beso74

Fantázia filmárov nepozná hraníc, čoho výsledkom je tento projekt, ktorého základom je viac ako 1800 rokov staré literárne dielo Meditácie od Marca Aurelia. A tak sa dielo rímskeho cisára napísane pri Dunaji a sčasti aj na Slovensku stalo základom pre americký akčný film natočený v Bulharsku režisérom izraelského pôvodu, paráda! Aspoň tak by sa to zdalo. Výsledok však nie je nejako oslnivý, príbeh otca, ktorý berie po smrti svojich blízkych pomstu do svojich rúk ste videli už asi 1000 krát a minimálne polovicu z toho to bolo spracované lepšie. Od iných, podobných žánroviek sa tento príbeh odlišuje niekoľkými maličkosťami, Antóniom Banderasom fičiacím na filozofii stoicizmu, samotný stoicizmus a bobrikom mlčanlivosti, ktorý sa hlavný hrdina pokúša dosiahnuť. Škoda, Antonia mám rád, režisér Florentine predstavuje pre mňa vrchol akčnej b zábavy a tak je trochu na škodu, že to celé pojal filozoficko-metafyzický. Viac nakopaných zadkov je v takomto filme určite lepšie ako kde aké citácie z pier klasikov. A navyše, Antoniovi sa aj napriek tomu sľubu mlčanlivosti huba nezatvorí, škoda, ďalší potencionálne zaujímavý akčný film, ktorý pohorel na snahe byť niečím viac ako len obyčajnou akciou... AK hľadáte zúriaceho otecka, skúste Rozsudek smrti (2005) s K.Baconom alebo Death Wish (1974) s Charlesom Bronsonom.

Osemdesiatkový mix hororu a humoru, kde si Robert Englund sediaci na režisérskej stoličke vyskúšal niektoré triky, ktoré parádne fungovali na Elm Street. Banálny príbeh inšpirovaný Carrie od Stephena Kinga rozvíja príbeh šikanovaného zakrslého nesympatického mamičkinho maznáčika, ktorého šikanuje celé bližšie i širšie okolie vrátane fanatickej mamičky. Jediným, kto má s nim aký taký súcit je jeho bratranec Spike. Veci sa zmenia, keď si obeť šikanovania nájde telefónne číslo a zavolá o svoj denný horoskop. Vďaka tomu sa začne meniť, nielen správaním ale aj vzhľadom. Atmosféra filmu pripomína vzhľadom divoké sny tínedžerov z Nočnej mory - zafajčené priestory kina, domov hlavného hrdinu či otvárajúce sa peklo. Herecké výkony sú znesiteľné, hlavne postavy Spika a jeho lásky, nápad s telefónom vydarený. Na strane druhej, triky sú na dnešnú dobu smiešnejšie (ale určite to vyzerá lepšie ako smršť CGI) a báť sa príliš nebudete. Ale ako nostalgia za 80. rokmi to môže byť.

Talibanci ničia starobylé kultúrne dedičstvo z presvedčenia, Američania to robia z nudy. Tí prví sú však na tom lepšie, zožali len búrku nevôle u milovníkov na celom svete, kým skupinka Američanov si to zlízla ako sa patrí. Začali si totiž s džinom, ktorému fľašou bola istá stará skulptúra, ktorú jeden člen hliadky bez mihnutia oka rozstrieľal. Film ma jednú veľkú chybu, vyložil tromfy hneď na začiatku a tak divák presne vie, kam ten film celý čas smeruje. To je škoda, pretože malá hliadka hlboko na nepriateľskom území strážiaca cestu, ktorú takmer ani nie je vidieť mohla poskytnúť oveľa intenzívnejší hororový zážitok ako to napokon vyšlo.

