Le Dernier Secret de Yalta
Yalta's last secret
Obsahy(1)
Jaltská konference byla jedním ze setkání největších vůdců po druhé světové válce – Stalina, Roosevelta a Churchilla. Projednávali na ní poválečnou situaci a uzavřeli tajnou dohodu o návratu všech zajatců do svých domovů, třeba i násilím... Na konci druhé světové války spojenci předali Sovětům dva miliony Rusů, Ukrajinců a lidí baltských národností. Bylo to součástí tajného paktu, který Churchill, Roosevelt a Stalin podepsali během setkání v únoru 1945 na Jaltské konferenci. Jejich dohoda byla držena v tajnosti, dokud se repatriovaní nešťastníci (tedy ti, kteří nebyli popraveni) neoctli v pracovních táborech na Sibiři. Tam se se svými příběhy svěřili spoluvězni, ruskému spisovateli Alexandru Solženicynovi, který odhalil světu jejich tragické osudy a životy zmařené na poloostrovu gulagů. Snímek Tajemství Jaltské konference znovu otevírá němou stránku dějin 20. století a vypráví příběh o odvaze vzdorovat i klíčovým politickým událostem mezi lety 1945 až 1947 z pohledu těch, které postihly nejvíce. Zároveň připomíná nesmírnou odvahu jeho aktérů – včetně celého Lichtenštejnska, které je sice nejmenší zemí v celé Evropě, ale také jedinou, která odmítla Sovětům vydat svých 500 uprchlíků z Baltu. Nebo generála Holmstona-Smislowského, barvité osobnosti, jež dlouhá léta bojovala za to, aby se tito žadatelé o azyl dostali do bezpečí v Argentině, kde dodnes žijí jejich potomci. (TV Prima)
(více)Recenze (4)
Stalin je zodpovedný za smrť miliónov, ale jeho fanúšikovia tu dávajú odpad. Tento dokument pritom pekne odhaľuje povojnové zúfalstvo ruských zajatých vojakov, ktorí sa museli nútene vrátiť späť do vlasti a mnohí z nich radšej volili dobrovoľnú smrť. Západné mocnosti len nemo súhlasili, pretože "strýčko Joe" bol ich spojencom. Aspoň zatiaľ. Snímok, ktorý doplňuje a rozširuje už známe skutočnosti. ()
Chytře udělaný dokument na konkrétním případu 500 zajatců v maličkém Lichtejnštějnsku, které má špatnou pověst kvůli vysávání peněz z chudších zemí přes bankovní systém. Ale tímto jsem si i této zemi zlepšil mínění. O druhou světovou válku se hodně zajímám a můj názor je že Britové a Američané mají fašistické myšlení. Přitom v dokumentu bylo naznačeno, že byl velký nedostatek pracovníků. Zvláště Německo by nemuselo dovážet 3 miliony Turků. ()
Některých Rusů se ten film velice dotkl ()
Lichtenštajnsko, maličké kráľovstvo v Európe, Československo ho neuznalo z dôvodov ich snahy o prinavrátenie českého územia (otvorenie Benešovských dekrétov). A ak mám hodnotiť dokument mám tendencie ísť až do odpadu. Poskytnúť azyl zradcom, nie je hrdinstvo, veď ako sa vysporiadalo Československo s kolaborantmi a zradcami? Väčšinou bez súdu trestom smrti a teraz staviame zradcov, ktorí strieľali do svojich bratom a blízkych na piedestál. Ak chceme pochopiť tento film a pochopiť ho správne, musíme sa vrátiť do obdobia začiatku 2. svetovej vojny. Nečakaný útok Tretej ríše na ZSSR a podmienky boja, pri ktorom sa vojaci Červenej armády ocitli bez kvalifikovaného velenia (dôsledky Stalinových čistiek v armáde), mal za následok, že veľké množstvo sovietskych vojsk, po tom čo vyčerpali svoje možnosti viesť úspešnú obranu, často po strate spojenia s velením, padlo do zajatia. Za Wehrmachtom nasledovali jednotky SS a tie dokonali dielo skazy (spálená zem). Len tak sa podarilo Nemcom zajať milióny vojakov a civilistov. 