Ranko
Recenze (2)
Wakamatsu začína príjemnou hudbou naznačujúcou flirt a rovno nahou ženou. Niekto si ale nabíja revolver, aký sa používal v nacistickom Nemecku. Režisér najprv ponúkne farbu, aby po skončení úvodných titulkov prešiel do čiernobielej. Hlavný hrdina má na sebe slnečné okuliare, oblek a na ňom baloniak, ktorého rukávy nevypĺňa rukami skrytými pod ním, kráča rýchlo, až by ste mu zverili lúpež banky ako spoľahlivo vyzerajúcemu adeptovi. Veľmi rýchlo zisťujeme, čo je tento človek zač a fanúšikovia badassov môžu byť nadšení. Jeho čin mi navyše pripadá byť v súlade s Wakamatsouvým ľavičiarstvom. Po ňom nastupuje hudba definujúca rafinovanosť v posteľnej scéne so ženou s tetovaním na stehne. Po sexe preruší ticho filozofickou myšlienkou, ktorú jeho známosť nechápe. Po filozofickom zamýšľané sa a duševnom prežívaní hlavného hrdinu sa pokračuje aj ďalej. Kolážou výstrelov a novinových článkov dáva Wakamatsu poznať, že toto nebude film s až tak kvalitnými vražednými scénami, skôr znova skúma násilie a jeho vplyv na postavy, aj keď pri vraždách dbá na ich profesionálne prevedenie. Samozrejme, v neskorších filmoch Wakamatsu ku kvalitnému obsahu pridáva aj vyšperkovanú formu, ale to nie je tento prípad, kde hlavu hlavného hrdinu pred kamerou zakrýva umelecké dielo či preliezka. Tradičný Wakamatsu s jedincom na okraji spoločnosti, ktorý pohŕda ženami. Tento svoj archetyp hrdinu v neskorších filmoch spojil aj s nedostatkom sexu, kedy v násilných zúfalých činoch tento jedinec/jedinci uvoľňoval okrem svojej sexuálnej frustrácie aj sociálnu úzkosť. Tento hrdina síce nie je sexuálne frustrovaný, ale sociálnu úzkosť uňho nájdeme, rovnako ako pýtanie sa dôležitých existenčných otázok. Je otázne, na koľko je tento ústredný charakter filmu reálny. Ovplyvní ho vo filme aj jedna dôležitá ženská postava z prítomnosti, čím padá obvinenie režiséra zo šovinizmu a zahrá sa s ním druhá, ktorá si v posteli potrpí na podriadeného muža. Sexuálne scény tu napriek názvu a režisérovho zamerania majú minimum priestoru, ohľadom zamerania sa na určité chúťky dostávajú sexuálne scény priestor až v záverečnej dvadsaťminútovke, ale opäť len na krátky čas. Wakamatsu si sem prepašoval aj debatu o left wing ultranationalism o Yamaguchim Otoyvi, ale politika, ako vždy, nudí. Po násilných scénach bitia chýbajú obeti opuchnuté časti tváre okolo očí, čo robí mlátenie nedôveryhodným. Obsahovo hodnotný film, ktorý by potreboval viac obsahových a formálnych prvkov na zintenzívnenie príbehu. Fanúšikov svojich existenciálnych drám Wakamatsu poteší, fanúšikov gangsteriek už menej. ()
Drama rychle natočená s minimem nákladů. Obstojné, ba zajímavé. ()