Dozorkyně

V 70. letech, podobně jako to bylo se subžánrem nazisploitation, začalo vznikat nespočet "WiP" filmů. Prostě ženy ve věznici. Do tědlech vod vkročili v 79' rovnou tři režiséři. Mezi nimi je i Jesus Franco, proslulej sračkář. Dozorkyně je vcelku slabší wipko, ale dá se to. Samozřejmě ta trashovitost tam je znát asi stejně tak jako je znát i to, že za tím stojí Franco. Protože slova trash a Franco odjakživa patřila k sobě. Nic světobornýho ve svym žánru, ale mě to nenudilo. Je tu pár scén, který mají opravdu tu správnou atmosféru a napětí. Je tu hodně nahoty, násilí už trochu míň, ale stejně tu je. S kečupem se hodně šetřilo, bohužel. Ale asi nejvíc se mi líbil odkaz na punkrockovou skupinu Ramones a na jejich song "Beat on the Brat". V jedný scéně je totiž chlap, kterej říká něco jako "I love when woman suffer. I love to beat up women" (sorry, už si to přesně nepamatuju), načež mu jedna žena odpoví "So beat them with the baseball bat". To jsem se fakt smál, to se povedlo. :) (21.04.2020)

Francúzska braková spoločnosť “Eurociné“ produkujúca “Les gardiennes du pénitencier“ je v hlbokej kríze. Znova! Nízkorozpočtová spoločnosť sa uberá cestou recyklácie, podobne ako u nasledujúceho projektu Terreur cannibale (1980), aj tu vykráda Franca pod režijným vedením Alaina Deruelleho (v titulkoch uvedeného pod pseudonymom Allan W. Steeve). Produkcia si ale ako tomu bolo u spomínaného kanibalského besnenia nepožičiava len krátku scénku z iného filmu, ale filmy kompletne - konkrétne trojicu filmov Frauengefängnis (1975), Train spécial pour SS (1977) a Elsa Fräulein SS (1977). “Eurociné“ nevytvára v pravom slova zmysle nový film, iba mixuje už raz vydané W.I.P. fláky do jedného celku, čoho výsledkom je práve titul “Les gardiennes du pénitencier“ obsahujúci v drvivej väčšine zábery z “Frauengefängnis“, ktoré sa Francúzi rozhodli okoreniť nacistickými flashbackmi a lá SS z roku 1977 (oba SS filmy z produkcie spoločnosti “Eurociné“). Nič viac, nič menej! Jedná sa teda IBA o upravenú verziu Francovho braku z roku 1975 s Linou Romay prekrútenú na alternatívny spôsob. Predstaviť si tento záhadný spôsob spojenia je možné pomocou skladačky puzzle. Nakoľko v krabičke označenej ako “Frauengefängnis“ chýbalo niekoľko kusov puzzle obrázkov, diery v nej sa museli zaplátať inou skladačkou. Veď ani čokoládová bonboniéra sa nedaruje z polovice vyžratá, no nie? Výsledok v takejto forme predhodený divákom nie je ale dobre stráviteľný. Skôr do koša ako do úst. Bohužiaľ, toto nemalo vážne zmysel. Toto bol nezmysel. Pre skupinu divákov, ktorá už videla Francovu väzenskú šialenosť “Frauengefängnis“ alebo dokonca všetky tri filmy, z ktorých “Les gardiennes du pénitencier“ vychádza, zháňať ho nemá prakticky zmysel. Odpad som sa rozhodol nedať z dôvodu práve šialenej alternatívy vyznenia pre mňa už známeho Francovho príbehu (niekedy ani scény nenadväzujú postupne) a z toho prameniacej zábavy, erotična, témy a v neposlednom rade aj záberom, ktoré v rozšírenej 81 minútovej verzii filmu “Frauengefängnis“ (DVD, 2003, “VIP Entertainment“) NEBOLI – viac väzenského divadla, predĺžených záberov, dialógov a dokonca aj alternatívny koniec. Tak aspoň za toto vďaka. (16.03.2010)