Chuť zeleného čaje v misce rýže

Manželství, obzvláště to dohodnutné, je křehká věc. Ozu krásně demonstruje pozitiva i negativa takového svazku. Zároveň v postavě neteře zosobňuje boj s tradicemi, který je ale stejně zarputilý jako snaha starší generace zachovat je.  Ozu pohlíží na ústřední trio chápavě a jejich chování připomíná spíš umanuté děti, které občas doma lžou, aby se vyhnuli potrestání, ale ve skutečnosti v hloubi duše nechtějí své okolí zklamat. Jak je ve snímcích režiséra zvykem, nechybí humor i intimní atmosféra japonských příbytků. Přesto se tentokrát dočkáme i scén ze strýcova zaměstnání, letiště, pačinkové herny nebo závodiště. Krásný film a povznášející zážitek, pokud máte rádi Ozuovu poetiku. Sledováno za konzumace zeleného čaje (bez rýže). (07.01.2023)

On to nakonec je dobrý film o jedné hodně sobecké ženě, která si nakonec začne vážit svého manžela, ale bohužel je to příliš dlouhé (dvě hodiny tu jsou prostě moc) a kamera mohla být víc nápaditá, takhle mě to tolik neoslovilo. Taky mi to chvílemi připadalo celé dost chladné, a to ve všech vztazích, ať to byl kdokoli s kýmkoli. Ale nebylo to vždycky, takže bych to celkově označil za celkem dobrý film. Herci zde hrají dobře, najde se zde prostor i pro pár myšlenek a závěr to má hezký, byť trochu pohádkový. Možná to mohlo jít víc do psychiky hlavních postav, ale jinak se mi to líbilo. Kdyby to mělo vynalézavější kameru, bylo to kratší nebo mě to víc bavilo, dal bych slabé 4*, takhle dávám jenom silné 3*, ale film je to dobrý. (21.03.2020)

Vyzerá to na prvý pohľad ako príbeh náhleho osvietenia ženy, roky neveľmi šťastnej vo vopred dohodnutom manželstve. Nespokojnosť ženy pramení v nasledovnom. Nedokáže zmeniť manželove rituály. Vadia jej. Muž fajčí lacné, smradľavé cigarety. Vo vlaku rád cestuje treťou triedou. Hrozí uspokojenie živiteľa rodinného krbu s nízko príjmovým štandardom Ona to však má rada nóbl. On je kožený úradník so zabehanými rituálmi doma i v práci. Monotónnosť ale často zabíja manželstvá. Ženám chýba to, čo čakajú: prekvapenie zo strany partnera. Snaha zaujať niečím. V nej drieme šidlo dračice, čo by si rada ešte užila. Napríklad neviazané párty v kúpeľoch s kamoškami. Sami nemajú deti, podujmú sa teda dávať rady neteri. Na jej budúce osudy, čo sa týka výberu partnera, ale nemajú s manželom rovnaký názor. Celková komunikácia má ďaleko od láskyplného rešpektu. Je vynútená skôr každodennou rutinou prebrať nevyhnutné. Až dôjde k zlomu. Nechcem vyzrádzať dej, zovšeobecním. Čo ak tá párty pri miske ryže so zeleným čajom bola len rafinovaným ťahom manželky? Urobila tak pred kamarátkami a neterou zamilovanú sväticu, pričom zároveň s navonok čistým morálnym profilom mohla pokračovať v sérii výletov, vrtochov a saké párty. Zároveň bola dôsledkom toho, čo celý čas čakala - náhleho prekvapenia, zmeny zo strany partnera. A ešte k hodnoteniu: ak by som mal dať tomuto filmu štyri hviezdičky, tak väčšinu štvorhviezdičkových by som musel prehodnotiť. Pretože v Ozuovom filme toho bolo oveľa viac, ako som stručne načrtol. Všetko pritom podané jasne a priezračne ako ryža na tanieri a pritom myseľ diváka si to môže vyložiť storakým spôsobom. Otvorený, vnímavý film. Mňamka. (07.11.2015)

Ako ma David Lynch prekrasnu rozpravku o vitazstve dobra nad zlom, vola sa to Blue Velvet, nassky Modry samet, tak jasudziro Ozu ma Ochazuke no Aji, po nasom Chut zeleneho caje v misce ryze. Tematicky ide o polepsenu zensku, ako sa z mrchy stane polepsena zena. Manzelskym etudom som casto nerozumel, mne sa dlhodobo v tomto nedari takze asi z mojej rodovej linie bude hovno. To ale ja som s tym zmiereny, ludi je na planete dost a rodovych linii tiez. Nevermind. Jo a com viem, ze na rezisera Ozu je to dost atypicky akcne a dynamicke - vacsina jeho filmov je pomala a akcnym scenam sa vyhyba. Aj tak ale plna palba, filmovym yntelechtuanom som zase dokazal, ze aj taky obstarozny mentalny invalid ako som ja vie kto je Yasujiro Ozu a jeho filmy. 100 % (14.01.2017)

Na Ozuho atypicky akčné a dynamické. Odpútal sa od svojich typických zorných podhľadov z pozície sediaceho dieťaťa a dáva do pozornosti komplikovaný vzťah dlhoročného manželstva, ktorý si potrebuje určité veci vyjasniť a prediskutovať. Naruseho poetickejší pohľad na túto tému mi ale prišiel kúzelnejší a viac implikujúcejší ono povestné ázijské čaro. A trošku ma mrzí, že napriek tomu, že Šin Saburi dáva s ľahkosťou zabudnúť na Čišú Rjúho (a ktorý pôsobí mimoriadne prirodzene) nemá vytvorené to abstraktné pole, ktorým Ozu koordinuje svoje vrcholné diela. Oplatí sa vidieť, niektoré humornejšie pasáže dokážu ladiť s tými dramatickými, ale vo výsledku sa mi nedostavilo "to", s čím som pred projekciou dúfal. (19.03.2016)