Jiná liga

S klasickými (ženskými) rom-komédiami sa to má tak, že vás opakovane obdarovávajú  rôznymi pocitmi a pritom sa to postupne snažia skaziť kombináciou klišé a fraškoidných vedľajších postáv. Out of my league tak spočiatku pôsobí tiež, postupne ale väčšinu nedostatkov dokáže obhájiť (vedľajšie gay postavy majú vlastnú plnohodnotnú story) a je to celé natoľko pekné, že človeka miesto pojmu klišé napadajú termíny typu starosvetskosť, alebo klasika. Dosť to navyše drží Ludovica Francesconi v hlavnej úlohe, ktorá je presne tak roztomilá, ako sme chceli. (19.04.2022)

Normálně se k hraným věcem moc nevyjadřuju, ale tentokrát cítím potřebu u další z řady shitty romantických komedií z netflixu, na které mě donutila koukat má sestra, udělat výjimku. Neskonalá škoda překrásného vizuálu, některých kouzelně napsaných scén a moc příjemné hudby na takhle tristní příběh. Hlavní hrdinka předestírá, že je hrozně ošklivým káčátkem (přitom je moc krásná a má - aspoň podle mě - akorát neslušivý účes) a trpí cystickou fibrózou (což už tu mimochodem bylo). V obsahu navíc stojí, že je „trochu podivínská“, což vás má low key varovat před nejvíc cringe stalkingem v historii filmu. Nah, není to cute, ani když to praktikuje rozkošná holka. Ve výsledku - možná ve vás „trochu podivínské“ nemocné děvče vzbudí nějaký druh lítosti, nebo i sympatie. Mně přišla povrchní, neskutečně toxická a bohužel mě ani nerozesmála. Ona myšlenka toho, že když je člověk jednou půlkou prdele na hrobníkově lopatě, tak má větší odvahu užívat si život naplno a beze strachu, je moc hezká, ale jde to dělat i líp, než očicháváním použitého ručníku a vidličky random rozmazleného, bohatého a rádoby úchvatně hot borce, který nestojí za nic a i tak hlavní hrdinku ve všem převyšuje - to je jen smutné. (04.09.2021)

Hlavní hrdinka příběhu, kterou zde hraje Ludovica Francesconi má sice krk jak antilopa, ale zároveň má něco do sebe, že i když se s její rolí život nemazlil, pořád ve Vás vyvolává údiv a baví Vás na její peripetie koukat. Milé, úsměvné, místy takové až magické, ale zároveň ničím obzvlášť zvláštní. Pořád ale možná díky té italštině hodně milé…a i to se počítá. (04.04.2022)

Tento film patrí do série filmov „umierajúcich tínedžerov, ktorí sa zamilujú“. Námet a teda ani celkové témy snímky nie sú ničím novým a pravdepodobne ani posledným. Isteže ide o variáciu - iná choroba, iné spúšťače kritického stavu/ pravidlá a pohľad „umierajúceho tínedžera“ na svet – avšak podobnosť zostáva. Diváci všeobecne milujú variácie a podobnosti preto ma neprekvapuje, že „neliezol na nervy“ už s omletým. Niekoľko vecí mi však príde vhodné nadhodiť: hlavná hrdina (neuveriteľne mi pripomína Améliu) ako aj LGBTQIA+ vdychujú naratívu celkovú sviežosť a to aj vďaka nie úplne nenápadnému vysmievaniu sa sériám filmov s podobnou tématikov. Medzi jeden z dôvodov prečo považujem tento film za príjemný je rozhodnutie talianských tvorcov neopúšťať rovinu komédie a prepnúť do programu žmýkania emócií. Na záver sa zmienim o pracovnom povolaní hlavnej hrdinky. Istým spôsobom to slúži len k dvom dobrým vtipom a môžeme to považovať za extrémne hlúpe. Čo mi však prišlo zaujímavé (a týmto skladám poklonu Ellie Riuz Rodriguezovej za dabing Ludovici Francesconi), že anglickej verzií bol tento vtip oveľa výraznejší a údernejší ako v originálnej verzií. (Odporúčam pozerať film v originálne a prepínať iba v prípade scén z potravín!) (22.08.2021)

Svojim zjavom, výstrednosťou a osobnosťou mi Marta dosť pripomínala preslávenú Améliu z Montmartru. Príbeh je v podstate jednoduchý a viacmenej priamočiary, a dáva do kontrastu "nenápadnú" Martu a populárneho "princa Krasoňa" Artura. Hoci to dejovo nebolo žiadne terno, tak ten štýl ma celkom bavil, a veľmi pomohol k tomu, že film bol napokon vcelku atraktívny a zaujímavý. Každopádne, k Marte som si sympatiu akosi nenašiel a takéto excentrické osobnosti fakt nemusím. Ale ako film to ušlo, fajn na 3*. (26.08.2022)