WugWugs

Vôbec mi nevadí, že rozprávanie je pomalé, nikam sa neženie a že ten zaslúžilý detektív takmer celý seriál pôsobil akoby mal problém aj s malou násobilkou, po kadejakých netflixovských útrapách som sa nechal radostne kolísať uveriteľnými dialógmi a vypustil podružné nedostatky. Dennis Lehane je frajer, keby to nemal pod palcom je možné že by to skončilo oveľa kŕčovitejšie. Zaujal ma aj nezvyčajný výkon Justin Lupe, bodaj by OCD bola vždy taká sympatická (a to OCD predostretá bez jej explicitnej zmienky a banálneho vysvetľovania, to je tiež Lehaneho rukopis).  4.5

Susedia, sú tam neustále. Ploty sú v prvom rade PROTI nim, až v ďalších radoch proti ostatným. Ploty sú dobrá vec. Hlavne v Mexiku, hlavne keď si na tamojšie pomery žijete na hodne vysokej nohe a neveríte ani svojej matke a nie ešte nejakej polícii. Viac ako táto naťahovaná nuda ma ale pobavil zase csfd iq gigant LIVINGBLB, ako tak šukajúc svoju sestru recituje, že dokonale pochopil "oko za oko, zub za zub".

Podľa počtu tých 5kových a hystericky oslavných recenzií u podaktorých, musíme byť na tom s horrormi stále veľmi zle, keď toto niekto vynáša do nebies. Nápad je fajn, aj hlavná nehrdinka, chcelo by to Rkový seriál bez detských akčných scén. No nenechaj sa nasekať mačetou v rukách vyziablej školáčky, len si medzitým trošku v rohu polež, pokrič, poprezeraj svet pomedzi prsty a určite sa nesnaž svoj  súčasný a dosť akútny problém riešiť jediným efektívnym spôsobom a to silou. Rozumiem, že azijská kultúra celkovo inklinuje k fatalizmu, ale prečo potom toľký plač a krik po tom pasívnom odovzdaní sa osudu? 2.5

Tento seriál má jedno veľké šťastie - a to že hlavná dejová linka okolo Dextera je tak zaujímavá, že ja, ako aj drvivá väčšina ľudí prekusne, či rovno prehliadne, že medzi postavami sa v ňom odohráva niekedy až nechutná skurvená telenovela - podčiarknutá vypatlanými "emocionálne nabitými" dialógmi. Zdá sa, že s pribúdajúcimi sériami sa tvorcovia začali trochu krotiť, ubudlo bravíčkovských výmen a telesno-duševnej kombinatoriky každého s každým (vzťahy aspoň na dva diely). Aj preto mám z 5. série asi najlepší dojem, i keď vnútorná logika uveriteľnosti sa tu trošku viac počala opúšťať.

Dosť premrhané. Nanajvýš poslúži ako zdĺhavé oboznámenie sa s prípadom. Toľko audio a video materiálu s Gacym a namiesto analýz kriminalistov, psychiatrov, atď príliš veľa priestoru dostávajú okázalí reportéri (a právnici), ktorých jedinou zásluhou na celom prípade je, že sa ním zviditeľnili. Chápem novinárčinu - mno jedna vec je rozprávať predajný príbeh, druhá vec je odbornejšie zhodnotiť. Napríklad veľmi okrajovo spomenuté, že Gacy veľmi skoro dostal posudok na anti-soc.poruchu osobnosti, a nie je to zďaleka tak, že by každého oklamal svojou normálnosťou. Tohto a ďalších bodov sa mohli chytiť, vysvetliť divákovi, niečo ho naučiť, a nie riešiť ženskú, ktorá cíti chlad náhrobného kameňa ako znamenie, že tam neleží jej syn. Omielanie toho istého, niekedy doslova (45), takže vidno pretlak naplniť stopáž s čo najmenším rozpočtom, hlavne sa nezamazať. 2.5

Výborné ako dráma, otrasné ako krimi//detektívka. Celé to drží nadštandardná HBO produkcia a herectvo. Nerozumiem tomu poklonkovaniu sa scenáristovi, lebo namiesto aspoň trochu uveriteľného vyšetrovania tu máme postavy, ktoré všetky vedia viac ako polícia, všetky vynikajúco klamú a polícia, ktorá zatýka a prepúšťa hala bala, im to žerie. SPOIL Blond tínedžerka je asi najlepší príklad - každý druhý diel len tak príde s niečím novým, nevadí že ide o vraždu, pokojne klame, zamlčuje, zase klame, ničí dôkazy, a zase sa priznáva a "polícia" len hlúpo prikyvuje. Handrová polícia síce nájde odrazený projektil vo veľkom parku, ale nemá potrebu prehľadať izbičku (2x3m) obete plnú detsky ukrých denníkov. Nedá sa to brať vážne, len toľko k bravúrnemu scenáristovi. Ale ako dráma o tom, že všetci klamú - viď prvá veta. 3.5

Až dokumentárne analytická konverzačná rekonštrukcia, Tennant je v roli snáď až príliš dobrý, od scenáristov zas milé, že nenaťahovali na 5 a viac dielov.

Skromná filmová čistota, akokoľvek vizuálne megalomanská, vždy slúžiaca príbehu bez vystatovania sa. Bodaj by posledné Star Wars písal/režíroval Rodriguez namiesto toho samoľúbeho tajtrlíka R.Johnsona.

Síce stále pekná, ale veľká škoda. Problém spočíva až v príliš zrejmom pretlaku HBO stvoriť ďalší trhák/ťahač smerom k čo najširšiemu publiku, takže z intelektuálneho pozadia prvej série zostala len poloprázdna kombinatorika snažiaca sa o silný dojem: výsledkom je chaotické pohadzovanie bábok; vrcholom je A.I., rozhádaná sama so sebou skôr, ako stihneš vysloviť ´Asimov´ (starí dobrí Cyloni).

Polroka nič nepozerám a hneď druhý film začne tým najlacnejším použitím úvodu Mahlerovej šiestej, well fuck my life a fuck Nathan Barr, či kerý bastard to tam tak nepokryte nacopypastoval.