Obsahy(1)
Dívčí rocková kapela konečně dostává příležitost k průlomovému vystoupení, ovšem pokud přiletí včas do klubu na jiné planetě. Mezitím se svým manažerem ztroskotají na cizí planetě, která se z počátku zdá opuštěná... (Epistemolog)
Recenze (3)
Čakal som síce psychotropnú podivnosť, ale priznávam že story o medzihviezdnej dievčenskej kapele, ktorá počas cesty vesmírom stroskotá na púštnej planéte bola na mňa asi príliš silná mrda. Po väčšinu zostávajúceho času potom sedia vo vraku a tlachajú, čo nie je nič než obyčajná nuda aj keď sa okolo poflakuje nejaký zubatý opočlovek. Manažér kapely medzitým stretne na púšti dve nahotinky a finále exploduje do halucinačných sfér naháňačkou medzi natiahnutými plachtami a zistením že sa všetci zrazu premenili na zombíkov ktorí akoby vypadli priamo z klipu od Michaela Jacksona. A potóóóóm... sa hrdinka prebudí, lebo to bol iba sen a je čas na vytúžené finálne vystúpenie v klube Radioactive Dreams ( áno, tak sa volal starší Pyunov film ). Osemdesiatkovo dusajúci song Lunar Madness bol inak fajn a uvádzač v podobe zmutovaného Mravcožrúta potešil, ale to samo o sebe len ťažko ospravedlní predchádzajúci nášup bezbrehej bezcieľnej bezradnosti ktorá by chcela byť čímsi ako filmom. ()
Pyunova master class v tom, jak za dvouciferný rozpočet natočit celovečerní film, aneb kde se nedostává výpravy, tam pomůže kouřostroj, případně se rozvěsí haraburdí či hadry k sugerování fantaskního prostředí. Jenže "Vicious Lips" bohužel nedostojí ani mrzkým očekáváním, která vyvolávají. V praxi tak přeneseně poslouží jako bolestná připomínka specifik direct-to-video produkcí zlaté éry videopůjčoven, kdy se na tamní police dostalo cokoli, co mělo alespoň rámcově celovečerní stopáž a lákavý obal. Bohužel naplnění zdejší premisy o futuristické dívčí glamrockové kapele, která cestou za svým velkým koncertem ztroskotá na bizarní planetě, i navzdory Pyunovým avantgardním střihovým hrátkám a nepochopitelnému zápalu účinkujících zůstává jen zoufale natahovanou žvanírnou. S velkou mírou shovívavosti ji lze přijmout alespoň jako jeden z nejlacinějších, nejbizarnějších a nejprotahovanějších plagiátů "Vetřelce" (pokud se místo gigerovského monstra spokojíme s chlapíkem ve vlkodlačím makeupu). ()
Tak jsem si chtěl po dlouhý době zase zopakovat nějakýho toho Pyuna a je mi na blití. Chuť jít si koupit šunku se vytratila. Úmorný hovno, kde se gdáká, vlasy alá Cher, Nojnnojcich lufbalons, Joan Jett nevim. Nepřišlo mi, že by to mělo nějaký děj. ()