Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Animovaný
  • Dobrodružný
  • Komedie

Recenze (311)

plakát

Jindřich V. (1989) 

Film natočený podľa rovnomennej hry Williama Shakespeara, režíruje vtedajší nováčik Kenneth Branagh, ktorý zároveň stvárnil aj hlavnú úlohu. Film pre fajnšmekrov - vyvíja sa pomaly, zozačiatku prevládajú divadelné dialógy medzi obyčajnými vojakmi a dvoranmi, postupne sa dej presunie na bojisko do Francúzska kde vrcholí bitkou pri Agincourte a končí sa svadbou kráľa Henricha s francúzskou princeznou Katarínou. Film je adaptáciou divadelnej hry, schopní herci sú teda samozrejmosťou - každá postava sa do svojej úlohy hodí dáva jej ďalší rozmer, najviac priestoru má samozrejme Kenneth Branagh ako mladý nepriateľmi podceňovaný a priateľmi zbožňovaný kráľ Henrich V., ktorý sa vydáva do boja o francúzsky trón, ktorý mu podľa starodávneho práva patrí a je ochotný ho bezodkladne získať, čo pôsobí pomerne naivne, je to však vyvážené jeho rozporuplným charakterom - nie je to tyran, ktorý ide cez mŕtvoly vlastných ani cudzích vojakov, pred rozhodujúcou bitkou dokonca váha o právoplatnosti svojho nároku a premýšľa nad úlohou seba v tejto "hre" ako aj úlohou vládcov v dejinách. Vrcholom filmu je bitka pri Agincourte, ktorá je jednou znajlepšie nakrútených bojových scén vôbec a scéna, ktorý ju nasleduje - pochod kráľa a jeho vojakov a mŕtvolami ich pážat za doprovodu piesne Non nobis Domine, ktorá je zase jednou z najepickejších scén v dejinách. Atmosféru filmu dotvárajú kvalitné kostýmy a hudba Patricka Doyla.

plakát

Jméno růže (1986) 

Oproti viacvrstevnatej a zložitej (a samozrejme geniálnej) knihe je to pochopiteľne "iba" zosekaný hlavný dej pre film, kde množstvo myšlienkových pochodov a filozofických úvah muselo zostať bokom, a kde ešte aj filmári zmenili záver, aby bol prijateľnejší pre publikum, nič to ale nemení na fakte, že je to stále perfektne zrežírované, zahrané a natočené s citom do najmenšieho detailu. Hudba je atmosférická, herci v hlavných úlohách sú výborní a na tých vo vedľajších úlohách človek vďaka neuveriteľným variáciám úplne odlišných a jedinečných tvárí aj tak nezabudne a nestratí v nich prehľad. Záver je možno až príliš rýchly a dovtedajšia temná atmosféra sa zmení skôr na akciu, čo filmu trochu uškodí. Film je však stále majstrovsky vygradovaný a to stupňovanie od pomalého a strnulého príchodu do kláštora až po záverečné inferno tu má miesto. A ten detektívny hlavný dej - v knihe iba za jedna z dejových línií - je stále nepredvídateľný a perfektne spracovaný a vystupňovaný - hlavne, keď si človek pri opätovných projekciách všíma, koľkokrát tvorcovia priamo naznačovali, o čom to celé je.

plakát

Jurský park (1993) 

Na tomto filme som frčal už asi od šiestich rokov a za ten čas som ho videl nespočetnekrát - toľkokrát ako tento film som asi žiadny iný nevidel. Už vtedy ma udivovala tá atmosféra podfarbená perfektnou hudbou a skutočné "oživenie" dinosaurov. Hoci sa doba pohla, efekty vôbec nezostarli, práve naopak - keď si človek pomyslí, čo dokázal Spielberg už v roku 1993 hneď ho napadne, že tie efekty by sa lepšie nedali urobiť možno ani dnes. V pár záberoch to už síce vyzerá trochu zastaralo, vo filme je fakt neskutočne veľa chýb a logických nezmyslov, nič to ale nemení na konečnom výsledku. Zároveň je tu rozpracovaná myšlienka vzťahu človeka a prírody (konkrétne pokusu človeka o jej ovládnutie) a hrania sa človeka na boha. Pre mňa je tento film nostalgia a jeden z mojich najobľúbenejších.

plakát

Jurský park 3 (2001) 

