IceQueen

V podstate nemám nejaké masívne výhrady, ale ani čo vyzdvihnúť. Sledovanie Morbiusa je zhruba tak pútavé, ako sledovanie rovnej čiary na EKG monitore.

To vás tak v deväťdesiatke nečakane (AKA blesk z jasného neba) vyrazí šesťdesiatpäťročný šéf a na vaše miesto najme nejakého jarého sopliaka ledva po šesťdesiatke. O rok, akoby sa nič nestalo, za vami príde a chce, aby ste z Mechika vyextrahovali jeho trinásťročného synátora. Chlapcova, asi štyridsaťročná (spočítajte si to sami), matka sa vás snaží dostať do postele, ale vy nekompromisne a frajersky odmietnete. No potom príde do deja ešte jedna señorita a... Tu už som veru tŕpla, či nebudem musieť absolvovať nejakú tú seniorskú erotickú scénu. Z Clinta je už roztrasený deduško a niekedy mi bolo až ťažko sa na neho pozerať. Dvadsať rokov dozadu by si takýmto slabým scenárom vytrel prdel. Chcem tým povedať, že lepšie je odísť z trónu so vztýčenou hlavou, smerom k západu slnka, ako sa z neho potupne zosypať a po štyroch odbatoliť do tmy. Takže pán Eastwood, už len za kameru, alebo úlohy adekvátne veku, kým je ešte čas.

Po prečítaní knihy a druhej projekcii zvyšujem na päť hollywoodskych hviezd.