Zvláštní příběhy

Hoci chápem, že niekomu môže toto dielo prísť príliš literárne, za mňa osobne nemôžem povedať, že by toto bolo záporom. Myslím si, že Llinás má veľký talent, a je to vidieť aj z tohto filmu, v ktorom vytvára formu, ktorá síce má základ v literatúre, ale to nič nemení na tom, že je prevedená do filmovej podoby v spektakulárnom štýle. S minimálnymi prostriedkami sa režisérovi podarilo dosiahnuť maximum - obišiel sa bez dobrých hercov, precíznej a nákladnej kamery, detailného sound designu i epického a obsiahleho soundtracku. Hlavní herci až na zopár slov vo filme takmer ani neprehovoria! Všetko je odrozprávané pomocou voiceoveru, ale tak nápaditým spôsobom, že film na ploche 4 hodín vôbec nenudí a miestami dokonca pôsobí grandiózne. Striedanie štýlov rozprávania je neskutočne prirodzené, podobne ako prechod medzi žánrami, alebo od postavy k postave. Budovanie napätia je skvelé, príbehy ako aj postavy sú vynikajúco napísané a aj keď sú priemerne zahrané, vôbec to nevadí - práve naopak, s precíznym herectvom by film nefungoval až tak dobre. Množstvo štýlov a módov rozprávania, ako aj príbehov ktoré režisér dokáže vtesnať do 3 hlavných naratívnych rovín je udivujúce. Takisto sa mi páči, že naproti súčasnému trendu rozprávania "vizuálom", sa film nebojí odložiť obrazovú stránku na vedľajšiu koľaj. S tým málom čo tu režisér pracuje dokáže úžasné veci, a už dlho som sa pri filme tak nezabavil. Vo filme sa v podstate až na zopár dramatických momentov nič zásadné neudeje (samozrejme v úvodzovkách, ale čiastočne je to aj pravda), no napriek tomu má medzi riadkami nejaké posolstvo o dôležitosti ľudskej interakcie. Rozprávanie negraduje klasickým spôsobom a rozuzlenia príbehov sa tu nedočkáme, pre mňa je to však o to zaujímavejšie. Myslím si, že celá forma bola aj režisérovým zámerom a nie len z núdze cnosť, lebo nemal peniaze. Film mohol vtesnať do hodiny a pol, a tým pádom mohol s rovnakým rozpočtom dosiahnuť precíznejšieho formálneho spracovania - myslím však, že mu išlo o niečo iné. Je tu prítomná hravosť s fikciou, ktorá mi dala spomenúť na Calvina alebo Borgésa, rovnako ako aj hravosť filmová v duchu napr. Godarda. Napriek môjmu nadšeniu však nemôžem tvrdiť, že nemám zopár drobných výtok, a niektoré z nich plynú aj z low-cost spracovania. V porovnaní s plusmi sú však zanedbateľné, a v mojich očiach ide o výnimočné dielo. Určite nesadne každému, ale pokiaľ nie je určitá literárnosť vo filme pre diváka problémom, bude odmenený kreatívnym dielom, ktoré určite patrí medzi to najlepšie čo Argentínska produkcia svetu ponúkla v novom miléniu. (07.02.2018)

Čtyřhodinový nezávislý film Mariana Llináse byl natočen zcela mimo hlavní argentinskou produkci, nebyl podpořen ani státními institucemi, což se bohužel projevilo na formě. Většinu času posloucháme hlas vypravěče (respektive čteme titulky) a obrazy jsou zde spíše pro ilustraci, i když by se toho spousta dala vyjádřit čistě filmovými prostředky. Stručně řečeno, smrdí to literaturou na sto honů. Je to docela škoda, protože jinak jsou všechny tři příběhy velice dobře strukturované, odvyprávěné a zajímavé po celou dobu. Na jednu stranu chápu, že se jedná o jistý druh experimentu a že jednoudše nebyly finance, na druhou stranu bych uvítal více filmové řeči. Prozatím nesmělý palec nahoru, pro příště by bylo fajn, kdyby měl Llinás více pěnez a měl možnost naplno ukázat, co v něm jen. (03.08.2010)

Kinematografické cvičení zahlcené neustálým komentářem. Mimořádné dílo podle uznávaných kritiků - anebo jen módní záležitost a ztráta čtyř hodin života? Viz ojedinělá otevřeně kritická recenze: https://studentfilmreviews.org/?p=4713 (50%) (05.05.2021)