Adresát neznámý

Kim si prostě libuje v bizarnostech. Pokud si mám udělat obrázek podle jeho filmů, tak Korejci mučí, zabíjí, jedí psy a nechávají se jimi uspokojovat. Korejci si házejí do studny mrtvoly, protože voda má pak prý lepší chuť. Korejci koupou své matky a další věci. Nevím Kime, jestli budeš můj oblíbenec. (18.10.2010)

Spolu s Ostrovom sa jedná o najsilnejší Kim Ki- Dukov film ranného obdobia. Veľký posun spočíva vo vykreslení postáv. Tie nežijú v cyklickom svete násilia a erotiky, ale v cykle smútku a utrpenia. Trojica postáv sa snaží vysporiadať so životom, pritom im okolie ani spôsob ako na seba nazerajú, nedovoľujú mať sny, alebo sa posunúť v živote niekde ďalej. Každá jedna pozitívna situácia je nahradená inou v ktorej je plno sklamania. Pritom sa film obíde bez zbytočného násilia a erotiky. Stáva sa ľudskejší a preto omnoho citlivejší. Ki-Duk tu využíva kopec čierneho humoru, ale zároveň nezabúda prezentovať vo filme niekoľko svojich dobrých nápadov - obesenie psami, alebo poranenie oka u všetkých troch predstaviteľov. Film sa neustále vracia k začiatku. Je to jednak podmienené prostredím - ktoré je naozaj asi najbezútešnejšie z celej jeho filmografie. Postavy chodia v kruhu, situácie nimi už raz zažité sa znova opakujú a všetko to smeruje k tragickému koncu, ktorý predstavuje jediný útek zo života aký žijú. Aj napriek dvom hodinám je film zaujímavý a jedná sa o vyspelé dielo, o predzvesť režisérovho premostenia do viacej ľudskejšej a poetickejšej roviny, ktorá mi sedí podstatne viacej. (09.02.2013)

Ki-duk Kimovsky rukopis cítiť na každom milimetri stopáže, kde mi už tradične nevadí ani spomalenie deja na úkor času. Násilie, brutalita, týranie mi práveže v tomto snímku pripadali najmenej samoúčelné. Celý dej, ktorý sa dá po viacerých poetických dielach aj dejom nazvať sa snaží postupne po vrstvách odokrývať traumy a sociálne útrapy kórejského národa po vojne. Každý z charakterov do batohu plného kameňov, ktorý potápa celú krajinu do mizérie, prispieva tím svojím dielikom a spolu znášahú následky, no u každého sa prejavujú v individuálnych skazených životných osudoch. Nemôžem si odpustit analógiu so Štestím aj keď tento film má určite omnoho vyššie ambície a zložitejšiu rozprávaciu techniku. Veľmi výstižný názov plne symbolizuje utrpenie z pocitu izolácie a nikam nepatrenia. Vnímavý človek, ktorý sa nedá znechutiť kimovou rozprávačskou technikou sa môže tešiť na niektoré veľmi silné scény mapr. papierové oko, vyrezávanie tetovania či zúfalú matku na poli..Finálne hodnotenie: Napriek všetkým pozitívam tento film nevybočuje až tak veľmi z klasického kidukovskeho konceptu, teda až na politickú stránku, no výrazové prostriedky zostávajú stále tie isté. Od scény ku scéne moje hodnoteni oscilovalo medzi 3 a 4 gviezdami no nakoniec sa prikloním k 3,5* (27.09.2006)

kazdodenne prezivanie niekolkych osob, ktore nemaju ustlane na ruziach. ich zivoty, autenticke, castokrat brutalne zobrazenie.. tradicny kim ki duk. kto ho ma rad bude spokojny, kto nie, zial dalsi z jeho filmov v ktorych sa sem tam objavi ruka v stolici alebo trebars synove rezanie maminho prsnika.. pre niekoho brutalne a nechutne, pre mna to ma silnu vypovednu hodnotu. (23.09.2007)

Spinave prostredi Korejskeho venkova, kde splet brutalnich vescnicanu predvadi show svych agresivnich choutek. Typicka storyline tohoto filmu vypada asi takto: zakomplexovany misenec doma reze prsa sve matce za to, ze ho splodila s US cernochem, to se nelibi jejimu kamosovi, takze ho za to zavira do klece pro psy a mlati k smrti, to se ale zase nelibi te porezane matce, ktera ma kazdou chvili screaming amok a mlati vsechny okolo. Do toho tam obesuji, strileji, sexualne zneuzivaji a baseball palkou mlati kazdeho psa, ktery se jen objevi na scene. Znasilnuje se ve velkem, tuzky vrazene do oka, strileji se lukem do rozkroku atd. atd. Jinak receno - klasicky Ki-duk Kim. 7/10 (21.06.2010)