IceQueen

Tragikomický bizárik, ktorý vás kompletne prevráti hore nohami (alebo dolu hlavou, záleží od preferencií), čo má za následok, že sa smejete aj v krajne nevhodných momentoch. Nikto nevie lepší nemý úžas než Ulrich Thomsen. O Madsových kvalitách hádam ani nemusím.

Posledných zopár sekúnd bolo, v porovnaní so zvyškom filmu, rozhodne najlepších a nie výlučne preto, že už sa milosrdne blížili titulky. Ani spomínaný záverečný dobrý fór (nejde ale o nejaký brutálny trhák, kvôli ktorému treba Alycku vidieť), súvisiaci s predošlým jednaním hlavnej postavy, ma neovplyvnil natoľko, aby som zvýšila hodnotenie (podľa toho, čo som sa dočítala v niekoľkých komentároch, mnohí mali chúťky film vypnúť a napriek tomu hodnotili dosť vysoko). Mäsiarske scény vo finále na mňa tiež nijako špeciálne nezapôsobili.

American Idiots.

Zvrátené. A to myslím ako pozitívum.

S ohľadom na brutalitu predmetného zločinu a z úcty voči obetiam, by si dokument zaslúžil kvalitnejšie a poctivejšie spracovanie. Výsledný produkt je kolážou rodinných videí, záberov z policajných kamier a sady správ, ktoré si aktéri vymieňali medzi sebou. Čo ma desí najviac je, že niekto taký pokojne môže spať vedľa vás v posteli a vy nemáte ani tušenie.

Bernthal so svojim drevorubačským šarmom a chôdzou horskej gorily sa snaží byť Richard Gere z roku 1980, ale ani to roztomilé culenie a hanblivé pohľady na parkety by nestačili, aby bol do úlohy drahého gigola mojou prvou voľbou. Ale nejaký ten groš by som reálne za neho pustila, čo si budeme. To však nie je zásadná závada, ktorá by znížila moje hodnotenie. Neustále sa opakujúce tie isté flashbacky, ktorých veľká časť je nepodstatná, sú otravné a aj keď mi pamäť neslúži ako by som si priala, demenciou ani alzheimerom netrpím, aby mi každú chvíľu museli pripomínať čo kto povedal a ako hlavný hrdina romanticky interaguje so svojou osudovou spanilou devou. Rozumne zostrihať a možno by som hodnotila vyššie. Rosie O'Donnell a aj jej postava perfektné.

Keď bludom trpí jeden človek, hovorí sa tomu šialenstvo, keď ním trpí veľa ľudí, je to náboženstvo. (Pirsig)

Aj keď mi bolo jasné, čo sa za všetkými tými pozatváranými dverami dialo (okrem toho, že mali herci pauzu), ostala som nezasiahnutá. Všetko bolo podávané v náznakoch, "herci" nemali na to, aby predviedli nejaké uveriteľné emócie a hlavná hrdinka zvládla tak maximálne skriviť ústa, keď sa jej niečo nezdalo. Zmršená šanca natočiť silný príbeh.

Keď žene pri fyzickom dialógu vyrazíte zub, nezabudnite jej dať pod vankúš peniažky od Zúbkovej víly, Olivier to vie... Z nejakého dôvodu hodnotím až s odstupom a snažím sa spomenúť si, aký dojem vo mne seriál zanechal. Vychádza mi niečo medzi nijaký až ľahko pozitívny. S jednaním a zmýšľaním Angely som nebola príliš stotožnená a zvrat tiež trošku škrípe. Ale ak nemáte čo, tak dajte kľudne toto.

Dá sa povedať, že ide o v celku tuctový motív, ktorý bol v rôznych obmenách použitý vo viacerých thrilleroch, akurát s tým rozdielom, že je zasadený do stalkerského sci-fi prostredia. Úprimne, takého sveta, kde by si niekto (vrátena mňa, aby som sa úspešne mohla mučiť) mohol prezerať nahrávky z môjho biedneho života, by som sa nechcela dožiť. Z môjho pohľadu, hlavný problém filmu spočíva v tom, že viac ako ja, si ho užil Clive Owen.