Strašák

Niekedy sa nevypláca nasrať malé deti, veď aj oni vedia držať nôž v ruke a niekedy sa nevypláca nechať voľný priebeh svojim emóciám a zobrať spravodlivosť do vlastných rúk. Môže to potom dopadnúť tak, že o 20 rokov neskôr sa trauma z detstva opäť vracia, tentoraz však so smrtiacim záhrobným účinkom orientovaným opačným smerom. Čierna duša značnej sily (boogeyman) túži po odplate! Hororu je síce niekedy vyčítaná inšpirácia HALLOWEENom, ten sa však oblúkom práve inšpiroval legendou, ktorú Ulli Lommel svojsky použil v "The Boogeymanovi". Musím povedať, že okrem toho mi hudba Timiho Kroga miestami evokovala aj hudobný motív EXORCISTu Williama Friedkina. Jemné inšpirácie ale nevadia, pretože sa tu nachádza plno originálneho. Celkovo teda filmový zážitok hodný pozornosti narozdiel od pokračovaní Boogeyman II (1983), Return of the Boogeyman (1994), či hororu Bloodsuckers (1997), označovanom aj ako “Boogeyman Vampire Club 4“. ### "The Boogeyman" Ulliho Lommela sa síce čo sa týka Veľkej Británie dostal v roku svojho vzniku do kín v Uncut podobe (podobne tomu bolo aj o rok neskôr, kedy distribučné štúdio "Vipco" predhodilo nezostrihané VHS-ky "The Boogeymana" na pulty predajní), ale o dva roky neskôr - v októbri 1983 pristúpili cenzori z BBFC už ku uvaleniu banu na film umiestnením ho na zoznam tzv. "Video nasties". "The Boogeyman" sa síce v júli roku 1985 zo zoznamu dostal, ku opätovnej distribúcii sa však pristúpilo až v roku 1992, taktiež zásluhou štúdia "Vipco". Tento re-release z roku 1992 nie je ale kompletný, ide o Cut verziu skrátenú o 44 sekúnd. K znovuvydaniu Uncut verzie sa v Británii pristúpilo v roku 2000 (disk označený prístupnosťou Rated:18), či v roku 2004 vydaním 85 minútovej verzie (extended version). ### PS – zábery z filmu “The Boogeyman“ využíva režisér Ulli Lommel aj vo svojom neskoršom projekte, zlepenci označenom “Zodiac Killer“ (2005). Scénky z filmu sa použili jednak ako zmyslené flashbacky, či ako vysielacia kulisa bežiaca v televízore, ktorú sleduje sám režisér Lommel (postava Simon Vale) a Vladimir Maksic (postava Michael Cosnick). (13.02.2009)

Hlavný "strašák" v punčoche natiahnutej na hlave (fakt, nesmejte sa) vyzera vcelku desivo, na plátne je ale strašne málo... Napätie tu nie je vpodstate žiadne, a mykol som sa len raz - a to pri puknutí zvuku v dôsledku zle ripnutého DivXu... Ako píše POMO, buď budete čumieť, alebo sa nudiť. Ja som sa nudil... (27.11.2003)

Lommel si u mě svým THE DEVONSVILLE TERROR (který mimichodem vyšel společně na dvd právě s THE BOOGEYMAN) zrovna nešplhnul, ale já rád dávam druhou šanci a musím říct, že si Lommel se všemi námitkami, které jsem na jeho adresu měl, vytřel prdel a totálně mě uzemnil. THE BOOGEYMAN těží ze slušného nápadu, tísnivé atmosféry a poměrně dobře zmáknutých gore detailů. Hodněkrát mě tam znepokojoval strašák až přílišné podobnosti s Carpiho mistrným zářezem HALLOWEEN, ale naštěstí se zavčasu vydal STRAŠÁK svojí vlastní cestou. Konec naznačoval, že Lommel chystá pokračování a jak jsem se díval do jeho režijní filmografie, tak se tomu tak opravdu stalo. Už se těším a po druhém dílu se určitě poohlédnu. Stojí to za to. (25.03.2007)

Velmi zvláštní příklad osobitého hororu, v němž se vynalézavá tvůrčí představivost mlátí s režijní a scenáristickou neschopností. Ulli Lommel ve Strašákovi spojuje spoustu zajímavých nápadů a vizuálních lahůdek (zejména v bombastickém finále, kde si opravdu ikonicky pohrává s odrazy střípků zrcadla), ale dává to vše dohromady tak pochybným a nahodilým způsobem, že mi to celé přišlo tak nějak roztěkané a neucelené, až jsem z toho byl na rozpacích. Asi bych to zhodnotil jako špatný snímek s výbornými vizemi, který sice chvílemi sám porušuje svoje vlastní nastavená pravidla, ale dokáže divákovi docela rozevřít ústa. Každopádně ta výrazná elektronická hudba Tima Kroga to povyšuje o hodně výš, než si samotný film zaslouží! (05.09.2019)

Ulli Lommel je podivín, miluje tajúplnosť a má šialené nápady. A to je v hororovom žánri zlatá kombinácia. Jeho The Boogeyman je mysteriózny, pomalý, silne atmosférický horor, ktorý si požičiava námet Carpenterovho Halloweenu a zaobaluje ho do psychedelika Daria Argenta. Režisér akoby čítal medzi riadkami, často ukazuje to, čo nám inde ukázané nie je, a naopak vynecháva klišovité doslovnosti, ktoré by práve boli skutočným spomalovačom rozprávania. Bizarný film, pri ktorom sa nebudete báť ani lakať, ale na ktorý budete buď v delíriu čumieť s otvorenou pusou, alebo sa pri ňom unudíte k smrti. Produkčne lacná, no režijne, scenáristicky, obrazovo i hudobne mimoriadne pozoruhodná záležitosť. S týmito parametrami podobná Phantasmu Dona Coscarelliho. Moje 4* sú tak trochu guilty pleasure. (28.10.2003)