Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Animovaný
  • Dobrodružný
  • Komedie

Recenze (311)

plakát

Noe (2014) 

Určite treba priznať, že film je nevyvážený a treba ho vidieť celý, keďže prvá 1,5 hodina je spočiatku klasické rodinné biblické dobrodružstvo s "tými dobrými" a "tými zlými", pričom "tí zlí" budú potrestaní a "tí dobrí" zachránení. "Tým dobrým" navyše pomáhajú kamenní "Enti" a to jednak pri stavbe lode, ktorá "tých dobrých" zachráni pred celosvetovou potopou a jednak pri záverečnom útoku "tých zlých" na loď, keď sa katastrofa po 90 minútach filmu začne a naplní - tesne po tomto mieste sa väčšina rodinných biblicko-fantasy filmov končí. Aronofského réžiu do tohto bodu prezrádza niekoľko zaujímavých snovo-apokalyptických a úvahových pasáží a jeho vizuálny štýl, ale keby tu film končil, bol by asi za 3*. Po potope a 90 minútach ale prichádza prerozprávanie "stvorenia sveta" (ktoré ma zarazilo do sedačky) a zvyšná psychologická polhodina, ktorá už je typicky "aronofovsky" psychologicky deptajúca. Herecké výkony dobré (Crowe ako vždy vedie), efekty výborné, strih a kamera majstrovské, biblický príbeh prispôsobený (čo doslovných veriacich nepochybne naštve), sčasti fantasy veľkolepá a sčasti depresívna Mansellova hudba perfektná, staroveká atmosféra takmer žiadna - ženy tu chodia v nohaviciach, muži tu chodia v látkových košeliach a kožených kabátoch, ktoré sú síce nahrubo zošité, ale tvarom vyzerajú skoro ako dnešné. Aronofsky si pôvodný biblický(?) príbeh výrazne prispôsobil (najmä v poslednej polhodine, ktorá je celá z jeho hlavy) a pridal ku klasickým biblickým smilstvám, vraždám a zlám aj ekologický prvok o (ne)úcte človeka k prírode, jeho mieste v nej, o povahe človeka samotného a cez postavu Noema a jeho údelu nastoľuje otázku, či by si vôbec záchranu zaslúžil. Postava samotného Noema je tiež prispôsobená, ale inak je to perfektná ukážka starozákonného proroka, ktorý je prísnym otcom rodiny, ktorú miluje a chráni, nenávidí svojich nepriateľov, ktorých nemá problém zabiť a svojho Boha počúva na slovo, nech už mu prikáže čokoľvek - aj keď jeho "príkazy" a "znamenia" sú nejasné a viaczmyselné, čím režisér nastoľuje otázku podmienenosti zjednodušeného a čiernobieleho náboženského zanietenia a toho, čo a kto je vlastne zlo/zlý... Noe je úvahovo a symbolicky obsiahly film na zamyslenie, ktorý sa nespolieha iba na doslovné kopírovanie Biblie, ale otvára vlastné otázky a predkladá myšlienky, ktoré si v danom kontexte mohol dovoliť použiť a ukázať fakt iba Aronofsky a ktorý ako vidno z tunajšieho hodnotenia nie je pre všetkých, ale ktorého filozofická hodnota a "odlišnosť" od ostatných podobne ladených filmov je nezanedbateľná.

plakát

Potulný samuraj Kenšin: Kjóto v plamenech (2014) 

Začnem hlavnými negatívami - to, že sa tvorcovia snažili do filmu napratať čo najviac postáv z mangy a seriálu je síce pekné, ale nakoniec to vedie k tomu, že postavy sú len do počtu a ich úloha v deji je minimálna. Tiež je nevýhodou dejová línia s Aošim, ktorá je jednoducho dokašľaná (hoci keby postavu Aošiho dali už do prvého filmu, tak by sa tomu dalo predísť) a jednu z najzaujímavejších postáv mangy iba deformuje. Celkovo si neviem veľmi dobre predstaviť, ako by sa na to všetko - haldu nových postáv, dosť rýchly dej skákajúci z jednej kapitoly do druhej - pozeral človek, ktorý mangu ani anime nepozná. Na druhej strane je ale tiež pravda, že film efektívne zachováva základnú dejovú kostru a príbeh rozpráva veľmi plynulo, čiže neznalci predlohy si nijaké škrty nemusia všimnúť. S ostatným som ale spokojný. Akcia je výborne natočená a dynamická (v tradícii prvého dielu), súbojov je viac než dosť a funkčne zapadajú do deja, hlavní herci sú skvelí (aj keď vedľajší to skôr preháňajú), hudba je perfektná a záverečné navnadenie na posledný diel je dostatočne pútavé. Záverečný diel celkovo u mňa definitívne rozhodne, čo tvorcovia zamýšľajú a spravia s vedľajšími postavami a či ich príbehy odbijú ako v slabom Šin Kjóto hen a či tam (a tým pádom aj tu) budú iba do počtu alebo z nich urobia plnohodnotné postavy, tak ako v mange. Ako som ale povedal, s ostatnými stránkami som zatiaľ spokojný. (UPDATE 18. 5. 2021).

