IceQueen

Môj morálny kompas sa točil ako ventilátor a postupom času som mala trochu problém sa rozhodnúť, či mám držať palce bezškrupulóznej, bezcitnej, mamonárskej sociopatke, alebo nekompromisnému, psychotickému mafiánovi polovičnej veľkosti, ale zato dvojnásobného odhodlania riešiť svoje problémy, ktorému prvá menovaná skrížila cestu. Rosamund dala tú svoju chladnú príšeru fantasticky a priznám sa, neraz som mala chuť jej skočiť do toho žiarivobieleho úsmevu. Z môjho pohľadu určite ľahký nadpriemer, ale mne by viac vyhovovalo, keby sme neprehodili výhybku do lacnej gangsterky s diskutabilnými zvratmi, ale ostali v trochu sofistikovanejšej hre.

Pokiaľ sa každý večer nebalíte do spojenoštátovskej vlajky, tak vás tie kecy dorazia. Povedzme si pravdu, aj občasný návštevník základnej školy tuší, že tam nie je všetko s kostolným riadom, ale je to fikcia, tak to nechám tak. Byť to nemý film, alebo ja hluchá, hodnotím o jednu hviezdu vyššie. Pre intenzívnejší zážitok odporúčam miesto Eckharta dosadiť si Bidena.

Wallace Bryton je ten typ charakteru, ktorému prajete všetko, čo ho (podľa TV Prima) čaká a TV Prima sa v obsahu nebojí bohapusto spoilerovať o tom, čo Wallaca Brytona čaká. Depp sa so svojou úlohou extrémne trápneho detektíva dotkol svojho hereckého dna a neváhal do tohto cirkusu zapojiť ani svoju adolescentnú dcérku, čo samo o sebe stačí na neohlásenú návštevu sociálnym pracovníkom u Deppovcov. Vo výsledku je Tusk prosto nevtipný, jemne hororový bizárik a najviac sa pobavíte na vetičke z úvodu, že je inšpirovaný skutočným príbehom. Musím povedať, že trošku som zápasila aj s dabingom, bol pre mňa ešte rušivejší, ako obvykle, ale keď nemáte na výber...

Po terapii u Paula by som bola zrelá na psychiatra.

Opakovanie je matkou múdrosti a otcom stereotypu, alebo čoho je moc, toho je príliš. Navzdory tomu zábavné, akčné a vtipné. Grillo má 55 rokov, slovom páťdesiatpäť!

Jeden z tých kvalitnejších dokumentov. Aj keď mám veľkú sťažnosť, zišlo by sa viac Ramirezovho dramatického života a menej úvah o duševnom rozpoložení hlavných vyšetrovateľov. Možno keby vystrihli pohľady do neznáma, nemuseli by ani predlžovať stopáž.

Nech si tie vlasaté strašidlá robia čo chcú, nech sa režú, otáčajú kríže hore dlhšou nožičkou, čuchajú k mŕtvym zvieratám, antispoločensky nesprchujú, stále to pre mňa budú len zakomplexovaní trapáci, ktorí maminke ukradli múku a ocinkovi box na topánky a rádoby drsne a neohrozene pózujú pred objektívmi jednorázových fotoaparátov, kúpených na pumpe za ich rodnou dedinou. Ich potreba dávať si démonické mená a nasilu šokovať babky z kresťanských spolkov mi pripadá strašne komická a úbohá. Veškerá sranda však končí, keď im tie ich predstavy rozložia mozog, všetky tie hlúposti prestávajú byť len image tvorený kvôli reklame na ich umeleckú činnosť a rozhodnú sa násilím a vraždením svetu a Satanovi dokázať, že si zaslúžia pri stole sedieť hneď vedľa samotného Princa temnôt.

Akonáhle Gilberto zhodí policajnú uniformu, ozlomkrky uteká k svojmu počítaču, aby mohol s ďalšími výmyselníkmi fantazírovať o krásach unášania, mučenia, grilovania a jedenia žien. Možno sú to len neškodné, aj keď nie príliš gustiózne, fantázie, možno už ide o reálne plány a možno dokonca ani náš Gilberto sám nevie, čo čas a vysnívaná mučiareň prinesú. Lenže Gilberto začína do svojich plánov inštalovať aj reálne osoby zo svojho okolia, sleduje ich a používa policajnú databázu na zisťovanie všakovakých užitočných informácií. Jedného dňa sa však Gilbertova manželka rozhodne prelustrovať jeho činnosť na internete a pri tej príležitosti samú seba objaví ako hlavnú aktérku krvavého príbehu s fatálnymi následkami. Problém je, že Gilberto vlastne nič neurobil, aj keď jeho gurmánske popisy sú dosť grafické a plány na únos začínajú získavať jasné obrysy. Otázka znie, čo s Gilbertom? Preventívne zavrieme? Za myšlienky? To je predsa nonsens. Ale čo ak... No, budeme si musieť počkať, život spoilery neuvádza.

Henry Lee Lucas a Ottis Toole boli naozaj kamaráti a úchylní degeneráti k tomu... Tu však veškerá (možno až na pár drobností) podobnosť filmu s realitou končí.

Z môjho pohľadu citeľná zmena k horšiemu. Kedysi sa u nás platňa s Jááánošíííkom a Človečinou otáčala na gramofóne neustále, no potom "záhadne" zmizla (zmenila domácnosť) a bolo po srande. Ten scenáristický update ma rozosmial len málokedy, ale staré fóry potešili. S ohľadom na predošlé obsadenie majú súčasníci ťažkú úlohu, napríklad Markoviča ako Uhorčíka nemá ani v najmenšom šancu nikto prekonať, aspoň Štepka nesklamal. Keby som nemilovala originál a nepoznala ho takmer naspamäť, možno by som hodnotila inak.