Tretí diel série, tentoraz bez Spielberga ako režiséra. Efekty sú tradične kvalitné, herci ujdú, hudba z väčšej časti recykluje staršie motívy Johna Williamsa a pridáva pár jednoduchých neprelomových skladieb, logické nezmysly zostávajú a pribudlo k nim aj "náhodné" šťastie skoro vo všetkom, čo hlavné postavy zažívajú a príbeh je prostý. Kým predchádzajúce dva filmy mali osobitú atmosféru, vlastnú hudbu, dobre spracovaný dej a príbeh o nebezpečenstve zahrávania sa s vedou ako s hračkou a z toho plynúce ohrozenie, tento diel sa posolstvu znásilnenia prírody venuje v menšej miere a celý dej stojí hlavne na rýchlej akcii a na tom, ako si rozvedená americká rodinka uprostred ostrova s dinosaurmi uvedomí, že sa všetci majú stále radi... Napriek tomu je vo filme niekoľko zapamätateľných scén a dobrých momentov, vďaka ktorým film stojí za pozretie a netreba ho nutne považovať za odpad. V rámci série síce najslabší diel, ale aj tak pekný priemer.

plakát

Jurusarezaru mono (2013) 

Tento remake sa ťažko hodnotí - dej je prakticky ten istý (okrem záveru, ktorý je mierne upravený) až na odstránenie niektorých komediálnych prvkov z originálnej verzie (film je celý čas vážny bez jediného vtipu) a čo je horšie, boli odstránené hlbšie vzťahy medzi postavami (či už vzťahy medzi prostitútkami alebo vzťahy medzi lovcami odmien, alebo medzi šerifom a lovcami odmien...), ich vzájomná interakcia je tu slabšia, čo sa najviac prejaví v záverečnom vyrovnaní, ktorému už vôbec nepomáhajú patetické spomalené zábery a emocionálna hudba... Adaptácia do japonského prostredia ale dopadla skvelo - presunutie na "zapadákov" severného ostrova Hokkaidó výborne evokuje americký Divoký západ, Indiánov (aj ich útrapy) nahradilo etnikum Ainu (so svojimi útrapami) a hlavná postava je prepísaná z banditu na bývalého dôstojníka šógunátu a utečenca pred novým vládnym režimom s nie práve čistou vojenskou minulosťou. Veľmi dobrá je aj technická stránka - kamera, výprava, exteriéry, kostýmy aj súboje - až na ten záverečný, ktorý je nešťastne skazený spomalenými zábermi a patetickou hudbou. Keby som nevidel pôvodný film, možno by som išiel na 5*, takto to ale celé stráca šmrnc originality a pôvodnosti, ale vyznieva to ako obyčajný prepis bez hlbšieho autorského aj citového vloženia - okrem toho nového, dojemného záveru.

plakát

Kick-Ass (2010) 

Akčná hovadina o obyčajnom americkom študentovi krátiacom si čas komiksami (okrem iného...), ktorý sa rozhodne ísť sám bojovať proti zločinu. Ako to dopadne je jasné, on sa ale nevzdáva a pokračuje až sa časom zapletie do konfliktu medzi "skutočnými" superhrdinami a ich nepriateľom... Perfektní herci, skvelá réžia, podarené popkultúrne odkazy, výborná hudba, majstrovská kamera, strih a akčné scény (také nereálne až sú vtipné) a samozrejme takmer tarantinovská glorifikácia násilia, krvi, brutality a vulgarizmov. Príbeh je zaujímavý, vtipný aj vážny (kde treba) a dôjde aj na nejaké emócie. Adaptácia je to veľmi dobrá, primerane (nie otrocky) presná, pridáva aj vlastné vklady, čo je určite výhoda a čo sa týka záporákov je aj prepracovanejšia (hoci sa trochu vytratí pocit prekvapenia zo záverečného zvratu). Romantická línia ako vždy americká, nepravdepodobná a smiešna - najmä, keď to človek porovná s komiksom. Aj tak je to ale výborný, cynicky vtipný a zručne natočený akčňák.

plakát

Kick-Ass 2 (2013) 