Ak by som bol vedel dopredu, o čom tento film je, asi by som mu svoj čas nevenoval. Od svadby dvoch lesbičiek som nič hororové a ani nič poriadne nečakal. A bol som prekvapený. Kate Boyle prichádza na svadbu svojej problematickej sestry Aggie, ktorá ani tentokrát nesklamala a vyrobila ďalšiu hlúposť, chce sa vydať za - ženu. To by nebolo to najhoršie, ale rodina Rose, Sklarovci je už na prvý pohľad zvláštna, od oblečenie, cez zjav až po ich správanie. Navyše, Boylovci majú plno vlastných problémov, z ktorých najmenší je ten, že všetci chlastajú. Ako sa však čas svadby blíži, Kate si všíma, že jej rodina je vo veľkom nebezpečenstve. Prvé dve tretiny filmu sú zaujímavé. Kate prichádza na svadbu, kde by najradšej nebola, a navyše nie je sama, ale s bývalým priateľom, ktorý mal odísť ale napokon ostal. To len podčiarkuje zvláštnosť situácie, v ktorej sa nachádza. Príprava na svadbu prebieha v mieste opustenej vojenskej základni, kde kedysi rodinka Sklarovcov mala domov a je sprevádzaná čudnými jedlami a ešte zvláštnejšími obradmi. Kate má po celý čas konflikty s sestrou a tak ich rieši alkoholom a sem tam nejakým tým jointom so svojou podarenou tetkou. Atmosféra hustne, nad nič netušiacimi Boylovcami sa sťahujú sivé mraky a prichádza rozuzlenie, ktoré bohužiaľ ničí celú pred tým vybudovanú atmosféru.

Čo sa môže postaviť do cesty partii na všetko odhodlaných žoldnierov, ktorí práve odľahčili jednu vojenskú základňu o niekoľko miliónov? Nuž vlastná chamtivosť a jedno kukuričné pole chránené tlupou strašiakov. Atmosferický, veľmi podarený ale bohužiaľ zabudnutý nizkorozpočtový horor sa síce nejako rozpačito rozbieha, ale potom čo zradca Bert pristane niekde, kde to vyzerá ako cintorín obkolesený strašiakmi, to začína dostávať potrebnú šťavu a grady. Aj keď oči vojakov sú zaslepené dolármi, postupne im začína dochádzať, že táto farma nie je žiadna obyčajná, tobôž nie opustená a predovšetkým, že nápis NEVSTUPOVAŤ tam niekto nepribil náhodou. Je to patrične temné, krvavé a postupne aj paranoické. Je viac ako zrejme, že strašiaky majú len jeden jediný cieľ, dosiahnuť, aby nezvaní návštevnici zomreli v čo najväčších mukách. Rozhodne jeden z top filmov o strašiakoch, pri sledovaní ktorého divákovi ani príliš nevadí, že sa o tých strašiakoch dozvie akurát jedine to, že sú nahnevaní a strašne zlí...

Decentný príbeh je zruinovaný svojim prevedením, brutálnymi špeciálnymi efektami a nezmyselným použitím rozličných filtrov. Tony Todd skončil v 25. minúte, môj záujem i film však už niekoľko minút pred tým. Dejová kontinuita, zmysel pre napätie či akciu sú veci, ktoré režisér a producent v jednej osobe David Michael Latt do vienka určite nedostal. Ešte šťastie, že som si po tomto filme pustil o 16 rokov starších Scarecrows, to už bola iná káva. Za zmienku tu snáď ešte stojí fakt, že tento film patrí medzi prvé, na ktorých sa produkčne podieľalo štúdio The Asylum.

Človek by neveril, koľko akčných filmov sa natočilo na Filipínach počas 80. rokov. S minimálnym rozpočtom, s niekoľkými hercami rotujúcimi v hlavných úlohách s primitívnym dejom točiacim sa obzvlášť o zrade alebo pomste a množstvom použitej pyrotechniky a poletujúcich tiel. A samozrejme, s obrovskými daňovými úľavami. Tigershark je typickým príkladom takéhoto produktu, príbeh vietnamského veterána a majstra bojových umení, ktorý sa musí vydať kdesi do Sulanesii, aby vyslobodil svoju priateľku - modelku z rúk padlých ochrancov zákona. Klišé sa kopí na klišé, logika dostáva jedno KO za druhým a Mike Stone si užíva svoju jedinú hlavnú úlohu. Aj napriek množstvu explózii, streľby a vcelku zaujímavých exteriérov to stojí za figu borovú... Ale ak máte chuť na aziátov neschopných trafiť stojací terč na 100 metrov paľbou z automatických zbraní, prehrávajúceho ruského veľvyslanca, ktorého dokázal ožrať nejaký ázijský šmelinár či nelegálny krvavý šport riadený slepcom, možno je tento film pre vás ako ušitý.

