu a hodnotám. Inšpirovaný osobnými príbehmi mladých vojakov a vojačiek, ktorí zomreli v uniforme, mnohí z nich vlastnou rukou, ukazuje, ako sú mladí ľudia už od útleho detstva krok za krokom pripravovaní na službu v armáde a rozpráva príbehy statočných mladých mužov a žien, ktorí sa snažili tomuto všadeprítomnému tlaku odolať, napokon však museli kapitulovať pred mašinériou, zoči-voči ktorej nemali žiadnu šancu. (RTVS)
(více)Recenze (5)
Solídna vygumovačka mozgov mládeže. Napriek tomu, že ma vždy dokážu zasiahnuť dokumenty o holokauste, počas ktorého židia neskutočne trpeli a prešli si peklom, o ktorom sa iným ľuďom ani len nesníva, nikdy som a ani nikdy nebudem vzhliadať k tomuto národu, lebo zlosť či krivda z minulosti, ktorá v nich zostala zakorenená, ich bude už navždy ovládať negatívnym smerom. Zlo jednoducho dookola plodí jednu jedinú vec, a to násilie, ktoré nemá (ako ukazuje prítomnosť či krátka minulosť) a ani nikdy nebude mať konca kraja. Človek má počas sledovania tohto dokumentu veľmi zmiešané pocity. Ide len o prezentáciu myšlienok jednotlivcov, ktorí s niečím nesúhlasia, nie sú stotožnení, pričom samotná forma spracovania podávania týchto názorov, má skôr mdlú či nie príliš výraznú formu, akoby skôr dokázala vyvolať nejaký popud emócii. Lenže, ako si ten počin tak nejak z minúty na minútu plynie, a človek počúva tie názory, monológy či dialógy, v návale myšlienok mu začne veľmi rýchlo dochádzať - kurva, tu je niečo, ale že veľmi špatne. ()
"Radšej spácham samovraždu, než mať pocit, že som jednou z nich." Dokument o stratených snoch mladých duší. Ale aj o zmanipulovaných mladých ľuďoch, ktorí sú pod propagandou ochotní položiť svoj život. Za nič, ale to nič sa obalí krásnym slovíčkom VLASŤ a už je dôvod skapať. Ten fanatizmus je na Blízkom východe už skoro 80 rokov a nič sa nevyriešilo. Vlastne oni sa tam mlátili už v Starom zákone. Je desivé pozerať sa na malé deti, ako v už v škôlke sú učené k tomu, aké dobré je zabíjať. Ešte desivejšie je pozerať na trojročné dieťa, ako je zvyknuté, že počuje výbuchy a nálety. Hrozný mentálny stav dokladujú hádky vo vnútri vojska, priamo medzi naverbovanými, kde sa jeden hovorí: "Keď prestaneme okupovať Gazu, môžeme začať mierové rokovania." Druhý odpovedá: "Nie, oni nech prestanú útočiť." Toto je presne spôsob, akým nikdy žiadna vojna neskončila a vidno, že aj v izraelskej armáde sa proste polovica bojí smrti a druhá je ochotná len tak padnúť, hlavne, že predtým pozabíja pár Arabov. Zo všetkého ma ale najviac šokovalo, akým spôsobom inštruovali slepé dievča, že ako má strieľať. To im ešte nedošlo, do akej absurdnosti dospeli? ()
Věta "kteří do armády narukovat nechtěli, ale nakonec ve službě přišli o život", má správně znít "kteří do armády narukovat nechtěli, a nakonec si v ní vzali život". Kromě anotace je zavádějící i celkový úhel pohledu dokumentu, protože opomíjí podmínky vzniku Izraele, okolnosti, za jakých přetrvává a jeho budoucnost formovanou dnes. Nejvíc prostoru je věnováno mladistvým neschopným dostát společenského standardu, jejich utápění se v sebelítosti a následnému úniku z nekomfortní situace sebevraždou, kterou dokument prezentuje jako selhání systému, místo aby sdělil nepříjemnou pravdu, sice že šlo o selhání jednotlivců. Přirozený výběr, chcete-li. Něco takového si zaslouží pozornost dokumentu v rámci prevence, protože snad nikdo nechce, aby si děti sami brali život, Nevinnost však vyznívá jako žaloba proti lidem, jejichž jediným prohřeškem je, že se rozhodli zůstat naživu. ()
Výborný dokument, ktorý je zmesou životných príbehov mladých Izraelčanov, ktorí neuniesli ťarchu vojenskej služby, ich spomienok, rodinných videí, morálnych úvah a intímnych myšlienok. Produkcia je vynikajúca. Vytvára silne emotívnu atmosféru, miešajúca nevinnosť bezbranných detí predškolského veku s militarizáciou izraelskej spoločnosti, ktorá preniká až do školského systému. Deti sa tu s ozbrojeným konfliktom stretávajú od útleho detstva a od malička sú pripravované na to, že raz každý z nich nastúpi do armády, takže zbrane a vojaci sú súčasťou ich každodenného života. No nie všetci to cítia rovnako a služba v armáde pre nich predstavuje neprekonateľnú morálnu prekážku. Úryvky domácich videí dokumentujú postupný vývoj postojov od detstva až po predčasný koniec. Dovolím si polemizovať s tým, že sa tu nezohľadňujú okolnosti vzniku Izraela, pretože výhrady sú tu sústredené hlavne na útočnú politiku Izraela a vytláčanie palestínskeho obyvateľstva. Na druhej strane je pravda, že pri termíne služba vlasti sa nikdy nespomenie obrana pred útokmi. Samotná otvorená nevraživosť medzi Izraelčanmi a Arabmi sa objaví len v jednej názorovej výmene medzi študentami ale môžeme ju vycítiť zo záberov z vojenských akcií. ()
Na mě moc lyrické a esejistické (ve festivalovém kontextu umenšeno diskuzí), ale v principu unikátní a neskutečně důležitý film ()