Režie:
Nariman AlijevKamera:
Anton FursaHrají:
Achtěm Sejitablajev, Remzi Bilyalov, Viktor Ždanov, Veronika Lukjaněnko, Akmal Gurezov, Ihor KoltovskyjObsahy(1)
Nazim byl zabit ve válce na východě Ukrajiny. Byl to krymský Tatar, který se po okupaci a anexi Krymu rozhodl odejít jako dobrovolník do armády. Jeho otec přijíždí do Kyjeva, aby odvezl ostatky mrtvého syna domů na Krym, kde ho chce pohřbít podle muslimských zvyků. Naléhá, aby s ním do Kyjeva odjel i mladší syn Alim, který by však raději zůstal doma. (Týden ukrajinského filmu)
(více)Recenze (8)
Pro našince dost exoticky působící road-movie. Příběh o cestě otce a syna tatarského původu na Ruskem anektovaný Krym, aby zde pohřbili svého staršího syna/bratra. Cesta na první pohled až idylickou Ukrajinou, která však idylická ani zdaleka není. A idylický není ani vztah hlavní dvojice, jež k sobě po cestě nalézá postupně cestu. Všechna čest - napsat a s takovou lehkostí zrežírovat v 26 letech takhle silnej a vyspělej film. Herecké výkony taktéž výborné. ()
To je film , který má tah na branku jaký už jsem dávno neviděl. Jasnej uvěřitelnej příběh. Pochopení otce synem při cestě ke splnění rodinné povinnosti. Road movie, ale scénář a režisér si nevybrali slabší chvilku! Oba herci - otec i syn Alim hrajou na plný pecky. Nejlepší film LFŠ 2020! 4* ()
Chápem, symbolika a tak. Nuž ale, minúť obrovské prostriedky, riskovať väzenie, ba i život svoj a syna len preto, aby otec mohol pochovať syna na zakázanom území - rodnom Kryme, to je trochu silná káva. Pripálená, evokujúca, prečo násilné formy islamu majú tak silné podhubie a môžu ľahko prepuknúť i u zdanlivo umiernených veriacich. Jednoducho, ak majú pocit, že ich náboženská tradícia je neprimerane rušená, sú schopní akejkoľvek neprimeranej reakcie. Rozdiel v miere slobody kedysi a dnes je ale nepopierateľný. Za komunizmu si vysťahovaní Tatári z Krymu ani len nepípli, čo sa týka možnosti návratu, či nebodaj pochovania svojich blízkych na Kryme. Pokiaľ nepovolila opraty centrálna politicko-úradná mašinéria. Dnes, v kapitalistických časoch, sila peňazí (a teda úplatkov) uľahčí mnohé. Symbolická road movie náladou trochu pripomína Zvjagincevov Návrat. Tiež urputnou snahou a mlčanlivosťou otca, no posúva k úplne iným východiskám. Kým Návrat bol o nemožnosti odovzdania skúseností, Cesta domov ukazuje, že náboženskú a rodovú tradíciu je možné v pohode odovzdať pôvodne apatickej mladej generácii. ()
Výborne ukrajinske road movie o otcovi a synovi,ktorí cestuju s telom ich syna/brata na Krym aby ho tam pochovali.Je to velmi bolestiva cesta.Tento film mi tak trochu pripomina Návrat Andreja Zvjaginceva.Pre režisera Narimana Alieva je tento film debutom a film mal premieru na festivale v Cannes 2019. ()
Na lepší film netreba veľa. Stačí aj neznámych hercov, malý rozpočet, jedna stará kára, trocha benzínu, ale čo treba hlavne je silný príbeh. Našinec asi tým hádkam o Krym a živote tatárskej menšiny na Ukrajine i v Rusku asi veľmi nerozumie. Tento film odhalí viac. Nikdy som nemal tendenciu súcitiť s moslimským spoločenstvom, povedzme si rovno: sú to trochu výbušní ľudia. Ale tí Tatári sú to zobrazení celkom sympaticky, asi ich tam nemajú veľmi v láske. Okrem silnej pasáže mi však chýbal vystupňovaný koniec. Niekto tu spomenul, že ten koniec je silný. Tak ja neviem. Ja som len počul stokrát Alláhu akbar a to naozaj nie je niečo, čo by som chcel počúvať. Mám rád bezpečie. ()
Galerie (6)
Photo © Limelite
Reklama