plakát

10 pravidel jak sbalit holku (2014) 

Jednoduchý český romantický remake talianskeho filmu (ktorý som nevidel) tentoraz o jednom českom lúzerovi, čo sa snaží s pomocou svojich kamarátov a otca a 10 jeho desiatich pravidiel očariť jednu Slovenku, pričom sa mu do cesty behom pár dní postaví taká prehnaná hromada prekážok, že to už v takom rýchlom časovom slede ani nie je vtipné... Samozrejme, že tu ani kúsok reálnosti hľadať nemôžeme a nemá význam ju komentovať, ale hlavná humoristická vložka tiež nefunguje až tak, ako by sa na komédiu patrilo - pár vtipných scén tu pochopiteľne je (táborák, Sandokan...), ale ako celok to príliš z priemeru nevyčnieva a nezachraňujú to ani celkom príjemní herci, ani prostá kamera a už vôbec nie réžia a otravná dookola hrajúca patetická hudba.

plakát

Blízko od sebe (2013) 

Môže to mať výbornú výpravu, južanskú atmosféru a perfektné herecké výkony, ale ak to má nikam nesmerujúci dej a iba pár telenovelových zvratov, tak to za viac ako priemerný film nemožno považovať. Starý manžel a otec záhadne zmizne, na rodinnú farmu sa k matke nahrnie celá rodina, otcovo zmiznutie sa tragicky vyrieši a všetci na čas zostanú spolu... Film o partii rozhádaných ženských (ich manželia stoja na kraji a občas niečo vypustia...), v ktorom sa premelie pár zaujímavých realistických myšlienok, aby ich nakoniec prevalcovali spomínané "nečakané" a "neuveriteľné" telenovelové zvraty a poslali ho do hlbín rádoby rodinných kroník... Ak niekoho baví sledovať dve hodiny rodinného fuckovania, hádok a samozrejme trošku toho princípu "každý s každým", tak by mal byť spokojný. Koho to nebaví, tomu tento film nič neprinesie a akurát sa bude čudovať, čo týmto chcel autor povedať.

plakát

Cyril a Metoděj - Apoštolové Slovanů (2013) (seriál) 

Prvý diel predstavujúci postupné spoznávanie s hlavnými postavami, ich detstvom, výchovou a prvotným pôsobením je jednoznačne najslabší a nepomáhajú mu pri tom ani niektoré trápne spomalené bojové sekvencie (ktorých tu našťastie nie je veľa). Zvyšné diely už sú dejovo zaujímavejšie a sú spracované kvalitnejšie - aj tak ale "iba" na priemernej úrovni. Kostýmy tak akurát, hudba veľmi dobrá, ale zase efekty slabé, herecké výkony kolísavé (od charizmatického Bahúla po otravného učesánka Jankovského), najväčšou slabinou tohto diela je ale spôsob jeho podania - nie je to film, nie je to dokument, ale niečo na polceste, snímok má (nepochopiteľne) dvoch rozprávačov - klasický dokumentárny voice-over a starého Metoda - historicky je síce presný, pre znalca témy ale neprináša nijak závratné množstvo nových informácii a tie, ktoré prináša sú idealizované a podané s ničím neskrývanou úctou a obdivom voči týmto dvom učencom a naviac sú postavy rozdelené klasicky na úplne dobré a úplne zlé. Rozprávač síce podrobne vysvetľuje, čo sa deje, na to by ale vystačilo klasické dokumentárne spracovanie. Tiež sa tu striedajú kvalitné scény s mierne gýčovitými, ktoré scenárista nezvládol a nechal hovoriť postavy do očí bijúce nereálne repliky (cca 8-ročný Konštantín dumá nad nekonečným šťastím v Bohu???). Toto filmové spracovanie tak zostáva na úrovni priemeru, hoci, keby bolo dokumentom, mohlo by byť výborným.

