Povstanie Slovensko 1939-1945

Tento dokument je v podstate rekapituláciou knihy scenáristu tohto projektu Martina Lacka - Slovenské národné povstanie 1944, ktorá je považovaná za najvýznamnejšiu publikáciu o SNP po páde komunizmu. Lackovi nemožno uprieť vysokú erudíciu a skutočne empirický prístup k skúmaniu histórie, vďaka čomu sa mu darí v diskusiách ľahko triomfnúť ostatných zle argumentujúcich historikov, ktorí navyše zastávajú oslavný a ideologicky poplatný výklad histórie. Kde je však problém najmä tohto filmu, menej vyššie spomenutej publikácie, je pole rétoriky, za ktorou jasne vidieť autorovú náklonnosť a ideologickú spriaznenosť s obdobím Slovenského štátu 1939-1945. Autor sa tak sám dostáva na úroveň osôb, ktoré kritizuje. Dokument nie je nijaký ľudácky driáčnický ideologický obežník, v podstate sa snaží byť vecný a hovorí o zvérstvách, ktoré páchala či už nacistická armáda, alebo z Moskvy riadení partizáni. Keď však začneme analyzovať rétoriku rozprávača a podtext, akýnám je podsúvaný, tak dochádzame k záveru, že aj exaktný vedec Lacko rád urobí priestupok, len aby obhájil svoje apriorné postoje. Vo filme napríklad zaznie, koľko židov sme poslali do koncentráku, ale je tam rovnako aj veta, ktorá nám vágne oznámi, že židia predstavujúci 4 percentá vtedajšej populácie vlastnili polovicu vtedajšieho bohatstva v štáte. Čo je to polovica? Išlo skutočne o 50 percent štátneho bohatstva? A čo je to štátne bohatsvto? Priemysel? Banky? Nehnuteľnosti? Objasňujúca a nečiernobiela pravda sa strácha v jednoduchej rétorike, ktorej jasnou úlohou je v podtexte divákovi podsunúť informáciu, že židia museli byť vlastne nejakí zlí boháči. Umenšuje sa tak akosi podiel viny na tom, že sme na smrť poslali našich spoluobčanov bez rozdielu na tom, či boli bohatí alebo chudboní. Apropo, čo je to za argument, že by sme mali niekoho poslať na smrť za to, že je bohatý? Takáto rétorika filmu nenápadne podporuje klišé o Slovenskom štáte 1939-1945 a na rozdiel od dobrej historickej práce sa nesnaží za každú cenu priniesť poznanie, ale robí úľavy preferovaným ideologickým názorom. Ďalej sa vo filme podsúva klišé o ekonomickom raste a raste životnej úrovne v závislosti na našej národnostnej samostatnosti, čo je blbosť, ktorú si musí uvedomovať každý ekonomicky aspoň základne vzdelaný človek. Opäť tak film nenápadne v podtexte podsúva obraz Slovenskej republiky ako celkom dobrého miesta na život. Za vrchol nekorektnosti a za definitívny dôkaz ideologickej orientácie autora scenára považujem časť filmu venujúcu sa Povstaniu, v ktorej zaznie, že v Povstaní bojovali vojaci Slovenskej armády, partizáni, fráncúzi a príslušníci iných prenásledovaných rás!!! Akoby sa autor štíti nahlas povedať, že v Povstaní bojovali aj Židia, či Rómovia. Francúzov sa neštíti konkrétne pomenovať, ale Židia a Rómovia sú už "iná rasa". Toto už celkom dosť zaváňa nekorektnou a v danej dobe zakorenennou rétorikou, keď ľudom do hláv tlačili ideológie o takých a onakých rasách.............Týmto dokumentom Lacko dáva zbohom vedeckým metódam a korektnosti a neodolal príležitosti vo verejnoprávnom médiu nenápadne pretlmočiť svoje skryté túžby a vierovyznania. (12.09.2014) (méně) (více)