1. Zajatí vojaci boli odosielaní do koncentračných táborov, respektíve na nútené práce (len v roku 1941 padlo do nemeckého zajatia viac ako 3 350 000 sovietskych vojakov a veliteľov z toho viac ako 2 milióny dobrovoľne) 2. Zajatí civilní obyvatelia boli odosielaní do Nemecka na nútené práce. Jaltská konferencia 11.2.1945 (posledný deň rokovania a v neutajovanej dohode) riešila návraty svojich občanov a vojakov. Všetky tri mocnosti chceli svojich vidieť doma a nad tým mali dozerať repatriačné komisie. Sovieti chceli zabrániť podobným situáciám ako sa stala v Taliansku v zajateckom tábore č.5 u mesta Celsinativa, ktorý po obsadení bol pod dohľadom britských úradov a z 10 000 ukrajinských zajatcov si britské veliteľstvo zostavilo celú divíziu o 12 plukov k nasadeniu pod ich velením. V Nemecku po oslobodení bolo 7,6 milióna sovietskych občanov. Návrat zajatých, zbehnutých vojakov bol podľa vojnových zákonov nekompromisne riešený (trest smrti a konfiškácia majetku), až 7.7.1945 v rámci amnestie boli oslobodení vojaci, ktorí padli do zajatia v rámci bojov. Druhá časť zajatcov, ktorí sa vrátili domov, bola nútená niesť zodpovednosť a bola potrestaná vlastnou krajinou za zradu. Na konci 2. svetovej vojny nosilo nemeckú uniformu viac ako dva milióny vojakov z Ruska. Dávam na pretras sovietskych veliteľov, ktorí pre získanie moci boli schopní vydávať rozkazy k vraždeniu aj svojich najbližších. Generálmajor Sergej Kuzmič Buňačenko (veliteľ 1.divízie ROA), generálporučík Andrej Andrejevič Vlasov /veliteľ ROA), generál Boris Alexejevič Smyslovskij - Holmston (1. Ruská národná armáda, jeho 500 vojakov skončilo v Lichtenštajnsku), generálmajor Ivan Nikitič Kononov (veliteľ 15. jazdeckej skupiny SS), generál Basan Ogdonov (Kalmykiansky jazdný zbor v zostave Wehrmachtu), Stepan Andrijovič Bandera (veliteľ UPA – B), Andrij Melnyk (veliteľ UPA -M), plukovník Konstantin Grigorievich Kromiadi (veliteľ Ruskej národnej ľudovej armády), kozácky ataman Pjotr Nikolajevič Krasnov (Kozácky zbor SS) a množstvo ďalších dobrovoľníkov, ktorí sa zapredali Wehrmachtu a SS a ktorí na obsadených územiach plnili funkcie v dobrovoľníckych, policajných jednotkách a funkcie v bezpečnostných a štátnych službách. Na východnom fronte bojovalo celkom 71 práporov ROA a 42 práporov na západnom. Na druhej strane to boli generáli a hrdinovia, ktorí svoju vlasť v zajatí nezapredali (Danilov, Karbyšev, Kulik, Ponedelin, Džugašvili a tisíce iných). Vlasov sa nezapojil do Pražského povstania, on osobne to odmietol, ale jeho podriadený generálmajor Buňačenko so svojou 1. divíziou ROA Pražanom pomohol. (Vlasov bol v Prahe 14. novembra 1944 v kolektíve všetkých veľkých nacistických pohlavárov). Toľkoto z historického hľadiska prečo sa Wehrmacht dostal až tak ďaleko a prečo ten prístup k vojnovým zajatcom (nebol vojnový zajatec, ako vojnový zajatec). Páči sa mi ostrý útok Američanov na počínanie sovietskych repatriačných komisii. Len na okraj, ako dopadlo 120 tisíc civilov Japoncov a ďalších 49 tisíc vojakov v decembri roku 1941 v USA, neboli náhodou umiestnení v koncentračných táboroch? Ale oni nemali úplne nič s Japonskou armádou, ktorá prepadla Pearl Harbor, len náhodou mali rovnakú národnosť. Ale to by sme mohli pokračovať ešte veľmi, veľmi dlho. Viem, že pár jedincom som opäť pohol žlčou. Ale no, čo už. () (méně) (více)