plakát

Gravitace (2013) 

Príbeh síce jednoduchý, ale vďaka dychberúcemu vizuálu (porovnania s Vesmírnou odyseou sú na mieste), skvelej hudbe, dusivej atmosfére a frustrujúcemu zvuku (dýchanie, tlkot srdca...) ide o nezabudnuteľný zážitok. Plus k tomu výborní herci (hoci prakticky iba dvaja), dokonale a do detailu prepracované efekty, krásne aj zároveň stiesňujúce obrazy vesmíru a existenciálne posolstvo o vôli žiť tento zážitok ešte umocňujú. Možno to nie je všetko úplne realistické alebo presne do každého záberu pravdivé, ale aj tak to vyráža dych.

plakát

Hobit: Šmakova dračí poušť (2013) 

Oveľa akčnejšie ako predchodca, vo filme sa neustále niečo deje a vďaka tomu tie 2 hodiny a 40 minút ubehnú ako voda. Film sa nikde nespomaľuje (jediným spomalením je epizódka v jazernom meste Esgaroth) a po krátkom (mierne prequelovom) úvode a krátkej (beornovskej) predohre sa hneď začne akčná jazda s pavúkmi, ohyzdmi, elfami, "Nekromantom" (konečne je vidieť jeho pravú podobu a skutočnú úlohu v deji) a samozrejme drakom. Vrcholom filmu je vstup do Ereboru, Bilbo v obrovských sieňach plných zlata, jeho rozhovor s drakom a najmä akčná jazda, ktorá trvá až do mierne uťatého konca - to ale dokazuje, že tvorcovia si to najlepšie z knihy nechali na koniec a že posledný diel bude najväčší a máme sa na čo tešiť. Efekty sú naozaj dokonalé - odporní pavúci, akčná jazda na rieke, Esgaroth, a čerešnička na torte - Erebor a drak (ktorý je naozaj spracovaný do poslednej šupiny). Hudba neprináša výrazné melódie, ale prakticky iba prehráva staré známe skladby z Pána Prsteňov a predošlého dielu. Dej je síce v prvej polovici rozpoltený, po vstupe do Ereboru ale naberie tempo a až do konca je vyrovnaný a celkovo šliape na plné obrátky. Herecké výkony sú tiež výborné, vrátane Benedicta Cumberbatcha, ktorý Smauga nadaboval výborne. Tu sa však dostávame k asi jedinému zádrhelu filmu - novým postavám. Bard Lukostrelec je zahraný aj napísaný výborne, jeho ukážka pred jeho hlavnou úlohou v záverečnom diely (kto čítal knihu, vie) dopadla dobre. Problémom je nie nevyhnutný Legolas, ktorý tu má pomerne (možno až moc) veľkú rolu, ktorého prítomnosť navyše súvisí s novopridanou postavou Elfky Tauriel, ktorá je najväčším problémom filmu, pretože deju veľmi nepomáha, ale ho skôr spomaľuje a jej románik s Kilim (WTF?) je tu vyslovene zbytočný a iba násilne kopíruje alebo chce napodobniť "zakázaný" vzťah Aragorna a Arwen z LOTRa. Tento malý zádrhel našťastie zatiaľ predstavuje iba malú dejovú vsuvku, takže celkovému deju vo veľkom neškodí, tak nám zostáva iba zvedavosť nad tým, ako si s tým tvorcovia nakoniec poradia. Čo sa týka zvyšku - aj ďalší trpaslíci sa dostanú k akcii (nie k slovu...), súboje sú poriadne prehnané, plné uťatých hláv, ktoré odletujú akoby nič, atmosféra temnie ešte viac ako v prvom diely (je tu aj pár ľakačiek) a séria sa určite výrazne dejovo aj efektne posunula - hoci je toho v pár scénach už moc, divák sa stále dobre baví. A to je hlavný účel filmu. Čo sa týka HFR (48 fps) + 3D, tak to ešte pridáva na sile celkovému vizuálu. Zozačiatku si na to treba zvyknúť, po čase už to ale divák vníma ako plnohodnotnú súčasť filmu - nevýhodou je, že pri akcii sa obraz mierne rozmazával, čo u tohto typu filmu, ktorý je vyslovene akčný trochu vadí, ale to je jediná malá kinová chybička na kráse. Rozšírená verzia pridáva okolo 25 minút nových záberov, ktoré sú oproti prvému dielu oveľa vážnejšie a temnejšie. Dej síce veľmi nerozširujú, ale celkom dobre ho dopĺňajú a uceľujú.

