Ta paidia tou Diavolou

No, takýto ultra lahodný a úchylný horor som teda nečakal. Režiséra Nicoa Mastorakisa, ktorý za tento film môže, vôbec nepoznám - toto bolo moje prvé, viac menej náhodné stretnutie s týmto, rozhodne milovníkom všetkého úchylného a násilného, ako je z filmu cítiť. Ďalší film z jeho tvorby sa mi snáď v budúcnosti dostane pod ruky a oči. Čo sa týka ale konkrétne pecky Ta Pedhia tou dhiavolou, známej hlavne pod anglickým názvom “Island of Death“, nezostane pri jej sledovaní ani jedna, podivne hororovo orientovaná duša bez prísunu rozmanitej potravy (aspoň moja sa nasýtila do plna, preto aj 5*). Príbeh a spracovanie nie je nijak netradičné, avšak vďaka svojej priamočiarosti ulahodí a nadchne. Jednoduchý a výstižný názov “Island of Death“ dokázal naplniť svoj obsah vrchovito. Film totiž podľa môjho názoru neobsahuje žiadne hluché miesta. Ide sa skoro hneď na vec. Spočiatku milý príbeh sa začína príchodom mladej dvojice Christopher a Celia na ostrov Mikonos, na ktorý prichádzajú z osobných dôvodov. Netrvá dlho a situácia na ostrove naberá na desivých obrátkach, ktoré škrípu v šialenom tempe plnom ultranásilia a sexu - čo sú hlavné zložky filmu, a to až do úplného konca. Netreba však zabúdať ani na svojskú hudbu, ktorú ak by som počul pred filmom, ani v najmenšom by ma nenapadlo, že sa jedná o hudbu z hororu. Tým však nechcem povedať, že sa tam nehodí – je proste iná a v konečnom dôsledku skvelo pasujúca. ### Mastorakisov zábavný exploit Ta Pedhia tou dhiavolou sa v roku 1976 udomácnil aj v britských kinosálach a to pod alternatívnym názvom “A Craving for Lust“. Verzia orezaná o zhruba 14 minút sa dočkala okrem tohto zásahu aj neprajného certifikátu Rated:X od cenzorov z BBFC. V novembri roku 1982 sa na britský trh dostáva už nezostrihaná Full Uncut verzia filmu na VHS nosiče a to zásluhou distribučného štúdia “AVI“ – film vydaný pod alternatívnym názvom “Island of Death“. To už bolo na britských cenzorov moc a tak film v novembri roku 1983 zakázali a nariadili jeho kompletné stiahnutie z distribúcie na domácom trhu. Táto povinnosť pre obchodníkov a distribútorov vyplývala z umiestnenia filmu na tzv. zozname Video nasties. “Island of Death“ Nicoa Mastorakisa sa po krátkom čase zo zoznamu vyradil, to nie však z dôvodu pochopenia cenzorov, ale chyby. Pri prehodnocovaní zoznamu si ho totiž pomýlili so značne miernejším filmom Narcisoa Ibáñeza Serradora - ¿Quién puede matar a un niño? (1976) – v Británii známeho taktiež pod názvom “Island of Death“. Zámenu si po čase cenzori z BBFC uvedomili a tak pôvodný Mastorakisov “Island of Death“ na zoznam v októbri roku 1985 pekne znova zaradili – t.j. ban sa obnovil. K re-releasu “Island of Death“ sa pristúpilo v roku 2002, kedy v Británii vychádza remasterované DVD filmu – orezaná verzia oproti originálu o 4 minúty a 9 sekúnd. O vydanie Uncut verzie sa v roku 2011 zaslúžilo štúdio „Arrow Video“ prostredníctvom DVD disku. ### Záverom by som uviedol jeden postreh z filmu a to ten, že v istých pasážach mi pripadlo, že režisér Mastorakis má rád A CLOCKWORK ORANGE Stanleyho Kubricka. Ono totiž hlavný hrdina Christopher mi miestami pripomínal charakterovo práve Alexa, vrátane jeho obľuby mliečneho nápoja. Vo filme sa taktiež v jednej scénke objavilo pobrukovanie “mechanického” songu Singin' in the Rain. Tieto spomenuté skutočnosti mi nepripadali iba ako zhoda náhod, ale ako veľmi jemná inšpirácia. Okrem toho čím “Island of Death“ je a čo dokáže v človeku vyvolať, je aj druhým, z brucha vymysleným voľným pokračovaním psycho hororu Psychic Killer (1975), ku ktorému náväznosť odkazuje jeden z alternatívnych UK názvov – “Psychic Killer 2“. Pod týmto premenovaným označením sa mal “Island of Death“ na území Británie distribuovať ako znovu oživená Cut verzia (14 minútový zásah) v roku 1987. Cenzori ju na trh ale nevpustili. Pozor – tieto filmy označené ako “Psychic Killer“ nemajú až na ten názov prakticky nič spoločné!!! (02.10.2007) (méně) (více)