Vylúpiť banku je stále veľkým rizikom, predovšetkým, ak ide o banku, ktorú spravil ktosi pred niekoľkými desaťročiami pred vami a navyše, s rukojemníkmi sa príliš nemaznal. Trojica (ne)podarených súrodencov však zobrala vec s nadhľadom a pripravila si aj plán B na bezpečné opustenie budovy. Avšak nepočítala s možnosťou, že hlavnou úlohou nebude udržať policajtov mimo budovy banky, ale ubrániť sa niečomu, čo je v nej, čo sa roky skrývalo v trezore. Prvá fáza filmu je celkom slušne rozbehnutá, lúpež prevedená poloprofesionálne a padne aj jedna a škoda že jediná dobrá hláška (Bankár vyhlási, že jediná vec z ktorej ma strach je zlá pôžička). A potom to už ide dole kopcom, kombinácia hororu a zlodejiny trpí na suchoty aj po stránke hororovej aj po stránke akčnej. Posledných 10-15 minút film opätovne zvýši obrátky, aby to nakoniec všetko zabil hlúpy predvídavý koniec...

Kedysi dávno, v praďalekej galaxii sa odmlčala jedná kozmická loď tváriaca sa ako sesterská tej známejšej pod menom Nostromo a tak sa vládca Galaxie krycím menom označovný ako Červená žiariaca hlava rozhodol vyslať k lodi na jednu (takmer) neobývanú planétu výskumnú výpravu, ktorej velí jedna žena. Ak sa niečo začína týmto štýlom, môže to byť buď parádna zábava alebo neskutočný prešvih, samozrejme, závisí to od divákovho uhla pohľadu a očakávania. Kto chce nejaký vyšší rozpočet, originalitu a vážne sa tváriaci príbeh, nech si to radšej ani nepúšťa. Kto má rád svižný dej, miestami poriadne pritiahnutý za vlasy a k tomu si je plne vedomý, že aj taký Votrelec je vlastne znáškou motívov z celého radu svojich predchodcov, ten si toto gala predstavenie z produkcie legendy B filmu Rogera Cormana určite užije. Kombinácia Hviezdnych vojen a Votrelca je niečim, čo sa len tak nevidí. Skupinka prieskumníkov, medzi ktorými vyčnieva mlčanlivý Sid Haig a jeho obrovské ninjovské hviezdice divákov drahocenný čas nemárni a po niekoľkých minútach dorazí na osudovú planétu, aby zistila, že z posádky ostali len kusy mäsa a že neďaleko lode je zvláštna pyramída. Namiesto toho aby opravili loď a fujazdili hyper priestorom kade ľahšie, rozhodli sa ostať a pyramídu preskúmať. Tempo aké nahodia je doslova vražedné a ich tušenie, že tu nie sú samy sa potvrdzuje tým najstrašnejším spôsobom. Aj keď si film niečo od Votrelca požičiava, nejde o jeho bezduchú kópiu, pre mňa určite sa táto Galaxia radí medzi to najlepšie čo vzniklo po Votrelcovi.

Nie príliš vzdialená budúcnosť je veľmi blízka našej prítomnosti. Na všetko sa pozerá z pozície zisku a ten sa už nestal dôležitým len pre výrobcov liekov. Povolila sa eutanázia a tá sa stala pre veľké korporácie minimálne tak atraktívna ako spomínaný predaj liekov. Klient vystaví objednávku, príde firemné dievča (tzv. ukončovateľka) a vpichne smrtiacu injekciu. Samozrejme, málokedy klientovi, pretože tým je zväčša rodina, ale niekomu, koho sa klient chce zbaviť. Samozrejme, nemusí to byť len injekcia, za nejaký ten dolárik navyše sa dá zariadiť odchod zo sveta podľa vlastného výberu. A práve pri jednom takom odchode má asistovať dvojica mladých žien - Malison a Olivia. A tak sa duo vyberie na malý trojdňový výlet na vidiecké sídlo k nechutne bohatému starému pánovi, ktorý má nejaké špeciálne prianie... Neopozeraná premisa je spočiatku plná sarkazmu a irónie, ústredná dvojica mladých žien funguje skvelé, postava správcu domu Edgara je dostatočne strašidelná a samotný zámoček s impozantnými chrličmi nad vstupnou bránou a efektným záhradným bludiskom patria medzi klady tohto filmu. Škoda, že koniec je nejako uponáhľaný a neodvratne predvídateľný.