Reklama

Reklama

Po horách, po dolách

  • angličtina Over Hill and Dale (festivalový název) (více)
všechny plakáty
Československo, 1929, 66 min

Režie:

Karel Plicka

Scénář:

Karel Plicka

Kamera:

Karel Plicka

Obsahy(1)

Národopisný dokument Po horách, po dolách s širším geografickým rámcem a paletou etnografických jevů zaznamenává klasické formy lidové kultury. Skládá se z tematických sekvencí, stručných monografií rázovitých slovenských vesnic. Plicka zachycuje bezstarostné dětské hry na pozadí malebné architektury Čičmian, svahů hornohronské krajiny v Helpě a vysokohorské scenérie Belianských Tater ve Ždiaru. Mládí, pohyb, demonstrace fyzické síly, vynalézavost, obratnost a bezprostřední atmosféra byly Plickovými vyhledávanými objekty zájmu, kterým se ve své tvorbě systematicky věnoval. (NFA)

(více)

Recenze (8)

mrclTV 

všechny recenze uživatele

Ťažko opisovať tieto vyslovene muzeálne kúsky, nedá sa na nich pozerať optikou dnešného diváka, to by sa ani nedalo hodnotiť. Z etnografického hľadiska úžasné okno do minulosti, no tá forma je ťažko stráviteľná pre súčasného diváka. Našťastie filmu pomohlo špeciálne premietanie so živou hudbou (ktorá asi 3/4 stopáže zážitku pomáhala, no občas sa aj trochu ustrelila). Každopádne vec, ktorú sa oplatí vidieť (možno raz, ale aj to je dôležité). Videné na AFF 2023. ()

Reklama

GTS_PUNK 

všechny recenze uživatele

Etnograf Karel Plicka v nemom dokumentárnom filme z roku 1929 zachytáva slovenské tradície, ľudové zvyky, obyčaje, kroje, tance, hry aj bežný život dedinského obyvateľstva. Podobne ako v jeho opus magnum Zem spieva, ktoré uzrelo svetlo sveta o štyri roky neskôr a v ktorom sa objavuje tiež viacero záberov práve z tohto diela (najmä tie z Podkarpatskej Rusi), aj v tomto prípade vidno, že zatiaľ čo české krajiny vtedajšieho Československa patrili k rozvíjajúcej sa modernej Európy, veľké množstvo Slovákov stále drelo na poliach a trelo biedu, vyrezávali veci z dreva, nosili krpce a vo voľnom čase fúkali do píšťaliek a na pasienkoch sa venovali bizarným hrám. Plicka tieto výjavy zaznamenáva v celej svojej "kráse", snažiac sa zachytiť kultúrne dedičstvo Slovenska, pochádzajúce z rôznych častí krajiny. Z obsahového hľadiska tým pádom možno povedať, že ide o pozoruhodný, aj keď miestami naozaj čudne pôsobiaci filmový materiál, ktorý odzrkadľuje rurálnu náturu slovenského národa. Po horách, po dolách je v porovnaní s neskorším Plickovým filmom Zem spieva zreteľne slabším dielom. Hoci prakticky zachytáva to isté, teda tradície, zvyky a obyčaje, dokumentu z roku 1929 o niečo uberá na kvalite skutočnosť, že ide stále o nemý film, takisto ako aj menšia atraktívnosť záberov v spojení s ich horším technickým spracovaním. Každopádne je však nutné povedať, že snímka napriek tomu divákovi prináša cenné dobové materiály, ktoré dokážu zaujať minimálne svojou autenticitou. ()

zette 

všechny recenze uživatele

Presne jak pise Regent, ten material je z etnografickeho a historickeho hlediska velmi cenny a zajimavy. Ruznych zvyklosti, tradic i pohledu do bezneho zivota je ve filmu obsazeno vice nez dost. Jako film (sice dokumentarni) to ale uplne nefunguje a myslim, ze i v dobe nataceni byl uz film zastaraly. Az se nechce verit, ze stejny reziser, jen o ctyri roky pozdeji natocil nepomerne lepsi pocin, Zem spieva. ()

Zajímavosti (8)

  • Film sa nakrúcal kamerou značky Šlechta v obciach Važec, Čičmany, Zliechov, Hrochoť, Heľpa, Ždiar, Ganyč, Jasina, Kvasy a Iza pri Chuste. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
  • Dokument sa natáčal novou kamerou značky Šlechta. (Raccoon.city)
  • Pôvodná metráž filmu bola cca 1800-2000 m, zachovala sa filmová kópia v dĺžke 1899 m. (Raccoon.city)

Reklama

Reklama