Wolf
VOD (1)
Obsahy(1)
Filmová psychoanalýza synovského traumatu, který vyvolaly válečné události staré sedmdesát let. Otec Benjamin byl rabínem v Terezíně, kde sepisoval seznamy lidí, kteří pojedou do Osvětimi. Po válce ho obvinili z kolaborace a nesměl být pohřben vedle své manželky. Syn Wolf zasvětil celý život jeho rehabilitaci. Dnes je mu 75 let a stále se nevyrovnal s těžkým traumatem. Film stojí na dialogu hlavního hrdiny s jeho psychoanalytikem. Natáčel se také v terezínském ghettu a v Malé pevnosti. „Můj film vypráví o vztahu mezi Wolfem a psychoanalytikem Davidem Meghnagim: v jejich rozhovorech se promítají traumatické válečné zkušenosti z terezínského ghetta. Během série sezení přeživšího a profesora se vytvořil důvěrný vztah, z něhož kamery mizí a zůstávají pouze pocity – dvě lidské bytosti sdílejí svou minulost, dějiny, a hovoří o své židovské identitě.“ popisuje svůj film italský režisér Claudio Giovannesi. (Česká televize)
(více)Recenze (4)
Nemá to vůbec tah na branku, ale špatné to není. ()
Prvým Eichmannovým projektom boli protižidovské opatrenia v Rakúsku a ďalším veľkým projektom bol Terezin. Tu sa stretli veľké židovské osobnosti. Z Prahy prišiel a základy terezinskej samosprávy položil prvý židovský starší (judenältester) Jakob Edelstein (ten s celou svojou rodinou bol na jeseň roku 1943 deportovaný do Osvienčima a v júni 1944 zastrelený) z Berlína ho nasledoval v poradí druhý židovský starší Paul Eppstei (ten bol 27.9.1944 zastrelený v Malej pevnosti) a jednou z najkontroverznejšou postavou bol tretí židovský starší Benjamin Murmelstein. Išlo o bývalú významnú postava židovskej správy vo Viedni. Do Terezina prišiel 28.1.1943 a bol začlenený do čela správy v ghete, ako 2. zástupca. Nikto s nim nechcel spolupracovať pre jeho cholerickú a diktátorskú povahu. 28.9.1944 po poprave predchádzajúceho staršieho sa ujal úradu. Bol jediným židovským starším, ktorý sa dožil konca vojny. 4.6.1945 bol zatknutý terezinskými komunistami pre kolaboráciu a uväznený na Pankrác, neskôr prevezený do policajného väzenia v Bartolomejskej ulici v Prahe. Hlavnou vinou, ktorá mu bola dokázaná, že zachraňoval Židov nemeckej národnosti a menej už českej. Nakoniec dňa 3.11.1946 bol prepustený z väzenia. Odišiel do Talianska ale tamojší rabín Dávid Prato ho odmietol prijať do miestnej židovskej obce. Nakoniec sa živil ako obchodník s nábytkom až do svojej smrti. Súdne bol stíhaný aj vo Viedni, ale aj tu bolo trestné stíhanie zastavené. Najviac mu vytýkané divadielka pri obidvoch návštevách medzinárodného kríža ktoré sa uskutočnili za jeho spravovania (osobné spomienky na prvú z nich 22.6.1944 v podaní švajčiarskeho delegáta je opisovaná vo filme Un vivant qui passe z roku 1997) a druhá návšteva sa odohrala 6.4.1945. S akým výsledkom všetci vieme. Murmelstein bol presvedčený, že politika kompromisu, spolupráce a disciplíny bola jedinou cestou ako narúšať stratégiu nacistov. Čo mu nevedeli odpustiť židovské orgány po vojne, že tvrdo bojoval v Rakúsku a neskôr aj v Terezine proti, privilegovanému postaveniu niektorých väzňov. Záver nech si vytvorí každý samostatne. ()
Mal by som asi nejaké výhrady k tej forme, s ktorou to dramaturgicky trochu viazne, no Wolf je tak fantastická a vrstevnatá tragická postava, že to utiahne. Jeho smútkom a nespracovanou traumou z otcových hriechov (do akej miery verí v jeho vinu?) je presiaknutá každá minúta filmu. 3,5* ()