Samozrejme, že to nemá originálne kúzlo prvého dielu ani skvelú Vaughnovu réžiu a vtip malej Hit-Girl už mierne pohasol, keďže nám trochu vyrástla (predsa len vidieť 11-ročné decko, ako kosí zabijakov bolo na jej postave najzábavnejšie), ale stále je to výborné pokračovanie s perfektnými hercami, dobrou hudbou, primerane využitými novými postavami, ešte väčšou brutalitou a vulgárnosťou a najmä s vážnejším moralisticko-poučným dejom, čo vôbec nevadí, ale dodáva miesto pre emócie a dejový zápal. Príbeh je tiež dobrý, prepracovaný, spočiatku tradične cynicko zábavný a od polovice postupne vážnejší a s pár superhrdinskými "úvahami". 5* nedávam len kvôli tej záverečnej mele, kde už toho bolo príliš, ale ktorá aj tak nič nemení na tom, že je to určite podarené a zábavné pokračovanie.

plakát

Kleopatra (1963) 

Gigantické kulisy, veľké davové scény, výborný scenár, veľkolepá hudba, ale aj nie až také výborné herecké výkony, kostýmy, ktoré nie sú veľmi dobové, ale skôr fantáziou kostymérok, obsiahla stopáž a prílišný "moderný" výzor niektorých interiérov. Prvá polovica s Caesarom zaujímavá a rýchlo plynúca, druhá s Marcom Antoniom spočiatku tiež dobrá, ale potom zadrhávajúca na nekvalitne a neprehľadne zobrazenej bitke pri Aktiu (ktorej natáčania sa zúčastnili možno tak 4 lode...) a trochu chaotickom podaní udalostí, ale predsa len zachránená poslednou polhodinou a pôsobivým záverom. História bola síce nevyhnutne zosekaná a miestami upravená, ale to sa dá prepáčiť a film možno brať ako kvalitnú "historickú" antickú fresku. Scéna príchodu do Ríma veľkolepá - hoci nemá žiadny historický základ, Konštantínov víťazný oblúk tam nemá čo robiť a tí tanečníci z rovníkovej Afriky sú až prílišným uvoľnením fantázie tvorcov, tak predsa len scéna pritiahnutia sfingy má silu aj dnes. Napriek nedostatkom si to vďaka tomu gigantickému spracovaniu tých 5* zaslúži.

plakát

Klub poslední naděje (2013) 

Realistický film o jednom šovinistickom elektrikárovi a jeho podobne založených kamarátoch, ktorý uprostred 80-tych rokov, čiže v dobe, kedy sa AIDS považoval za chorobu homošov a feťákov, dostane HIV... a všetko, čím opovrhoval sa stočí naňho a on sám, neohrozený pôžitkársky mačo sa stane terčom výčitiek a vyčleňovania zo strany svojho okolia. A uprostred vlastného trápenia aj trápenia ostatných teraz už jemu podobných sa rozhodne bojovať - jednak proti obyčajnej nevôli "obyčajného" okolia aj proti vykorisťujúcim farmaceutickým spoločnostiam. Hudba dobrá, atmosféra sedí, herecké výkony perfektné (Oscary zaslúžené), príbeh jednoducho "pekný" a na zamyslenie, dej pomalý a konverzačný, ale skvelo zostrihaný s výbornou kamerou, emočným dopadom na mieste a posolstvom jednak o boji proti šovinizmu (skutočný názor na vec si môžeme vytvoriť, až keď ju zažijeme na vlastnej koži) a jednak proti byrokracii, skorumpovaným úradom a po peniazoch (nie po zdraví pacientov) bažiacich farmaceutických spoločnostiach... Znie to síce naivne a americky, ale film je našťastie spracovaný realisticky, bez žmýkania sĺz a bez gýču., čo z neho naozaj robí kvalitne natočenú drámu s aktuálnym posolstvom.

plakát

Kmotr (1972) 

"Dám mu ponuku, ktorú nemôže odmietnuť." Oprávnene jeden z najslávnejších filmov v dejinách, ktorému kraľuje Marlon Brando ako Don Vitto Corleone a rozbieha sa Al Pacino (ktorý to naplno "rozbalí" v druhom dieli, ktorý nie je o nič horší). Legendárna mafiánska sága o osudoch, strastiach a rizikách tohto spôsobu života, stopujúca vojny gangov, všadeprítomnú korupciu a často nevyhnutné krvavé "konečné riešenie" všetkých problémov podfarbená skvelou hudbou a najmä držiaca pokope výbornou Coppolovou réžiou.