plakát

Hořící keř (2013) (TV film) 

Prvý diel rekonštruuje samotné Palachovo upálenie, tesné udalosti po nej, jeho smrť, následnú "urážku na cti" z úst Viléma Nového a snahu o súdnu satisfakciu. Druhý diel zobrazuje ďalšie upálenie tentoraz študenta Jana Zajíca, snahy o realizáciu procesu a všetko okolo toho - sledovanie, "hluché" telefonáty a tiché vyhrážky. Tretí diel zobrazuje samotný súdny proces a jeho predom jasný koniec a následky... Celé séria je natočená kvalitne, hudba je výborná, herecké výkony sú na mieste a uveriteľné. Dej sa histórie drží viac-menej verne, zobrazuje dobre známe totalitné praktiky a vtedajšie hektické udalosti s očividným osobným prístupom. K upáleniu sa film snaží zobraziť viaceré stanoviská - rodinné a osobné, z pohľadu vtedajšej štátnej moci a samozrejme najobľúbenejšie patriotické. Bez mierneho pátosu sa takáto pomerne kontroverzná téma ani natočiť nedá, film ale zvládol byť nie príliš patetickým ani bezcitným ani ufňukaným, ale od každého niečo a tak tu máme triezve stanovisko aj obdiv Palachovho upálenia a zároveň aj bolestivý pohľad jeho rodiny na tento zúfalý čin - aj keď v závere sa ale film predsa len "zvrtne" na poctu. V našom zažitom prostredí by si ale samozrejme verejne len tak niekto nedovolil tvrdiť opak. Takto podrobne, z viacerých uhlov pohľadu a bez nadbytočného (ale iba prijateľného) pátosu by to ale "u nás" nikto lepšie natočiť nedokázal a preto môžeme menšie chybičky odpustiť.

plakát

Jeníček a Mařenka: Lovci čarodějnic (2013) 

80-minútová vyvražďovačka, ktorá vám ubehne ako voda. Film, ktorý bez posolstva, ktorý sa na nič nehrá - Janko a Marienka jednoducho zažili traumu z čarodejníc a teraz sa nechávajú zamestnať ako profesionálni lovci čarodejníc, aby sa mohli pomstiť ako sa patrí. Celkom kvalitné efekty, hektolitre krvi, kopy utrhnutých končatín a vnútorností, raz za čas nejaká hláška a jednoduchý a priamočiary dej z tohto filmu robia klasickú zábavnú hovadinu na morbídne uvoľnenie pre starších.

plakát

Jurusarezaru mono (2013) 

Tento remake sa ťažko hodnotí - dej je prakticky ten istý (okrem záveru, ktorý je mierne upravený) až na odstránenie niektorých komediálnych prvkov z originálnej verzie (film je celý čas vážny bez jediného vtipu) a čo je horšie, boli odstránené hlbšie vzťahy medzi postavami (či už vzťahy medzi prostitútkami alebo vzťahy medzi lovcami odmien, alebo medzi šerifom a lovcami odmien...), ich vzájomná interakcia je tu slabšia, čo sa najviac prejaví v záverečnom vyrovnaní, ktorému už vôbec nepomáhajú patetické spomalené zábery a emocionálna hudba... Adaptácia do japonského prostredia ale dopadla skvelo - presunutie na "zapadákov" severného ostrova Hokkaidó výborne evokuje americký Divoký západ, Indiánov (aj ich útrapy) nahradilo etnikum Ainu (so svojimi útrapami) a hlavná postava je prepísaná z banditu na bývalého dôstojníka šógunátu a utečenca pred novým vládnym režimom s nie práve čistou vojenskou minulosťou. Veľmi dobrá je aj technická stránka - kamera, výprava, exteriéry, kostýmy aj súboje - až na ten záverečný, ktorý je nešťastne skazený spomalenými zábermi a patetickou hudbou. Keby som nevidel pôvodný film, možno by som išiel na 5*, takto to ale celé stráca šmrnc originality a pôvodnosti, ale vyznieva to ako obyčajný prepis bez hlbšieho autorského aj citového vloženia - okrem toho nového, dojemného záveru.